Východoslovenské samosprávne kraje dokončujú jeden z najväčších europrojektov zameraných na podporu regiónov. V marci sa dostáva po triapolročnom úsilí do finále projekt Robinwood. Je zameraný na oživenie vidieckych oblastí a má napomôcť pozdvihnúť ich rozvoj prostredníctvom lesa. A to rozumným hospodárením s jeho bohatstvom a využívaním všetkých jeho funkcií. S dôrazom najmä na jeho energetický, ekologický a hydrologický rozmer.
Do projektu, ktorý sa začal v októbri 2004, boli okrem Prešovského a Košického samosprávneho kraja zapojené aj regióny z Talianska, Nemecka, zo Španielska a z Veľkej Británie. Európska komisia naň vyčlenila 6,5 milióna eur. Slovensku sa z nich ušlo 600-tisíc a tretinou z tejto sumy podporili župy štyri východoslovenské projekty.
Stará Ľubovňa dostala peniaze na mestské lesy a ich trvalo udržateľné obhospodarovanie i zhodnocovanie drevnej hmoty. Fakulta Berg Technickej univerzity v Košiciach pripravila štúdie využívania drevného odpadu na energetické účely a pestovania rýchlo rastúcich drevín. Občianske združenie Pre edukáciu Sabinova spracovalo program na zhodnocovanie biomasy pre rodinné domy a biofarmy a košická Agentúra na podporu regionálneho rozvoja pripravila strategický dokument, mapujúci potenciál celého regiónu z hľadiska producentov i spotrebiteľov biomasy.
"Bol to jeden z najlepších projektov, ktorý nám dal mnoho cenných skúseností," hodnotí viac ako štyridsaťmesačnú prácu na jeho uskutočňovaní Svetlana Pavlovičová, hlavná koordinátorka Prešovského samosprávneho kraja. Župy v ňom totiž na seba prevzali nielen riadiace úlohy, ale i vyplácanie a kontrolu financií, čo bolo pre nich novou, ale obrovskou skúsenosťou.
"Peniaze sa tak dostali bližšie ku konečným prijímateľom a mohli ich aj rýchlejšie čerpať. Iným problémom bolo, že ich cesta zo západnej Európy k nám niekedy trvala neúmerne dlho a potom sme museli na seba prevziať bremeno úverujúcej inštitúcie," spomína na problematické chvíle Pavlovičová.
Napriek tomu je presvedčená, že kraje sú schopné samostatne riadiť projekty a priamo prijímať granty, lebo na to majú dostatok šikovných ľudí. Vláda a ministerstvá však tieto kompetencie na nich nepreniesli a ponechali si všetko na centrálnej úrovni.
Slovenské regióny nedostali tieto právomoci ani na nasledujúce programovacie obdobie, na rozdiel od okolitých krajín, napríklad Poľska, kde si prijímanie pomoci z eurofondov koordinujú sami. "Je logické, že na tých najnižších úrovniach najlepšie vieme, aké máme problémy a ako ich riešiť. Potrebujeme mať len voľné ruky, aby sa veci pohli rýchlejšie dopredu," konštatuje so sklamaním v hlase.
Projekt Robinwood bol podľa nej cenný aj pre množstvo odborných prednášok, expertíz a koncepčných materiálov, ktoré podnietil. Okrem zmapovania komplexného reťazca dreva z hľadiska trvalej udržateľnosti hospodárenia a lesného manažmentu, a to prostredníctvom jeho výsadby, starostlivosti až po finálne využitie, dal návody i na zhodnotenie celej škály ostatných funkcií lesa. Napríklad v oblasti hydrogeológie poukázal na jeho význam pri tvorbe zásob podzemnej vody, ovplyvňovaní zrážkovo-odtokových procesov v krajine a vplyve na celú hydrosféru. V energetike zasa pripomenul potrebnosť diverzifikácie zdrojov na východe Slovenska a orientáciu na využívanie biomasy.
V podstate ide o to, získať z lesa pridanú hodnotu, ktorú v sebe skrýva. Hľadať rovnováhu medzi ekonomickým a ekologickým a vnímať les nielen prostredníctvom dreva. Na východe to platí dvojnásobne, pretože takmer polovica ľudí tu žije na vidieku a veľkú časť ich životného prostredia tvorí práve les. Musia sa naučiť žiť tak, aby mali z neho osoh i budúce generácie. A o tom bol aj Robinwood.
StoryEditor