StoryEditor

Za podvody v umení sa platí. Nie vždy draho

21.10.2005, 00:00
Aktuálny mesiac praje trhu s umením. Spoločnosť SOGA organizovala 59. jesennú aukciu a charitatívnu aukciu projektu CowParade, koncom októbra nás čaká aukcia súčasného českého a slovenského umenia spoločnosti Art.sk. Obchod s "pravými" dielami je odjakživa konfrontovaný s predajom falzifikátov, kópií a napodobenín.

Na rozdiel od čias Rubensa či Tiziana, keď duplikáty umeleckých diel vznikali, takpovediac, verejne, dokonca na objednávku, sa dnes podobná činnosť považuje prinajmenšom za umelecky podradnú, ak nie priamo za nelegálnu. "Rubensa v 17. storočí netrápilo, že jeho dielňa vyrába repliky úspešného obrazu, a netrápili sa tým ani kupci," hovorí Ján Abelovský zo spoločnosti SOGA.

Obchod s umením je postavený na stereotypoch a klišé -- na fetiši originálu, ktorý stvorila moderna. Jedna vec existuje iba v jednom vyhotovení a nemôže existovať v ďalšom (okrem grafík či bronzov, kde sa za originál považuje určité množstvo odtlačkov, resp. odliatkov) . "Mnohí výtvarníci -- ako napríklad Andy Warhol či Viktor Vasarely -- chceli tento mýtus zrušiť," pokračuje Abelovský -- ich diela si mohla verejnosť ľubovoľne rozmnožovať. Napokon sa však sami stali predmetom obchodu a nepodarené odtlačky ich grafík sa predávajú drahšie ako tzv. originály. Ťažko sa teda niekomu podarí zboriť stereotyp, ktorý prospieva kupcom aj umelcom...

Bič na podvodníkov
Umeleckým podvodníkom sa človek nerodí, ale stáva. "Ak si doma namaľujete obrázok podľa Martina Benku a podpíšete ho jeho menom, stále sa nič nedeje. Falzifikátorom ste až vtedy, ak sa ho ako Martina Benku snažíte aj predať," vysvetľuje Abelovský.
SOGA pôsobí na trhu s výtvarným umením už osem rokov. Podľa Abelovského sa doteraz asi šesťkrát "pomýlili" a vydražili diela, ktorých pravosť sa následne spochybnila. Konkrétne príklady však neuvádza. Pokiaľ sa dokáže omyl, postupuje aukčný dom podľa aukčného poriadku -- kupcovi vráti investovanú sumu a predajca zaplatí pokutu, ktorá zodpovedá pätine vyvolávacej ceny. Samozrejme, za predpokladu, že falošné dielo ponúkol úmyselne. Často ani samotný predajca nemusí tušiť, že nemá originál.

"Žart" za pár tisíc
Kuriózna situácia nastala pri májovej aukcii SOGY, keď sa v katalógu ocitla falzovaná grafika slovenského výtvarníka Miloša Urbáska. Pre Abelovského ostáva tento prípad záhadou -- falzifikovanie grafík sa podvodníkom neoplatí, vyvolávacia cena tohto diela by nedosiahla ani 10-tisíc Sk. Navyše, po odpočítaní provízie by falzifikátor zarobil sotva polovicu... Abelovský pripúšťa, že mohlo ísť o výtvarnícky žart. Na nepravosť diela ich upozornila Urbáskova manželka, "dielo" z dražby stiahli.

Čo povie manželka
Pri súčasnom umení je určovanie pôvodnosti diel o poznanie jednoduchšie ako pri tzv. starom. Napríklad pravosť tvorby žijúcich autorov takmer nie je možné spochybniť. "Väčšinou nakupujeme priamo v ateliéri výtvarníka, čo sa rovná istote," tvrdí Ľudmila Soóky z aukčnej spoločnosti Art.sk, zameranej výlučne na predaj súčasného umenia. Pokiaľ ide o dielo zdedené, prípadne o zmenu majiteľa, spoločnosť sa radí so znalcami, kunsthistorikmi, využíva všetky dostupné zdroje vrátane literatúry, internetu či archívov.
Súčasné slovenské umenie sa však falzifikátorov nezbaví nadobro. Spomenutý prípad "Urbáskovej" grafiky nie je jediný. "Obrazy Milana Paštéku sa falšujú pomerne často," pokračuje Abelovský. "S pochybnosťami sa obraciame na pani Paštékovú, umelcovu manželku, ktorá pozná jeho dielo najlepšie. Jej názor rešpektujeme, ďalej sa neskúma. Je možné, že aj rodinný príslušník sa niekedy pomýli, ale pravidlo musí platiť."

Summit o Rembrandtovi
Pri starom umení o pravosti diela rozhodnú dva postupy -- umelecko-historický a technologický. Prvý skúma samotný obraz, či zodpovedá autorovmu rukopisu, datovaniu alebo obdobiu tvorby. Druhý, objektívnejší, nezisťuje autorstvo, ale dobovosť. Presvietením infralúčmi, rozborom farby, skúškou rozpustnosti, určí s odchýlkou desiatich rokov, v ktorom čase dielo vzniklo.
Pri osobnostiach veľkosti Tiziana či Rembrandta sa zvoláva celé konzílium znalcov, ktorí sa nejakým spôsobom musia ubezpečiť, či majú pred sebou originál. Ide o dlhodobý proces, no podobné vzácnosti sa na Slovensku nevyskytujú vôbec a vo svetových aukčných domoch iba zriedka.

Pekné, ale lacné
Najdlhšie spory sa vedú, keď dielo nie je jednoznačne pripísané Rembrandtovi či Tizianovi, ale jeho dielni -- žiakom. Vtedy sa skúma, či ide o čistú prácu autora. Tieto vysokoodborné problémy sa však nikdy úspešne nevyriešia, nemajú happy end.
Problematike falzifikátov sa venuje aj český filozof Tomáš Kulka, ktorý pred niekoľkými dňami vydal knihu Umění a falzum. Hľadá odpoveď na otázku, či je verná kópia umeleckého diela horšia ako originál a ak áno, prečo. Vo svojej eseji dospel k názoru, že falzifikát alebo originál ponúkajú na prvý pohľad rovnaké estetické vlastnosti. A keďže kópie -- na rozdiel od svojich predlôh -- nepriniesli umeniu nič nové, originálne, ich umelecká hodnota je nulová. Výsledok? Ak by kupec umenia hľadal iba estetický zážitok, krásu, mohol by ho uspokojiť aj zručný plagiátor či falzifikátor, ak však chce investovať, originálu sa nevyhne.

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/servisne-prilohy, menuAlias = servisne-prilohy, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
31. január 2023 13:45