Na čo by nemali daňovníci zabudnúť, ak nechcú byť v marci nemilo prekvapení výškou svojich daní? Je už najvyšší čas zistiť si stav hospodárenia?
Stav hospodárenia je optimálne zisťovať priebežne, keďže v mnohých prípadoch je zistenie stavu ku koncu roka nedostatočné. Optimálnym riešením je namodelovať predbežný hospodársky výsledok a predpokladaný základ dane, s určením, ktoré vynaložené náklady je možné a ktoré nie je možné uznať ako daňové výdavky. Je potrebné overiť stav platených preddavkov, resp. vznik tejto povinnosti po podaní daňového priznania. Taktiež je potrebné preveriť možnosť uplatnenia nákladov, ktoré neboli uznané ako daňové výdavky v minulých rokoch (napr. neuhradené zmluvné pokuty a úroky z omeškania, nájomné platené fyzickým osobám, prípadne odmeny za sprostredkovanie platené fyzickým osobám) ako odpočítateľnej položky pri tvorbe základu dane. Možnosťou, ako znížiť základ dane, je aj umorovanie daňovej straty z minulých rokov, príp. vytvorenie opravných položiek k pohľadávkam po lehote splatnosti.
Existujú dobré a všeobecne platné rady, ako si znížiť základ dane?
Základnou a všeobecnou radou je, že dane je potrebné platiť v správnom čase a správnej výške. V podstate v oboch prípadoch je potrebné riadiť sa zákonom. Ten definuje termíny platenia daní a presne stanovuje, čo je a čo nie je možné uplatniť ako daňový výdavok a znížiť tým základ dane. Druhou radou je obrátiť sa na daňového poradcu, ktorý ako odborník v tejto oblasti s dlhoročnými skúsenosťami vie posúdiť, či prípadné náklady súvisia s činnosťou daňovníka, a teda či je možné a za akých podmienok základ dane znížiť o takéto vynaložené náklady.
Pristupujú firmy k nákladom skôr konzervatívne a pridržiavajú sa zákonom daných možností, alebo skôr agresívne a do nákladov sú schopné zahrnúť naozaj čokoľvek?
Závisí to od daňovníka individuálne, každý má totiž iný sklon k riziku, ktoré svojím správaním podstupuje. Veľkú úlohu zohráva transparentnosť a jednoduchosť zákona a výška sadzby dane. V minulosti pri vysokej sadzbe dane a značne komplikovanom zákone bolo snahou väčšiny daňovníkov znížiť daňové zaťaženie uplatnením rôznych, často netransparentných spôsobov. Po daňovej reforme a znížení daňového zaťaženia je skôr záujem o platenie správnych daní, teda aby daňovník zaplatil presne toľko, koľko podľa zákona musí, bez hľadania zložitých postupov znižovania základu dane.
Ako by mal daňovník postupovať, keď si nie je istý, či danú vec môže alebo nemôže dať do nákladov?
Odpoveď na to, či vynaložený náklad je možné zahrnúť do daňových výdavkov, je uvedená v samotnom zákone. V prípade, že daňovník nevie uvedenú situáciu posúdiť, mal by sa obrátiť na daňového poradcu, ktorý má v danej oblasti skúsenosti. Jednoznačným prínosom takéhoto postupu je fakt, že daňový poradca berie na seba zodpovednosť za poskytnutú radu a keďže musí byť podľa zákona poistený, ručí klientovi za prípadné škody, ktoré mu spôsobil svojou činnosťou.
Čo mu môže hroziť, ak si do nákladov zahrnie aj položky, ktoré tam nemajú čo robiť?
V prípade daňovej kontroly hrozí neuznanie uplatnených nákladov ako daňových výdavkov s následným zvýšením dane a vyrubenie sankcií zo strany správcu dane za nezaplatenie dane včas, prípadne v správnej výške.
Na čo by si mal dávať pozor pri výbere daňového poradcu? Môže mu s daňami pomôcť ktokoľvek?
V oblasti daní by mali poskytovať poradenstvo len daňoví poradcovia, ktorí sú evidovaní v Slovenskej komore daňových poradcov. Takýto poradca musí vykonať skúšku, ktorej obsah stanovuje Ministerstvo financií SR, a získať osvedčenie na výkon činnosti daňového poradcu. Zoznam daňových poradcov vedie Slovenská komora daňových poradcov, kde sú základné informácie o každom poradcovi. Pri výbere sa treba riadiť skúsenosťami poradcu, ktoré si možno overiť referenciami.
Aký máte názor na paušálne výdavky? Sú pre daňovníkov dobrým riešením, alebo by sa na ne nemali príliš spoliehať a radšej si viesť účtovníctvo?
Paušálne výdavky (v súčasnosti 40 percent, pre osobitné druhy remeselných živností 60 percent) sú dobrým riešením pre tie fyzické osoby, ktorých nákladové zaťaženie je nižšie ako spomínaná výška. Pri rozhodovaní o uplatnení skutočných alebo paušálnych výdavkov je toto porovnanie kľúčové, keďže umožňuje znížiť základ dane v uvedenej výške aj u daňovníkov, ktorí uvedené percento nákladov nedosahujú. Výhodou je jednoduchosť tvorby základu dane oproti preukazovaniu skutočných výdavkov, s čím sú spojené viaceré povinnosti, od vedenia účtovníctva cez dôkladné preukazovanie vynaložených výdavkov, čo často vedie daňovníkov k rozhodnutiu, že je jednoduchšie uplatniť výdavky formou paušálnej sumy aj za cenu, že výška paušálneho výdavku je nižšia ako sú skutočné výdavky.
Kto môže túto možnosť využiť?
Uplatniť paušálne výdavky môže každá fyzická osoba s príjmami z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a prenájmu nehnuteľností. Výnimku tvoria len fyzické osoby, ktoré sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty - tieto osoby musia preukazovať skutočné výdavky a viesť účtovníctvo. Paušálnu sumu môže uplatniť môže aj fyzická osoba, ktoré je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia.
Čo v prípade, ak daňovník zistí, že na základe účtovníctva má nižšie náklady ako 40 percent príjmov, môže prejsť na paušálne výdavky? Musí to niekomu oznámiť?
Ak túto skutočnosť zistí v priebehu zdaňovacieho obdobia, môže sa pri tvorbe základu dane rozhodnúť, akým spôsobom výdavky uplatní. Ak sa daňovník rozhodne zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov v nasledujúcom zdaňovacom období, je povinný upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie, ktoré predchádzalo tejto zmene podľa podmienok ustanovených zákonom o dani z príjmov.
Čo okrem nákladov môže znížiť základ dane?
Okrem nákladov je možné základ dane znížiť o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými sú suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima na daňovníka a jeho manželku, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie. Daňovník musí na možnosť uplatnenia uvedených nezdaniteľných častí splniť podmienky ustanovené zákonom, pričom platí, že základ dane o nezdaniteľné časti základu dane na manželku a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie si môže znížiť len daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou v SR (fyzická osoba, ktorá má v SR trvalý pobyt, alebo sa tu obvykle zdržiava).