Slovenský výtvarný umelec Erik Binder pre HN:
Si spoluautorom projektu Superstar (inštalácie Krista ako atléta cvičiaceho na kruhoch), ktorý zarezonoval na benátskom Bienále. Myslíš si, že pri znázorňovaní kresťanských tém existujú hranice, ktoré by sa nemali prekročiť?
Možnosť a existenciu otvorenej komunikácie na akúkoľvek tému (či už je
to kresťanstvo, politika, islam, sex...) považujem za známku vyspelej
spoločnosti.
Názorová dominanacia (mám na mysli tú katolícku) býva často
kritizovaná (nielen) výtvarníkmi. Aký je tvoj postoj?
Kresťanské obsahy a filozofia sú historicky prirodzenou súčasťou našej
kultúry a z histórie tiež vieme, že ani náboženské autority nie sú
božsky neomylné. Spomeňme len úlohu katolíckej cirkvi za slovenského
štátu. Myslím si, že každá moc sa stáva terčom kritiky a prítomnosť
kritiky je protijedom voči opitosti z moci, ktorá vie páchať ukrutnosti
väčšie než umelec, ktorý vytvorí kontroverzné dielo.
Aktuálna viedenská výstava Alfonza Hrdlicku spája dve zdanlivo nezlučiteľné témy: homosexualitu a kresťanstvo. Myslíš si, že spojenie týchto dvoch tém sa vylučuje?
Konkrétne Hrdlickovo dielo, o ktorom je reč, nepoznám, ale názory, ktoré
sú vo vzájomnom rozpore spolu navzájom často súvisia, podobne ako póly
magnetu, ktoré sa odpudzujú. To, že nejaké dielo vyvolá takúto intenzívnu
reakciu, znamená, že autor takpovediac "zaťal do živého" a dotkol sa
citlivého miesta, a rozpútaná diskusia môže mať zmysel. V umení sa bežne
spájajú práve navzájom nezlučiteľné veci či témy.
StoryEditor