Slovensko je vnímané zahraničím i vlastnými obyvateľmi ako silne kresťanská krajina. Toto presvedčenie sa na jednej strane opiera o spomienky a tradície, na druhej strane o výsledky výskumov a sčítaní ľudu, ktoré naznačili vysokú religiozitu slovenského národa. Aj napriek tejto skutočnosti nemožno konštatovať, že Slovensko je výhradne kresťanská či dokonca katolícka krajina. V rámci ostatného sčítania ľudu sa ku kresťanstvu prihlásilo 84 % obyvateľov, ku katolíckej cirkvi 69 % všetkých obyvateľov.
Ale ani samotní veriaci na Slovensku nie sú homogénnou skupinou. Podľa spôsobu prežívania náboženskej viery a miery integrácie so svojou cirkvou je podľa docenta Jána Bunčáka z Univerzity Komenského možné vytvoriť nábožensko-sociologickú typológiu, na základe ktorej je možné vyčleniť päť typov veriacich.
Od presvedčených k ateistom
Prvým z nich je cirkevne založený typ, ktorý predstavujú nábožensky veriaci a cirkevne založení ľudia. Tí svoju vieru prežívajú v zhode s učením cirkvi, ktorej sú členmi. Takýchto ľudí je na Slovensku približne jedna pätina. Veria a vždy verili v Boha bez pochybností, navštevujú pravidelne bohoslužby a Bibliu považujú za živé Božie slovo.
Ďalších 30 % obyvateľstva možno podľa Bunčáka zaradiť medzi tradične náboženský typ. Členovia cirkví sú v nich integrovaní prostredníctvom tradičných motívov. Takisto ako pri predchádzajúcom type, aj títo ľudia veria v Boha bez pochybností, navštevujú pravidelne bohoslužby, avšak Bibliu považujú len za slovo inšpirované Bohom.
Tretí typ, do ktorého možno zaradiť každého šiesteho Slováka, predstavujú málo náboženskí a vo svojej cirkvi slabo integrovaní ľudia, ktorí sú často otvorení iným svetonázorovým orientáciám. Veria v Boha, ale v minulosti to tak vždy nebolo. Ich viera nie je hlboká a Bibliu považujú len za starodávnu knihu príbehov a legiend. Štvrtý typ predstavujú nábožensky ľahostajní (okolo 20 %). Sú to ľudia bez náboženskej viery, ktorí však v minulosti častokrát verili. Na bohoslužby chodievajú len zriedka.
Nenáboženský typ predstavujú ľudia, ktorí sa otvorene dištancujú od náboženskej viery, svetonázorovo sú presvedčení ateisti. Týchto 16 % Slovákov neverí v Boha a nezúčastňuje sa na bohoslužbách. Biblia je podľa nich len starodávna kniha príbehov a morálnych ponaučení, ktorých autorom je človek.
Budúci vývoj
Sociológ Michal Vašečka si myslí, že vývoj na Slovensku v 90. rokoch ukazuje, že sa zvyšoval najmä podiel nábožensky ľahostajných a liberálne náboženských ľudí. Tento rast deklarovanej náboženskej príslušnosti je najmä výsledkom pôsobenia sociálnej konformity. Náboženská viera sa v niektorých aspektoch posilnila, zvýšila sa tiež návštevnosť kostolov a všeobecná dôvera v cirkev. Na druhej strane sa však tiež posilnili materialistické orientácie obyvateľstva a relativita morálnych noriem.
Táto situácia môže v budúcnosti prerásť do konfliktu medzi tradičnou religiozitou a sociálnou modernizáciou, ktorá bude ešte prehĺbená procesom európskej integrácie.
Vývoj, ktorý možno podľa Vašečku považovať za najpravdepodobnejší, môže byť zároveň prekvapujúcim vývojom. V horizonte dvadsiatich rokov sa očakávajú najmä presuny medzi kategóriami tradične a liberálne veriacich v prospech druhej skupiny. Za pomerne pravdepodobné možno označiť zmeny v prístupe k viacerým tabuizovaným témam. Dnes toľko diskutovaný variant skĺzavania katolíckej cirkvi do klerikálneho modelu je veľmi nepravdepodobný. I keď sa cirkev s bremenom klérofašistického slovenského štátu vyrovnala len formálne a v neoficiálnej rovine, tento proces ešte nie je zavŕšený, ostáva skôr problémom generačným než štrukturálnym.