Bratislava - Len dve percentá áut na cestách únie využívajú alternatívne palivá. Do roku 2020 majú členské štáty zabezpečiť, aby ich bolo desaťnásobne viac. Doprava, v súčasnosti až na 98 percent odkázaná na benzín a naftu, teda má čo robiť.
Vo viacerých európskych mestách jazdia už teraz verejné dopravné prostriedky na ekologické biopalivá a iné alternatívne látky. V ďalších štátoch sa zas čoraz viac používa palivo s 10-percentným obsahom biozložiek. Dajú sa na to síce využiť len naftové (dieselové) motory, ale dôležité je, že ich na spaľovanie čistých biopalív, napríklad repkového oleja, netreba prerábať, len upraviť. Dnes to už nie je žiaden technický problém, mimochodom, niektoré firmy sa o to pokúšajú aj u nás. Problém je v inom - v dostupnosti náhradných palív.
Arašídy v motore
Motor na arašidový olej predstavili po prvýkrát v roku 1900 v Paríži. Jeho autorom nebol nik iný než vynálezca naftového motora Rudolf Diesel. O predvídavosti a technických schopnostiach tohto pána svedčí veta, ktorú vyriekol o 12 rokov neskôr: "Hoci je použitie rastlinných olejov v súčasnosti bezvýznamné, v budúcnosti sa stanú rovnako dôležité ako petrolej alebo uhlie." Jeho prognóza sa do dnes nenaplnila. Benzín a nafta svojimi vlastnosťami predstihli rastlinné oleje a vytlačili ich z trhu motorových palív.
Po prvej, celosvetovej ropnej kríze v roku 1973 sa využívanie rastlinných olejov, najmä z repky olejnej, stalo opäť aktuálnym. Tým viac po roku 2000, odkedy začali ceny motorových palív z ropy prudko rásť. Ropné spoločnosti a automobilky si uvedomujú novú situáciu - chce to rýchlejší prechod na nové palivá alebo menej áut na cestách. Na výrobe biopalív sa najnovšie dohodli napríklad giganti DuPont a Britisch Petroleum. Do konca 2007 chcú vo Veľkej Británii zaviesť výrobu prídavku do benzínov bio-butanolu pripravovaného z cukrovej repy. Podobné plány majú aj v USA.
Z repky olejky mero
Olej sa dá získať z viac ako tristo druhov rastlín, najmä z repky, slnečnice, olivy, sóje, kokosových orechov či arašídov. Napriek tomu, že medzi ich výťažkami sú značné rozdiely v hustote, všetky možno použiť v dieselových motoroch. Mnohé sa však do áut nehodia, lebo sú pridrahé.
Najviac sa využíva repkový olej, ktorého výroba dokáže pri súčasných cenách konkurovať nafte. Jeho primiešanie do nafty sa neprejaví negatívne na chode motora, navyše je ekologickejší, lebo dymí asi o polovicu menej. Čistý rastlinný olej však spôsobuje technické ťažkosti. Preto sa repkový olej upravuje na metylester, látku u nás známu ako mero. Úpravou (esterifikáciou) sa olej zbaví niektorých zložiek a vlastnosti paliva sa zlepšia.
Niektorí naši poľnohospodári už repkový olej vyrábajú. Ale hlavne na export do Rakúska a Česka. Pretože naši farmári využívajú lacnejšiu, takzvanú červenú naftu, určenú výhradne na práce na poliach, zatiaľ sa im čisté rastlinné oleje ako palivo príliš neoplatia, hoci niektoré firmy už dokážu liter vyrobiť lacnejšie ako 30 korún. Problémom však je aj to, že chýbajú čerpacie stanice.
Už bývalé Česko-Slovensko začalo v roku 1991 s "olejoprogramom", vďaka čomu na Slovensku vzniklo sedem výrobní mera. Plány však zastali na mŕtvom bode. Podľa profesora Antona Žiklu z Poľnohospodárskej univerzity v Nitre v programe sa u nás nepokračuje. Koľko podnikov dnes repkový olej do motorov vyrába, sa nedá presne zistiť. Navyše firmy a súkromní majitelia osobných vozidiel sú opatrní. Novému palivu ešte príliš neveria. Čisté mero je totiž dosť agresívne a môže poškodiť tesnenia. Aj sieť "meročerpačiek" je preto asi len vzdialená budúcnosť. Ale ak by vodiči prejavili viac záujmu, podnikatelia by sieť púmp určite zriadili.
Zašpinená pôda na čisté palivo
Pritom vznikla dokonca aj odborná slovenská štúdia o využití mera. Jej autori Anton Žikla a Juraj Jablonický, ktorý tiež pôsobí na Poľnohospodárskej univerzite, tvrdia, že ak sa bude používať zmes, teda mero s naftou, motory upravovať netreba. Podľa autorov by touto cestou mohlo ísť aj Slovensko.
Repka na výrobu oleja by sa podľa nich mohla pestovať najmä na kontaminovanej pôde. Tej je u nás približne 425-tisíc hektárov. Ak by sa takto využili, olej z repky by nahradil asi polovicu domácej spotreby nafty. Je to však len teória. Žikla tvrdí, že o čisté MERO bude väčší záujem, len ak cena motorovej nafty vzrastie zo súčasných vyše 40 korún aspoň na 50. Ak nie, ani o čisté biopalivá nebude veľký záujem.
Liazka na repku
Takýmto využitím oleja sa zaoberá pražská spoločnosť Europecon, ktorá dodáva i komponenty na úpravu dieselových motorov. Medzi záujemcami sú už aj slovenské firmy, napríklad poľnohospodársky podnik Agile v Malom Cetíne pri Nitre. Na pohon repkovým olejom si upravil nákladné auto Liaz a pripravuje ďalšie.
Podľa podnikateľa Štefana Horského z Bratislavy, ktorý s Agile na projekte spolupracuje, používajú na to len certifikované súčiastky. Prestavba motora stojí podľa Horského do 20-tisíc korún.
Podľa Žiklu a Jablonického však treba urobiť aj dlhodobé skúšky použitia biopalív. Aby sa zistil ich vplyv na motor, a najmä palivovú sústavu.
V čase federálneho "olejoprogramu" sa pri biopalivách počítalo s dotáciami. Dnes neexistujú. Aspoň že sa pri využívaní repkového oleja na palivá neuvažuje so žiadnou spotrebnou daňou. Potvrdil to rezort pôdohospodárstva.
Mero už túto jeseň
Nový závod na výrobu biozložky do motorovej nafty mero vybudujú v Leopoldove do roku 2007 Slovnaft a ENVIEN. Závod ročne vyrobí asi 100-tisíc ton tohto upraveného rastlinného oleja.
Výrobu bionafty na export začal Slovnaft vlani na jeseň, pričom 65 percent biokomponentov dováža. Na slovenský trh začne túto naftu dodávať už teraz v septembri. Má obsahovať 4,4 percenta mera. Od novembra začne vyrábať s biozložkou aj benzín.
Do konca tohto roku majú naši ýrobcovia a predajcovia ponúkať v pohonných látkach určených na dopravu aspoň dve percentá biopalív. Také je nariadenie vlády.