Budúci týždeň sa do našich kín dostáva filmová adaptácia jedného z najznámejších nemeckých románov. Parfum Patricka Süskinda sa dlho považoval za nesfilmovateľný. Dokázať opak prichádza režisér Tom Tykwer.
Výnimočný čuch
Román Parfum s podtitulom Príbeh vraha vyšiel prvýkrát v roku 1985. Odvtedy bol preložený do štyridsiatich jazykov a predalo sa vyše 15 miliónov jeho výtlačkov. Süskind v ňom rozpráva neobyčajný príbeh mladého Francúza Jeana-Baptista Grenouillea, ktorý v sebe odhalí nevšedný dar - má neuveriteľne jemný čuch. To ho zo sirotinca privedie postupne až do výrobne parfumov, kde začne pracovať na hľadaní tej najdokonalejšej vône. Je ochotný urobiť pre to čokoľvek...
Kniha je pretkaná charakteristikami tých najrozmanitejších vôní. To viedlo k pochybnostiam, že by bolo možné previesť ju na filmové plátno, hoci od jej publikovania to bolo želaním nejedného producenta. Prečo sa tak udialo až teraz, po 21 rokoch? Spisovateľ Patrick Süskind totiž nechcel o adaptácii ani počuť. Zlomila ho vraj až smrť Stanleyho Kubricka v roku 2000. Tajne dúfal, že práve od neho dostane ponuku na sfilmovanie svojho románu.
Vôňa ako výzva
Zelenú napokon dostal nemecký producent Bernd Eichinger, ktorý sa podieľal napríklad na adaptácii knihy Meno ruže. Stál pred ťažkou úlohou - komu zveriť réžiu. Na začiatku sa hovorilo o veľkých menách ako Martin Scorsese, Ridley Scott či Miloš Forman. Dôveru napokon získal 41-ročný Tom Tykwer, považovaný za "zázrak nemeckého filmu". Na svojom konte má úspešné snímky Lola beží o život, Nebo či Princezná a bojovník. Práve Tykwer sa ohradil proti údajnej "nesfilmovateľnosti" predlohy. "Doteraz som nepochopil, ako ju mohol niekto považovať za nesfilmovateľnú. Podľa mňa je perfektným konceptom pre film. Má brilantnú zápletku." Pre literárny jazyk bolo podľa neho "stvárnenie" vôní rovnakou výzvou ako pre jazyk filmu.
Najsilnejšími nástrojmi pre čo najdokonalejšiu asociáciu vôní sú obraz a zvuk. Tykwer si dával záležať na každom zábere. Absolútna optická presnosť totiž dokáže evokovať aj to, čo na obraze v skutočnosti nie je. Hudba sa pre Tykwera stala akousi dvojičkou vône: "Pach a hudba sú dva abstraktné zdroje našich spomienok." Vo filme sa vytváranie parfumu prirovnáva k skladaniu piesne - vône sú ako noty, ktoré vyústia do akordu. Mnohé hudobné partitúry vytvoril samotný režisér. "Pri skladaní hudby vidím, ako by mal film vyzerať," prezrádza.
Ľútosť aj strach
Postava Jeana-Baptista Grenouillea v sebe spája nevinnosť a nebezpečenstvo, túžbu aj posadnutosť, je naraz vrahom i obyčajným chlapcom, desí aj vzbudzuje ľútosť. Herca, ktorý by najlepšie dokázal vystihnúť až akúsi schizofréniu postavy, našiel Tykwer v londýnskom divadle. 25-ročný Ben Whishaw nemá veľa skúseností s kamerou, podľa režiséra však práve v jeho tvári našiel požadovanú jemnosť a animálnosť zároveň. Grenouilleovho učiteľa Baldiniho, parížskeho výrobcu parfumov, si zahral Dustin Hoffman. Druhou známou tvárou je Alan Rickman ako zámožný Richise, ktorého mladučká dcéra sa stane predmetom Grenouillových túžob.
Rozpačité reakcie
Svoju americkú premiéru má už Parfum s rozpočtom vyše 63 miliónov dolárov za sebou. Doteraz stihol zarobiť takmer 100 miliónov dolárov. Reakcie kritikov sú trochu rozpačité - je to vraj dielo príťažlivé aj odpudivé zároveň, vizuálne pôsobivé, no podľa niektorých kritikov emocionálne prázdne. Presne taký je však Jean-Baptiste Grenouille - človek, ktorý pre svoj ideál vône neváha zabíjať a pri hľadaní vlastnej identity vzdoruje nepochopeniu.