Miešať jablká s hruškami sa vraj nevypláca. Možno krátkodobo, ale celých dvadsaťpäť rokov bez toho, aby vznikol nepríjemne sladkokyslý odvar? New Order spojili klubovú tanečnú hudbu s britským gitarovým rockom pred štvrťstoročím a na zlosť neprajníkov im dodnes nechýba elegancia a nádych patiny osemdesiatych rokov. Dokazujú to aktuálnym albumom Waiting For The Sirens' Call (London Records / Warner Music 2005).
Na začiatku bola... samovražda
Zoskupeniu predchádzal dekadentnejší a melancholickejší variant s názvom Joy Division. Nesmierne úspešný debut však sugestívny a citlivý spevák Ian Curtis vyriešil samovraždou. Mikrofón prebral gitarista Bernard Sumner a z tragického popola povstal Nový poriadok -- New Order. Už v roku 1983 vydávajú zásadný singel Blue Monday a prevetrávajú nielen svoju domovskú scénu, ktorou bol legendárny manchesterský klub Hacienda. Mimochodom, dvanásť miliónov predaných kópií z neho urobili najpredávanejší dvanásťpalcový singel všetkých čias. Momentálna zostava popri zakladateľskom triu Peter Hook, Stephen Morris a Bernard Sumner počíta s jedinou zmenou: Gillian Gilbertovú vystriedal gitarista Phil Cunningham. V poradí ôsmy štúdiový album nepotrebuje čakať na proklamované volanie bájnych sirén. Tie sa pre niekdajších moreplavcov stávali osudnými. New Order nepodľahli a pokračujú presne tam, kde skončili naposledy. Neobľubujú experimenty a nové obzory rozširujú nanajvýš opatrne. Kde-tu nachádzame hutnejšie gitarové pasáže či jemné náznaky dancehallu.
Sirény disko nemusia
Novinke pomohla prítomnosť až štyroch renomovaných producentov. Vďaka nim ponúka prvá polovica príjemné "aktuálne retro" oproti vymedzovaniu nových teritoriálnych hraníc v závere. Proti niektorým hraniciam môže mať výhrady aj verný fanúšik: singel Krafty svojou syntetickosťou nie je verným nositeľom predýchanej atmosféry albumu a zrejme "do počtu" je aj diskotéková Guiltn is a Useless Emotion. Do syntetizérových sláčikov úvodnej Who´s Joe vnášajú gitary okrem rockového cítenia predovšetkým kontrast. Napriek textu Hey Joe what you´re doing? (Joe, čo robíš?) je titul skladby azda z úcty k Hendrixovej kvetinovej hymne pozmenenou otázkou Who´s Joe? (Kto je Joe?). Hendrixovská dravosť nechýba nasledujúcej Hey What You´re Doing. Prelínanie gitarovej ornamentiky s monotónnejšou rytmikou bolo poznávacím znamením minulých projektov. Nechýba ani titulnej Waiting For The Sirens' Call. Opakujúci sa motív vrcholnej skladby I Told You So prechádza doslova celým priestorom. Poslucháč oceňuje pôsobivosť basgitary Petra Hooka -- inokedy nenápadného člena kapely. Temné zvuky Morning Night and Day gradujú v pulzujúcom synthi pope so spevným refrénom. Zo stereotypu vybočuje mýtická Dracula´s Castle, rozmarná Jetstream s hosťujúcou Anou Matronic zo Scissor Sister či takmer punkovo živelná Working Overtime. Skvelo "odpálený" záver potvrdzuje, že New Order ešte nepatria do starého železa.
Volanie s ozvenou
Celkový dizajn novinky kolíše medzi minimalizmom a farebnou premenlivosťou op artu. Kontrast bieleho bookletu s dúhovým pozadím ponúka rôznorodosť. Presne ako hudba New Order. Obálka albumu veľkými písmenami vehementne prízvukuje NO. Zabudnite, pri tomto albume sa jednoznačne prikláňame k YES!