Ešte v pondelok večer v Literárnom oku šéfredaktorka internetového magazínu inZine Elena Akácsová rozprávala o románoch na pokračovanie uverejňovaných na tejto stránke. V utorok pred polnocou sa na nej objavila správa o tom, že časopis končí. Jej titulok bol Radšej zomrieť postojačky ako nedôstojne živoriť. Dôvody zániku sú ekonomické, vydavateľ sa po piatich rokoch dotovania činnosti rozhodol inZine zrušiť. InZine bol pritom jedným z mála, ak nie rovno jediným slovenským médiom, ktorému nechýbal nadhľad a humor, vzhľadom na tunajšie tradície venoval netradične veľký priestor kultúre v jej najširšom zmysle. A to dokonca nie zo štátnych dotácií, ale zo súkromných prostriedkov. Redakcii sa podarilo pritiahnuť zrejme najzaujímavejších slovenských publicistov a dovolila im premýšľať o témach, ktorým sa iní príliš nevenujú. Najčítanejšími boli články o sexe, to však v časopise o životnom štýle, určenom predovšetkým mladým ľuďom, príliš neprekvapuje. Aj keď úroveň celého inZinu nebola vždy vyrovnaná a v poslednom období skôr stagnovala (čiastočne dôsledok predchádzajúcich personálnych škrtov), podarilo sa mu vytvoriť súdržnú komunitu so živými, a zvyčajne aj s inteligentnými diskusnými fórami. V týždni, keď sa na trhu objavil ďalší nezmyselný obrázkový časopis, zaniklo iné médium, ktoré bolo oveľa zmysluplnšie. Výhodou internetových nebožtíkov je, že zo sveta nemusia celkom odísť, takže staré články budú naďalej prístupné na známej adrese. InZine zrejme predbehol dobu, možno sa v nejakej podobe vráti v časoch väčšej počítačovej gramotnosti a lacnejšieho pripojenia na internet.