Umelý výtvor pochádzajúci od neznámej civilizácie z dávnej minulosti, alebo prírodný div? Podobné otázky vzbudzujú kamenné gule, ktoré možno vidieť v lesoch okolo Čadce na slovenskej strane Moravsko-sliezskych Beskýd.
Pradávne kamenné stavby prekvapujúce dokonalou technikou i manipuláciu s veľkými kusmi skaly sú rozptýlené po celom svete, od juhoamerických veľhôr až po slávne Stonehenge. Do tejto kategórie záhad patria i mimoriadne presné gule zhotovené zo žuly, ktoré sa nachádzajú na Kostarike. Tunajší záhadológovia nedávno prišli s tvrdením, že niečo veľmi podobné sa nachádza i na Slovensku. Správy o podivných objektoch sa objavili v časopisoch špecializovaných na túto tematiku i v bulvárnej tlači. Na rozdiel od tajuplných objektov v exotických krajinách je v tomto prípade veľmi ľahké overiť si fakty priamo na mieste.
Inšpirácia až v ďalekej Kostarike
Kostarické kamenné gule zrejme predstavujú skutočnú záhadu. Vzrušujú archeológov, lovcov záhad i priaznivcov mimozemských návštev typu Ericha von Dänikena po celé desaťročia. Keď v 30. rokoch 20. storočia začala ovocinárska spoločnosť United Fruit Company v stredoamerickej Kostarike rozširovať plochy banánových plantáží do močaristej delty rieky Diquís, robotníci v hustom poraste a bahenných nánosoch objavili veľké množstvo presne opracovaných kamenných gulí. Zakrátko sa ukázalo, že ich tam ležia tisíce. Najväčšie vážia okolo 16 ton a majú priemer takmer jeden a pol metra.
Na miesto odcestovali kvalifikovaní archeológovia. Najväčší kus práce vykonal americký archeológ Dr. S. K. Lothrop s kolegyňou a neskôr manželkou Dr. Doris Stonovou. V 40. rokoch minulého storočia oblasť dôkladne prehľadali, zdokumentovali miesta nálezísk záhadných objektov a v okolí niektorých urobili vykopávky.
Postupne sa však začalo ukazovať, že gule predstavujú pre archeológov tvrdý oriešok. Nenašli sa o nich žiadne správy z obdobia príchodu Španielov do Ameriky, preto sa zdá, že už vtedy boli dávno zabudnuté a pochované v džungli. Gule sa nepodarilo dať ani do súvislosti s inými nálezmi, a teda ani datovať, tým menej zistiť spôsob a účel ich zhotovenia. Hoci Lohtropovci a ich tím tu pôsobili celý rad rokov, museli sa nakoniec uspokojiť s konštatovaním, že ide o megalitickú záhadu svetového významu porovnateľnú s britským Stonehenge.
Tajomné gule zostávajú záhadou dodnes. Nejasný je už samotný výber suroviny, pretože žula predstavuje jeden z najťažšie opracovateľných kamenárskych materiálov. Navyše najbližšia vhodná žula sa od močaristej riečnej delty nachádza vo vzdialenosti mnoho kilometrov. Možno predpokladať, že gule boli vytesané na mieste ťažby suroviny a až potom prepravené na miesto určenia. Dodnes sa však nepodarilo nájsť lom, kde vznikali, ani odhaliť metódu práce dávnych kamenárov. Dr. Lothrop iba usúdil, že na dosiahnutie takého presného tvaru museli používať akési šablóny a nakoniec ich povrch presne vybrúsiť.
Neskorší výskum záhady iba rozšíril. Napríklad v 80. rokoch minulého storočia priniesol objav veľkého množstva gulí i na ostrove Cano, ktorý je od pobrežia vzdialený asi 30 kilometrov. Tvorcovia gulí teda museli byť nielen technicky zdatnými kameňosochármi a dopravcami ťažkých nákladov, ale i zručnými staviteľmi lodí a námorníkmi.
Tajomstvo Klokočovských skál
Dedinka Klokočov leží neďaleko Čadce -- a nájsť tu prvú kamennú guľu vôbec nie je ťažké: leží na križovatke ciest hneď pri ceste do obce. Pravdu povediac, ide skôr o sklamanie; "guľa" nie je ani veľmi guľatá, ani veľmi veľká. Zrejme sem bola dopravená ľuďmi z iného miesta a na prvý pohľad nejde o umelý objekt, ale o prírodný výtvor.
O niečo ďalej je to už lepšie. Na začiatku náučného chodníka prírodnej rezervácie Klokočovské skaly možno vidieť veľmi peknú pravidelnú guľu sčasti zapustenú do skalného masívu. Prekvapivo hladký povrch skutočne pripomína snímky z Kostariky. Ešte väčšie a zaujímavejšie gule sa nachádzajú v lokalite Megoňka, vzdialenej iba niekoľko kilometrov.
Je však zrejmé, že podobnosť s guľami z Kostariky je len náhodná a povrchná. Kým stredoamerické objekty niekto umelo vytvoril z tvrdej žuly dopravenej z veľkej diaľky, beskydské majú zloženie totožné s okolitými skalami. Odtlačky v skalných stenách dokazujú, že gule boli súčasťou horniny, z ktorej sa v procese zvetrávania uvoľnili. Museli teda vzniknúť v období, keď tu ešte nemohli byť žiadni ľudia. Geológovia totiž odhadujú vek tunajších hornín na 60 miliónov rokov.
Aj informačná tabuľka na začiatku chodníka jasne naznačuje, že neznáme civilizácie ani mimozemšťanov tu nenájdeme: "...ide o ojedinelý výskyt primárnej guľovitej odlučnosti sedimentov". Napriek tomu celá záležitosť nie je úplne bez záhad. Niektoré pramene udávajú, že na Slovensku boli nájdené akési kamenné gule aj pri Prievidzi a v okolí Liptovského Mikuláša. Odborníci sa zhodujú, že ide o prírodný výtvor, ale okolo presného mechanizmu vzniku panuje viacero nejasností. Podľa jedných ide o akúsi formu kryštalizácie v naplavenej hornine, podľa iných o postupné obrusovanie morským príbojom, pričom voda súčasne kameň vhodným smerom pootáčala, a podľa ďalších o akési nabaľovanie horniny pri opakovanom zavodňovaní a vysúšaní. Veriť však, že takýmto spôsobom vznikne pekná pravidelná guľa, je prinajmenšom ťažké. Nezostáva iné, len konštatovať, že príroda občas dokáže veci, pri ktorých zostáva rozum stáť. Nakoniec ľudia tiež, čo dokazujú okrem iného i kamenné gule z Kostariky.
Jan A. Novák
spolupracovník HN