Vyšší rast HDP na Slovensku ako v krajinách EÚ je jedným zo spôsobov, ktorý umožňuje našej krajine dobiehanie ekonomickej úrovne vyspelých krajín. Ide o tzv. reálnu konvergenciu, ktorá je zvyčajne vnímaná cez hrubý domáci produkt na obyvateľa v parite kúpnej sily. Podľa posledných dostupných medzinárodných štatistík dosahoval hrubý domáci produkt na jedného obyvateľa (v parite kúpnej sily) na Slovensku za rok 1999 len niečo vyše 46 % priemeru krajín EÚ a 49 % priemeru krajín OECD (kde je celkový priemer znižovaný krajinami ako Mexiko, Turecko či krajinami Vyšegrádskej štvorky, vrátane Slovenska). Reálna konvergencia je však závislá okrem vývoja HDP aj od reálneho zhodnocovania domácej meny, a to sa v poslednej dobe deje nielen inflačným diferenciálom, ale aj zhodnotením nominálneho kurzu koruny. Avšak zbližovanie ekonomickej úrovne tak rozdielnych subjektov, kde my sme budovali 40 rokov komunizmus a vyspelá Európa zvyšovala tlak na konkurenciu a efektívnosť, je behom na veľmi dlhú trať.
Podľa štatistického úradu vzrástol HDP Slovenska v poslednom štvrťroku 2001 o 3,9 % a za celý rok si pripísal hodnotu 3,3 %. V prostredí globálneho ekonomického spomaľovania to nie je zlý výsledok. Ak by však ekonomický cyklus našich najvýznamnejších partnerov bol na vzostupnej fáze, mohol byť ešte lepší. Keďže slabý zahraničný dopyt limituje rast slovenského exportu a domáca spotreba je uspokojovaná aj dovozom je globálne spomalenie prejavujúce sa záporným čistým exportom brzdou pre vyššie tempo hospodárskeho rastu na Slovensku. Je dobré pripomenúť, že na tak malú a otvorenú ekonomiku, ako je Slovensko, majú vplyv aj ceny dovozu a vývozu vytvárané na svetových trhoch. Cez deflátor exportu a importu došlo k zníženiu negatívneho vplyvu čistého exportu na rast HDP. Najvýznamnejším ťahúňom rastu HDP bola v štvrtom štvrťroku opätovne konečná spotreba domácností a hrubé investície. Spotreba sa stáva čoraz významnejšia a keďže domáci výrobcovia nie sú dostatočne konkurencieschopní je práve narastajúca spotreba zdrojom nerovnováh. Domácnosti utrácajú tak ako už dlho nie. I keď prirodzene ide o agregovaný štatistický údaj a jednotlivé domácnosti to môžu pociťovať odlišne. Vývoj vonkajšieho prostredia zostáva rizikom ekonomického výstupu na Slovensku. Na rok 2002 predpokladám rast HDP o 3,5 %. Pokiaľ nedôjde k oživeniu priemyselnej produkcie v krajinách EÚ v druhom polroku 2002, dosiahnutý rast HDP na Slovensku bude zrejme nižší.
Hoci vývoj hospodárskeho rastu na Slovensku ide na prvý pohľad oproti trendu globálneho spomaľovania, iné ekonomické indikátory sú týmto fenoménom očividne zasiahnuté. Jedná sa predovšetkým o vývoj zahraničného obchodu, priemyselnú produkciu a vývoj cenovej hladiny.
V súlade s našim očakávaním medziročný rast spotrebiteľských cien za február (4,3 %) dosiahol najnižšiu hodnotu v histórií Slovenska. A budú nasledovať ešte nižšie úrovne. Predpokladám, že už v marci by sa miera inflácie mohla dostať pod 4 %, v letných mesiacoch bude atakovať hranicu 3 %, avšak potom sa už bude jej dynamika mierne zvyšovať. To všetko za predpokladu, že nedôjde k žiadnym mimoriadnym šokom. Už niekoľko mesiacov pretrváva trend nízkych inflačných tlakov, keď priaznivo sa vyvíjajúce nákladové faktory v kombinácii so zostrujúcou sa konkurenciu utlmujú vplyv dopytových tlakov. Predovšetkým sa však k tomu od začiatku roka pridala aj politicky motivovaná absencia potrebných deregulačných krokov, ktorá pri medziročnom porovnaní zráža mieru inflácie nižšie a nižšie. Hlavnými faktormi samotného medzimesačného rastu za február (0,4 %) boli sezónne vplyvy -- na jednej strane rast cien zeleniny, na strane druhej výpredaj odevov a obuvi.
Centrálna banka je v nezávideniahodnej situácii. Hoci hlavným cieľom centrálnej banky je udržanie cenovej stability, nemala by NBS a vláda ignorovať negatívny dopad globálneho ekonomického spomalenia na ekonomickú výkonnosť Slovenska. Pokiaľ by vláda bola ochotná obmedziť spotrebu celej verejnej správy, pomohlo by to čiastočne utlmiť riziko prehlbovania vonkajšej nerovnováhy, takže by NBS mohla pristúpiť k zníženiu úrokových sadzieb, keďže výhľad inflácie je priaznivý. Okrem iného by sa znížili sterilizačné náklady NBS ako aj refinančné náklady ministerstva financií. Obmedzenie výdavkovej strany rozpočtu verejnej správy je žiaduce aj vzhľadom na príjmové položky, ktoré sa javia ako rizikové. Pokiaľ by sa príspevok verejného sektora k prehlbovaniu deficitu zahraničného obchodu nepriškrtil a NBS by pritom výraznejšie znížila sadzby, v podmienkach nízkych dovozných cien a silnejšej koruny by domáci dopyt zrejme akceleroval. Na ťahu je teda vláda. Avšak obmedziť míňanie peňazí daňových poplatníkov pred voľbami -- to nie je po chuti žiadnemu politikovi, bez ohľadu na politickú príslušnosť.
Aj ceny priemyselných výrobcov nesú pečať globálneho spomalenia. I keď hlavnou udalosťou tohto cenového indexu bola rozsiahla zmena metodiky zahŕňajúca predovšetkým zrevidovanie váhových systémov a výberov reprezentantov. Štatistický úrad súčasne zverejnil aj rozsiahlu revíziu hodnôt za rok 2001. Rast cien priemyselných výrobcov tak znížil svoju medziročnú dynamiku v priebehu roka až o takmer 7 percentuálnych bodov na decembrovú hodnotu 2,2 %. Vo väčšine krajín (a obdobne aj na Slovensku) nižšie ceny vstupov a obmedzený dopyt núti výrobcov pokiaľ možno nezvyšovať ceny svojich výrobkov. Januárová hodnota (2,4 %) si síce vybrala mierny oddych vo svojom desinflačnom trende, avšak kvôli absencií deregulačných cenových krokov sa bude medziročný index cien priemyselných výrobcov v nasledujúcich mesiacoch prepadávať nižšie. Dokonca ani deflácia na medziročnej báze by nebola veľkým prekvapením.
Zatiaľ čo globálne oslabenie posúva domácu infláciu do priaznivejších hodnôt, u zahraničného obchodu je tomu naopak. Zverejnená informácia o zahraničnom obchode za január 2002 naznačuje, že vysoké mesačné schodky tejto ekonomickej kategórie budú aj v priebehu roka 2002 pokračovať. Januárový deficit (5,8 mld. Sk) je síce nižší oproti decembru (13 mld. Sk) avšak o 1 miliardu vyšší ako v januári 2001. Slabý zahraničný dopyt, medziročné posilnenie koruny voči euru ako aj previazanosť exportu a importu sa podpísali pod záporný rast tak vývozu (-6,6 %) ako aj dovozu (-4,1 %). Na strane dovozov pôsobila pozitívne nižšia cena surovín, na druhej strane dočasné prerušenie výroby v U.S. Steel kvôli recesií na trhu z oceľou sa odrazilo v poklese vývozu, keď komoditná trieda základné kovy a výrobky z kovov sa medziročne prepadla až o 40 % (zhruba 4 mld. Sk).
Zdá sa, že v sociálnych reformách sa konečne pohli ľady. Vláda schválila (takmer s polročným oneskorením oproti pôvodným plánom) návrh zákona o sociálnom poistení, čím sa vytvorili predpoklady na uskutočnenie reformy systému sociálneho poistenia na Slovensku. Zákon umožní (v prípade, že ho schváli parlament) postupný prechod zo systému sociálneho zabezpečenia na systém sociálneho poistenia s tromi podsystémami a to nemocenským, dôchodkovým a úrazovým poistením. Je to teda len prvý krok. Vzhľadom na demografický vývoj je dôchodková reforma nevyhnutná, bez ktorej by v nasledujúcich rokoch hrozil kolaps celého systému. Práve preto veková hranica odchodu do dôchodku len na úrovni 60 rokov (hoci konečne dôjde k zrovnoprávneniu u mužov a žien) sa javí ako nedostatočná a je jednou z najnižších v celej Európe. Avšak kritických výčitiek k návrhu zákona by sa našlo viac.
Až začne časť príspevkov poistencov odchádzať na osobné účty poistencov, v druhom pilieri dôchodkového poistenia dôjde k výpadku príjmov Sociálnej poisťovne v priebežnom financovaní a práve výnos z privatizácie SPP je jedinečnou príležitosťou na jeho krytie. Privatizácia SPP, najväčší privatizačný projekt na Slovensku, vyvolávala prirodzene veľa "šumov" a dokonca sa určitý čas opätovne vynorila hrozba predčasných volieb. Našťastie po mnohých "mediálnych prestrelkách" sa nakoniec situácia upokojila. Hoci ničím nepodložené vyhlásenia rôznych politických strán v honbe za preferenciami, vrátane ich "odborných ocenení" 49 % podielu v SPP, pokračujú. Okrem použitia výnosu na dôchodkovú reformu, by sa výnos mal použiť aj na čiastočnú úhradu dlhov, čím by sa znížili budúce rozpočtové tlaky v podobe nižších úrokových platieb. Navyše inkaso výnosu zabezpečí krytie deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý aj v roku 2002 bude vysoký a v neposlednom rade posilní devízové rezervy centrálnej banky.
Ak hovoríme o bežnom účte platobnej bilancie, ten dosiahol podľa predbežných údajov NBS hodnotu vyše 88 mld. Sk (9,1 % HDP). Približuje sa tak k rekordným hodnotám zahraničnej nerovnováhy v rokoch 1996 a 1998, i keď výrazný prílev priamych zahraničných investícií stavia výsledok za rok 2001 do priaznivejšieho svetla. Úroveň deficitu bola ovplyvnená hlavne záporným saldom zahraničného obchodu, ako dominantnou položkou bežného účtu. Na prehlbovanie nerovnováhy tlačí aj záporná bilancia výnosov, ktorá je obrátenou stranou prílevu priamych a portfóliových investícií zobrazujúca transfer ziskov či úrokových výnosov do zahraničia. Slovensko je malá ekonomika v transformácii a navyše dosahuje hospodársky rast, čo prirodzene vyvoláva dovoz. Jednako však súčasné úrovne deficitu nie sú zo strednodobého hľadiska udržateľné, keďže odrážajú aj nízku kvalitatívnu konkurencieschopnosť domácich producentov. Okrem iného potrebujeme prilákať vyššie zahraničné investície. Tak jednoduché a zároveň tak zložité. Bez výhľadu politickej stability však nemajú investori dôvod umiestniť ich práve u nás.
StoryEditor