José Barroso, ktorého Európsky parlament minulý štvrtok vymenoval za nového predsedu Európskej komisie, sa dostáva pod tlak jednotlivých krajín únie v otázke zloženia nového dvadsaťpäťčlenného kolégia.
Rovnako ako jeho predchodcovia Jacques Santer alebo Romano Prodi má len minimálnu šancu ovplyvniť, koho mu krajiny navrhnú do komisie.
"Aj keď členské krajiny tvrdili, že nebudú Barrosovi kandidátov na komisárov diktovať, prax sa nezmenila. Predseda je znovu bezmocný," povedal holandský poslanec Jan Marínus Wiersma.
Pätica najväčších krajín už Barrosovi povedala, koho chce mať v komisii a vymenovala aj rezorty, ktoré by chceli do správy. Nemecko vysiela znovu Güntera Verheugena, Francúzsko súčasného komisára pre regionálny rozvoj Jacquesa Barrota, Španielsko komisára pre menové otázky Joaquina Almuniu, Veľká Británia bývalého ministra pre Severné Írsko Petera Mandelsona a Taliansko ministra pre európske záležitosti Rocca Buttiglioneho. Nemecko chce navyše pre Verheugena pozíciu superkomisára pre ekonomiku. Barrosa sa však Berlínu postavil a odmieta vytvoriť taký post v komisii.
"Kandidatúra Barrosa a Almuniu naznačuje, že Francúzsko a Španielsko chcú rezorty, ktoré mali v správe títo komisári. Vyjednávacie pozície pre iné štáty so záujmom o regionálnu alebo menovú politiku bude ťažšie," hovorí britský liberálny europoslanec Graham Watson.
Dosluhujúci predseda komisie Romano Prodi si v roku 1999, keď zostavoval svoj tím, vyžiadal, že chce tri mená kandidátov na komisára z každej členskej krajiny. Žiadnu jeho požiadavku nesplnili a Prodi v tichosti od myšlienky vyberať z viacerých kandidátov ustúpil. Barroso s takým hlasitým vyhlásením neprišiel. Tvrdil však, že si chce vybrať ľudí do tímu a konkrétne navrhol, aby mal v kolégiu osem žien. Zatiaľ mu ich krajiny ponúkli len šesť.
"Jasné je, že nový predseda si musí vždy novú pozíciu vydobyť. Nie je ľahké presadiť sa proti členským štátom. Časť z nich posiela do Bruselu verných straníkov a časť nepríjemných konkurentov," hovorí John Palmer, riaditeľ Centra európskej politiky v Bruseli. "Barroso bude môcť ovplyvniť rozdelenie rezortov, ale mená kandidátov na komisárov nie."
Barroso je doslova medzi mlynskými kameňmi. Na jednej strane má kandidátov členských štátov únie a na druhej poslancov Európskeho parlamentu, ktorí majú svoje vlastné záujmy. Najsilnejšia frakcia ľudovcov chce, aby zloženie tímu odrážalo výsledky júnových volieb, keď zvíťazil práve klub Európskej ľudovej strany.
Ľudovci chcú minimálne dvanásť komisárov z dvadsiatich piatich plus predsedu Európskej komisie. José Barroso je ich človek, ale počet pravicových alebo stredových politikov zo strán, ktoré patria do frakcie ľudovcov, neovplyvní. Zvyšok komisie by mali obsadiť socialisti a liberáli. Väčšina poslancov Európskeho parlamentu odmieta, aby boli v komisii nestranícki odborníci.
"Komisia je politický orgán, ktorý má úzko spolupracovať s parlamentom. Komisári potrebujú stranícke zázemie," hovorí šéf frakcie ľudovcov Hans-Gert Pöttering. Nemecký poslanec za CDU patrí medzi najväčších stúpencov politizácie Európskej komisie.
StoryEditor