Bratislavský Elektrovod Holding, dodávateľ energetických zariadení, podniká na Islande v drsných klimatických podmienkach. V decembri postavil na objednávku energetickej spoločnosti Landsnet 127 kilometrov vysokonapäťového vedenia, ktoré zásobuje elektrinou hlinikáreň Grundartangi v Hvalfjörðure. Už o mesiac sa chystá stavať ďalšie 102-kilometrového vedenia na východe Islandu blízko polárneho kruhu.
Arktické podmienky
Prvú zákazku začal Elektrovod realizovať vlani 5. júla. Slovenská firma dopravila mechanizmy zväčša po mori a pri dvadsaťstupňových letných teplotách začali pracovníci vztyčovať oceľové konštrukcie stožiarov. Kým pracovníci osadili 370 stožiarov a natiahli vodiče, už v auguste napadol prvý sneh.
Najhoršie na stavbe bolo v novembri. "Za jednu noc nafúkalo sneh na niektorých miestach až do jedného metra a stožiare, ktoré ležali na zemi pripravené na vztýčenie, sme museli odkopávať," tvrdí Alexander Kšiňan ml., ktorý mal projekt na starosti a je zároveň riaditeľom organizačnej zložky Elektrovodu so sídlom na Islande. Počas niektorých dní vietor dosahoval vyše dvestokilometrovú rýchlosť, takže sa nedalo vyjsť z ubytovní.
Stavbu dokončili načas -- 15. decembra, napriek tomu, že betonáž pätiek pod stožiare a dodávka konštrukcií bola v sklze. Posledné týždne pracovali pri umelom osvetlení, lebo slnko na Islande v koncom novembra vychádza dopoludnia o jedenástej a zotmie sa o tretej popoludní.
Drobnohľad odborov
Počas najväčšieho pracovného nasadenia Elektrovod zamestnával na Islande stovku ľudí. Spolu s chorvátskym partnerom pracovalo na projekte 170 zamestnancov. Okrem Slovákov tam boli Íri, Nemci, Portugalci, Česi a Poliaci.
Častými hosťami na stavbe boli islandskí odborári. "Zaujímali sa o pracovné podmienky, ale aj o to, či dodržiavame predpísané pracovnoprávne predpisy," pokračuje Kšiňan. Odborári chodili s tlmočníkmi za našimi pracovníkmi a zisťovali, či skutočne dostali dohodnú mzdu, výnimkou neboli ani požiadavky na predloženie výplatných pások.
Islandskí odborári žiadali, aby na stavbe boli vyhrievané záchody. Na Islande je obvyklé, že firmu, ktorá predpisy poruší a neurobí nápravu, odborári zažalujú. Kšiňan pripomenul, že len pre podozrenie z neplnenia pracovnoprávnych podmienok musela pred piatimi rokmi z Islandu odísť istá ruská firma.
Nestrážené stavby
Elektrovodu sa cesta k obom zákazkám otvorila vlani v apríli. Slovenskú firmu si spoločnosť Landsnet vybrala na skrátený zoznam spolu so šiestimi európskymi konkurenčnými firmami. Landsnet je spoločným podnikom najväčšej energetickej islandskej spoločnosti Landvirkjun a hlavného mesta Reykjavík. Elektrovod Holding zvíťazil v súťaži o zhotoviteľa oboch vedení v konzorciu s chorvátskou štátnou spoločnosťou Dalekovod. Cena oboch kontraktov je vyše 20 miliónov eur.
Kšiňan zdôraznil, že Island je krajina s nulovou úrovňou korupcie. Navyše sa tam nekradne. "Nemuseli sme tam strážiť mechanizmy ani materiál. Nielen na Slovensku, aj v okolitých štátoch treba dávať pozor na bubny s hliníkovým vodičom, na Islande sa ich nikto cudzí nedotkne," doplnil Kšiňan.
Pokračujú v apríli
Elektrina na Islande sa vyrába takmer výlučne z obnoviteľných zdrojov. Hydroelektrárne a geotermálne elektrárne zásobujú nielen komunálny sektor, ale aj priemysel náročný na energiu. Na Islande sú dve hlinikárne a teraz sa dokončuje tretia v Fjarðaál na východnom pobreží ostrova, ktorú vlastní koncern Alcoa. Elektrovod práve pre ňu začne v apríli budovať napájacie vedenie.
V decembri dokončené vedenie už slúži ako prívod elektriny pre hlinikáreň Century Aluminum koncernu Nordural v Grundartangi na západnom pobreží. Elektrinu pre ňu vyrába hydroelektráreň v Sultartangi. Na Islande pripadá na osobu najviac vyrobenej elektriny. Ostrov má 270-tisíc obyvateľov.