Niet sa preto čo čudovať, že táto transakcia vzbudila nemalú pozornosť medzi potenciálnymi investormi, ale aj širokou odbornou i laickou verejnosťou. Veď ide predsa o pohľadávky, ktoré boli na Sko presunuté v rámci predprivatizačnej reštrukturalizácie štátom vlastnených bánk - Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a Investičnej a rozvojovej banky. Daňoví poplatníci pritom za tieto pohľadávky už zaplatili, resp. zaplatia viac ako 100 mld. Sk.
Novokonštituované vedenie SKo pripravilo pre potenciálnych investorov balík viac ako 4 000 pohľadávok voči 800 dlžníkom v celkovej nominálnej hodnote 42,9 mld. Sk. Jeho štruktúra však už vopred avizuje nízku výťažnosť. S tým sa napokon netaja ani samotní predstavitelia konsolidačnej. Tí síce diplomaticky odmietajú komentovať očakávaný výnos z tohto predaja, ale z ich vyjadrení je zrejmé, že príliš veľké oči v tomto smere nemajú. Dôvodom je fakt, že až 84 % pohľadávok z tohto balíka pripadá na subjekty v konkurze a 7 % na dlžníkov v likvidácii. Výstižne preto tento balík možno nazvať nízkobonitný alebo konkurzný.
Balík pohľadávok, ako už uisťovala Sko, neobsahuje rizikové aktíva so štátnou garanciou, keďže ich predaj by mohol spustiť mechanizmus uplatnenia záruk voči štátu zo strany nového majiteľa. Najvýznamnejšou pohľadávkou z balíka je dlh spoločnosti ZVL - LSA Skalica v objeme 1,939 mld. Sk a pohľadávka voči Calexu Zlaté Moravce za 1,258 mld. Sk. Zámerom Sko je pritom očistiť svoje portfólio pozostávajúce z pohľadávok v celkovom objeme až 106 mld. Sk. Doteraz konsolidačná zrealizovala predaj pohľadávok v nominálnej hodnote 18,5 mld. Sk s výťažnosťou 7,1 %. K 30. júnu 2003 SKo spravovala 8 156 pohľadávok od 4 135 dlžníkov v objeme 106,48 mld. Sk.
Projekt VVK 3
Napriek nízkej kvalite ponúkaného balíka je apetít investorov veľký. Záujem o registráciu prejavilo 10 subjektov, z toho však iba 9 splnilo všetky formálne náležitosti registrácie a môžu vo vyhlásenom tendri pokračovať ďalej. Pokiaľ zoberieme do úvahy štruktúru ponúkaného balíka, celkovú rozvinutosť slovenského trhu s problémovými pohľadávkami a jeho likviditu, je naozaj potrebné označiť takýto počet potenciálnych investorov za skutočný úspech. To napokon potvrdzuje aj samotné vedenie SKo, ktoré konštatovalo, že uvedený počet subjektov prevýšil jej očakávania. Tento fakt je pravdepodobne možné pripísať aj aktívnej práci medzinárodného poradenského konzorcia CA IB, ktoré s konsolidačnou na projekte spolupracuje od januára tohto roka a je financované z prostriedkov Phare a vzišlo z medzinárodného tendra organizovaného Delegáciou Európskej komisie na Slovensku. Partnerskými inštitúciami v rámci projektu sú aj NBS, Ministerstvo financií SR a Centrálna finančná a kontraktačná jednotka (CFCU).
Aj keď zoznam domácich a zahraničných potenciálnych investorov SKo v tomto štádiu odmietla uverejniť, oficiálne svoju registráciu potvrdilo známe konzorcium Vinaco Holdings Limited, ktoré reprezentuje kooperáciu medzi spoločnosťami Penta a Credit Suisse First Boston, Daniel J. Kratky Consulting House a J&T cez spoločnosť Wittility Investments. Z týchto mien a po logickej úvahe je možné predpokladať, že zvyšnú časť potenciálnych investorov reprezentujú predovšetkým domáci hráči na trhu s problémovými pohľadávkami, ktorí však pravdepodobne využijú svoje dcérske spoločnosti so sídlom v daňových rajoch.
Vylúčiť však nemožno ani veľkých zahraničných hráčov. Tí pravdepodobne po skúsenostiach s kvalitou pohľadávok v portfóliu konsolidačnej z minuloročného projektu vytvorenia "joint venture" asi veľký záujem mať nebudú. Možno ak vôbec - tak prostredníctvom ich spolupráce s domácimi spoločnosťami. Faktom ostáva nemalý počet registrovaných investorov so záujmom o predmetný balík, ktorý na prvý pohľad dáva predpoklad širokej konkurencie.
Majú investori v tendri rovnaké postavenie?
Až do 6. novembra majú investori možnosť podrobne sa oboznámiť s kvalitou ponúkaného portfólia a na základe získaných poznatkov do 19. novembra predložiť svoje záväzné ponuky SKo. Aj keď agentúra pripravila pre všetkých investorov jednotné podmienky, čas a rovnaký prístup k informáciám o ponúkaných pohľadávkach, postavenie jednotlivých investorov v tomto procese nie je identické. Osobitnú skupinu predstavujú zahraniční investori, ktorí pri hĺbkovej analýze ponúkaných pohľadávok vychádzajú predovšetkým z poskytnutej dokumentácie SKo.
Domáci investori však v porovnaní s nimi majú vďaka svojim kontaktom a postaveniu na domácom trhu prístup aj mimo konsolidačnej, a to priamo od správcov konkurzných podstát (KP), exekútorov a likvidátorov. Rovnaké postavenie z tohto hľadiska nie je pritom ani medzi domácimi investormi. Je totiž úplne logické, že domáci investor so silným postavením na trhu s problémovými pohľadávkami častejšie komunikuje so správcami KP, exekútormi a likvidátormi ako subjekt, ktorý nespravuje také veľké portfólio pohľadávok. No a je úplne prirodzené, že pokiaľ chcú správcovia KP, likvidátori či exekútori s týmto silným hráčom spolupracovať aj v budúcnosti, budú sa snažiť s ním dobre vychádzať. Vzájomná spokojnosť im bude totiž zárukou obojstranného záujmu o spoluprácu aj do budúcnosti. Nie je pritom žiadnym tajomstvom, že od správcu KP do značnej miery závisí, aké bude konečné delenie, resp. koľko zostane získaných prostriedkov z konkurzu pre veriteľov. Je to azda odpoveď na to, prečo niektorí z investorov o kúpu pohľadávok SKo boli a stále sú úspešnejší ako tí druhí? To sú však skutočnosti, ktoré nespadajú do kompetencie orgánov Sko. Tie sú v rámci procesu predaja pohľadávok obmedzené bez možnosti ovplyvnenia konečného výsledku. Pokiaľ teda zoberieme do úvahy, že SKo nemôže zmeniť kvalitu spravovaných pohľadávok, jediné, čo môže urobiť na dosiahnutie maximálneho výťažku pri predaji, je zabezpečiť maximálnu transparentnosť celého procesu a objektívnosť výberu investora.
Jediným a rozhodujúcim objektívnym kritériom je cena
V tomto projekte sa dá konsolidačnej asi ťažko niečo vyčítať. Vnútorné predpisy spoločnosti jednoznačne stanovujú pre predaj pohľadávok formu verejného výberového konania, ktoré vytvára najtransparentnejšiu platformu pre účasť naozaj širokého okruhu investorov. Tender konsolidačnej neobmedzuje na účasti právnické ani fyzické osoby a rovnako sa neobmedzuje na domáce alebo zahraničné subjekty. Podmienky registrácie celého výberového konania sú jasné a jednoduché. Napriek tomu sa stalo, že nejeden seriózny potenciálny investor nevenoval týmto jednoduchým formalitám primeranú pozornosť a musel byť zo súťaže vylúčený, aby nebola spochybnená transparentnosť celého procesu. V neposlednom rade konsolidačná pri posudzovaní ponúk berie do úvahy iba jedno jediné kritérium, a tým je výška ponúknutej odplaty. Je teda možné zmanipulovať tender, kde jediným a rozhodujúcim objektívnym kritériom je cena? V prípade, že by hodnotiace kritériá obsahovali aj ďalšie podmienky - subjektívneho charakteru, ako, napríklad, skúsenosti, rating, medzinárodné know-how a pod. - priestor pre isté špekulácie by sa značne otváral. Takže potenciálnym investorom napokon neostáva nič iné, len si konkurovať alebo nájsť spoločnú cestu a vzájomne sa dohodnúť.
Tentoraz transparentne!
Slovenská konsolidačná v prípade historicky najväčšieho balíka, ako sa zdá, nemieni riskovať a stavila na osvedčenú kartu. Za jediné kritérium výberu víťaza stanovila výšku ponúknutej odplaty. Ba čo viac, mechanizmus kreovania výberovej komisie, ktorá bude prijaté obálky otvárať a ako prvá posudzovať, nastavila neskutočne komplikovane až transparentne. Sedemčlenná výberová komisia bude totiž pozostávať zo štyroch zástupcov konsolidačnej, ktorí budú z navrhnutých kandidátov vyžrebovaní v poslednom dni predkladania ponúk. Zvyšní traja členovia budú rovnako v tom istom dni vyžrebovaní z kandidátov navrhnutých za rezorty financií, hospodárstva, pôdohospodárstva a za Fond národného majetku. Takýmto spôsobom je asi len veľmi málo pravdepodobné, že by bolo možné manipulovať s obsahom prijatých obálok. Alebo žeby to predsa len niekto riskol a ovplyvnil siedmich náhodne vybraných členov komisie? Aby orgány konsolidačnej vylúčili akúkoľvek možnosť úniku informácií zo strany spoločnosti, údaj o internom ocenení predmetného balíka bude doručený do konsolidačnej zo strany poradenského konzorcia až v deň predkladania ponúk.
Konsolidačná tak po viac ako dvanástich mesiacoch "spánku", teda od augusta minulého roku, keď neúspešne ukončila snahu o vytvorenie tzv. spoločného podniku (join venture) so strategickým zahraničným investorom, ktorý mal spravovať pohľadávky v nominálnej hodnote 54 mld. Sk až do spomínaného okamihu - nezrealizovala objemovo významnejší predaj pohľadávok. Dnes je pred ňou transakcia, ktorej priebeh výrazným spôsobom ovplyvní jej ďalšie fungovanie.
Proces tendra je rozdelený do niekoľkých fáz s nasledujúcim časovaním:
- poskytnutie informačného memoranda so základnými informáciami o balíku (8. 9. až 29. 9. 2003)
- registrácia účastníkov (do 29. 9. 2003)
- prístup do tzv. data roomu, v ktorom každý zaregistrovaný investor môže podrobne analyzovať predávané pohľadávky (1. 10. až 6. 11. 2003)
- predloženie záväznej ponuky zaregistrovanými investormi (19. 11. 2003)
Plán projektu počíta s ukončením celého procesu vrátane finančnej úhrady do konca decembra 2003.
Prehľad zrealizovaných pohľadávok formou výberových konaní SKo | |||||||
Termín | Názov výberového konania | Počet ponúkaných dlžníkov | Nominálna hodnota ponúkaných pohľadávok | Počet postúpených dlžníkov | Nominálna hodnota ku dňu ponuky | Odplata | Efektívnosť |
december 2000 - máj 2001 | OVS I | 14 | 3 591 973 369 Sk | 3 | 1 327 049 170 Sk | 96 500 000 Sk | 7,30% |
máj – jún 2001 | Pilotný program predaja I. | 116 | 13 010 523 495 Sk | 116 | 13 010 523 495 Sk | 431 000 000 Sk | 3,30% |
marec – október 2002 | VVK II. | 11 | 4 537 775 552 Sk | 5 | 3 628 179 793 Sk | 575 387 073 Sk | 15,90% |
august – október 2002 | VVK II. | 106 | 436 613 192 Sk | 45 | 193 988 019 Sk | 24 032 898 Sk | 12,40% |
apríl 2003 – august 2003 | VVK Čechy plus | 8 | 420 312 806 Sk | 2 | 79 848 194 Sk | 12 653 438 Sk | 15,80% |
SPOLU | 21 997 198 414 Sk | 171 | 18 239 588 671 Sk | 1 139 573 410 Sk | 6,20% |