Hovorí sa "máj, lásky čas". Potom sa spomína 14. február ako sviatok zamilovaných. Tí z nás, čo nemajú radi takúto klasifikáciu, môžu namietať, že láska kvitne v každom veku a v každom období. Nič také, ako mesiac, či dokonca dátum lásky, teda neexistuje, a snahy o ich stanovenie môžu vychádzať len z potreby tých pri moci ešte viac svoju moc upevniť a ešte viac ovládať správanie sa ostatných smrteľníkov. Na druhej strane však akékoľvek kategorické tvrdenie naráža na odpor. Čo ak skutočne existuje mesiac, alebo nejaké obdobie v roku, kedy tá láska kvitne, povedzme, viac ako inokedy? Ako je možné dopátrať sa pravdy?
Potrebujeme dôkaz
Sviatok zamilovaných 14. február má svoje historické korene, pochádza ešte zo starého Ríma, ba podľa niektorých zdrojov je dokonca ešte starší. Spájal sa s oslavou plodnosti pred príchodom jari a s ňou nového roka, ktorý sa v antickom Ríme začínal od marca.
Z hľadiska našej zemepisnej šírky je však máj oveľa pravdepodobnejší čas lásky ako studený február. Volaniu prírody odrazu podlieha všetko živé, stromy kvitnú, a teplejšie noci lákajú milencov venovať sa radovánkam. Ani nehovoriac o tom, že s teplým počasím na zmysly mužov útočí čoraz viac odhalenej ženskej pokožky. Sú však tieto indície dostatočné, aby sme mohli definitívne určiť máj ako čas lásky? Nie, nie sú. Potrebujeme dôkaz. Objektívny.
Dôkaz lásky
Otázka znie, či existuje nejaký indikátor, dôkaz lásky dostatočnej výpovednej hodnoty, ktorý by bolo možné podľa možnosti objektívne odmerať. Vzájomná sexuálna príťažlivosť vo vzťahu je ťažko merateľnou veličinou. Niekedy nás partner priťahuje viac, niekedy menej, čo často závisí viac od momentálnej nálady ako od aktuálneho mesiaca. Rovnako ťažko merateľnou veličinou je zamilovanosť, navyše v každom vzťahu platí, že jeden z partnerov je zamilovaný viac ako ten druhý. Svadba? To je už skôr oficiálne zavŕšenie vzťahu, ktorý príde až po dlhých "vybavovačkách" od okamihu požiadania o ruku, o ktorých sa však, bohužiaľ, štatistiky nevedú. Existuje však jeden ukazovateľ, ktorý má istú výpovednú hodnotu a je relatívne dobre štatisticky merateľný. Tým indikátorom je splodenie dieťaťa.
Slobodu na oltár
Ak sa pár vedome rozhodne, že chce splodiť dieťa, možno to považovať za významný dôkaz ich vzájomnej lásky. Láska tu totiž prerastá cez záležitosť medzi dvoma individualitami a naberá oveľa plnší zmysel a vyššiu hodnotu. Zo vzťahu sa stráca myslenie "ja" a začína sa vnímanie sveta cez prizmu "my," a to nielen "my dvaja," ale "my, celá rodina". Dieťa zväzuje a zaväzuje. Založiť rodinu a byť tu pre ňu teda znamená obetovať na oltár lásky veľkú časť svojej slobody. Dobrovoľne sa zrieknuť toho najcennejšieho, čo človek má. Ak to nie je skutočný dôkaz lásky, potom čo?
Keď sme si definovali kritérium, stačí zistiť, či sa v nejakom mesiaci opakovane rodí viac detí ako v iných mesiacoch. Po odčítaní obligátnych deviatich mesiacov dostaneme obdobie, v ktorom je splodených najviac detí a máme skutočný "slovenský mesiac lásky".
Máj vyhodený zo sedla
Údaje, ktoré poskytol Boris Vaňo zo Slovenskej štatistickej a demografickej spoločnosti, sú prekvapujúce. Za obdobie desiatich rokov od roku 1996 do roku 2005 sa takmer vždy rodilo najviac detí v júli. Siedmy mesiac v tomto ukazovateli dominoval celému desaťročiu, na prvom mieste nestál len v troch rokoch. Ale aj vtedy obsadil väčšinou druhú priečku. Čísla tak prezrádzajú prekvapujúcu, ale nespochybniteľnú skutočnosť: najviac detí sa na Slovensku splodí v októbri.
Kráľ zomrel, nech žije kráľ
Odchovaným na kvetnatom úsloví o máji bude pre nás asi ťažké prejsť na slovné spojenie "október, lásky čas". Desiaty mesiac sa nám akosi nasilu vtiera do priazne. Veď na prvý pohľad nemá prečo byť mesiacom lásky. Doteraz bol spájaný najmä s jesennou melanchóliou, hmlou a studeným dažďom. Čím si október, ani leto, ani zima, vyslúžil, že ho páry tak nespochybniteľne najčastejšie z celej dvanástky opakovane poctievajú počatiami?
Možno je to práve zhoršením počasia a potrebou ľudského tepla, že sa v nás po skončení leta prebúdza závan lásky, ako nový dych umierajúceho leta. Láska sa tak uprostred jesene môže prebudiť silnejšia a čistejšia, ako bolo divoké jarné bujnenie hormónov. Veď ak si predstavíme ten nečas vonku, čo môže byť lákavejšie ako zaliezť vo dvojici niekam do tepla a odizolovaní od vonkajšieho sveta sa venovať jeden druhému?
Ruja
Zvýšené plodenie detí v októbri môže súvisieť s biologickými faktormi. Október je mesiacom ruje, keď sa pária väčšie cicavce. Ich biologické hodiny sú nastavené tak, aby sa nový potomok narodil s príchodom jari, v teplom počasí má totiž väčšie šance na prežitie. Človek ako biologický druh síce nepochádza z nášho podnebného pásma, mohol sa však časom týmto sezónnym vplyvom prispôsobiť.
Sociologička Zuzana Kusá dokonca pripúšťa, že v prípade plánovaného počatia môže ísť o zámer, aby sa dieťa narodilo do teplého slnečného počasia. Aj z čisto praktických dôvodov, napríklad, že v lete sa lepšie sušia plienky. K vyššej plodnosti na jeseň však môžu viesť aj iné faktory, napríklad zvýšená vitalita organizmu po lete. V lete sa totiž bežne konzumuje lepšia a na vitamíny bohatšia strava ako v iných ročných obdobiach. Navyše človek je po dovolenkách oddýchnutý, vytrhnutý z civilizačného stereotypu, a tým lepšie pripravený plniť svoju primárnu biologickú funkciu, ktorou je rozmnožovanie.
Ďalšou možnosťou je dieťa ako výsledok spontánnej radosti po opätovnom stretnutí partnerov po odlúčení. "Napríklad po dovolenkách, alebo keď sa študenti po letných prázdninách vrátia na internát." Kusá však upozorňuje, že posledných desať rokov môže byť anomáliou, keďže kedysi sa veľa detí rodilo na jar. "Boli to takzvané dovolenkové deti." Neplánované.
Tehotné nevesty
Ak sa na vec pozrieme zo štatistického hľadiska, zvýšené plodenie detí uprostred jesene možno logicky spojiť so sobášnosťou. Tá totiž, ako informuje Boris Vaňo, štatisticky kulminuje nielen na jar, ale aj na jeseň, po letných dovolenkách. Vaňo upozorňuje na zaujímavý fakt: v nedávnej minulosti v priemere až polovica žien vstupovala do manželstva v druhom stave. Na katolíckom Slovensku! Ženích o tom buď vedel alebo "len tušil," ale štatistiky sú neúprosné -- pôrodnosť polovice prvých detí manželských párov sledovala sobášnosť väčšinou s odstupom ôsmich mesiacov. Veľká väčšina detí, Vaňo uvádza až 70 až 80 percent, prichádzala potom do jedného roka po svadbe.
Dnes sa toto prepojenie medzi sobášnosťou a plodením detí stráca. Je to vďaka rozšírenejšej antikoncepcii i iným lákadlám a možnostiam, aké moderný život poskytuje. Páry, aj zosobášené, už častejšie odkladajú splodenie prvého dieťaťa na neskoršie obdobie, dodáva Vaňo. Je teda otázne, ako dlho sa október udrží na piedestáli, z ktorého sám vďaka modernej štatistike vykopol máj.