Keď sa povie Brusel, väčšine Európanov sa vybaví fontána s cikajúcim chlapčekom zastrčená na priečelí kostola v centre hlavného mesta Belgicka. Omnoho dôležitejším znakom tohto mesta sa však za posledné roky stala architektonicky menej príťažlivá Eurovillage. Cesta z letiska autobusom do centrály Európskej únie a Európskeho parlamentu trvá necelých tridsať minút.
Hneď po prvých krokoch si uvedomujem, že skupinka skladajúca sa z dvoch dievčat a jedného muža za mnou rozpráva česky. "Poslyš, včera jsem si směnila další eura za české koruny a zjistila jsem, že tá měna proti tí naší koruně stále měkne," hovorí posmešným hlasom jedna z nich. Vykročím rýchlejšie smerom k hotelu a predstavujem si ľudí na Slovensku, ktorí prežívali svoju mladosť v čase komunizmu. Tiež sú pred prijatím eura trochu skeptickí, silnejúca národná mena je podľa nich znamením, že prijímať spoločný európsky peniaz nemusí byť až také výnosné.
Čo si o tom myslia samotní obyvatelia Belgicka, sa snažím zistiť hneď na druhý deň ráno. Keď opúšťam hotel, zazriem v zrkadle pohľad recepčnej na bankovú kartu jedného z novoprichádzajúcich klientov.
Pri platbách kreditkami problémy s rozdielnosťou mien nemáme. Na pôde Európskeho parlamentu sa so mnou na tému či je pre Belgicko výhodnejšia spoločná euromena alebo pociťujú nostalgiu za belgickým frankom, nie je ochotní nikto z domácich euroúradníkov rozprávať. Sme zamestnancami európskych inštitúcií, musíte sa opýtať obyvateľov Belgicka, dávajú najavo svoju príslušnosť k spoločnej Európskej únii, ktorá je ich zamestnávateľom. "Naša situácia je špecifická, najmä v týchto dňoch, keď sa začalo opäť viac diskutovať o budúcej podobe Belgicka," hovorí mi ochotne jedna z okoloidúcich pri východe z budovy parlamentu. Na ďalšiu otázku však len mávne rukou a poznamená, že má naponáhlo. Už po obede to však skúšam znova. Odrazu mám pocit, že tu už euro vôbec nie je témou dňa a polovica ľudí si ani nespomenie, aká bola predtým v Belgicku mena.
Dve staršie panie prechádzajúce sa v parku v blízkosti sídla európskych inštitúcií mi začnú vysvetľovať, že belgický frank tu nie je v platnosti od roku 2002. Na otázku, či bolo pre ne výhodnejšie, keď sa v krajine platilo frankami, sa pousmejú a začnú mi vysvetľovať, že boli na pôvodnú menu viac zvyknuté a častejšie platili papierovými bankovkami. "Frank bol naším národným platidlom, teraz sme však súčasťou únie, tak sme si zvykli na euro," hovorí Melanie Dekosteer. Po chvíľke ticha druhá sedemdesiatnička dodáva, že po prechode na euro sa zvýšili ceny. Keď sa opýtam, či sa predtým nezvyšovali, len sa usmeje a odpovedá: "Pravdaže áno, ale nebolo to tak odrazu, obchodníci to využili a to nebolo správne."
Mladí to neriešia
Po chvíľke neúspešného blúdenia oslovím mladého študenta.
Sedemnásťročný Nathaniel Fonteyn navštevuje lýceum na predmestí hlavného mesta. Keď sa ho spýtam, či je podľa neho lepšie, že v Belgicku platia eurom, bez váhania odpovedá áno. "Ľudia môžu oproti minulosti oveľa jednoduchšie cestovať. Výmena pre nich už nie je problémom a nehrozí im, že ich niekto oklame hneď ako pricestujú do cudzej krajiny. Oveľa ľahšie sa dajú porovnať aj ceny pri návšteve cudziny," hovorí. Teraz chvíľu váham ja, aj my po prijatí eura môžeme zistiť, ako je u nás lacno. Ceny piva sa v bruselských krčmách pohybujú v rozmedzí 2,20 až 4,10 eura. Teda aspoň v tých, ktoré som navštívil.
Rozdelenie nie je aktuálne
Vtedy ma však opäť preruší Nathaniel a začne mi vysvetľovať, že teraz je euro pre Belgicko asi výhodné aj preto, že ekonomika napriek otrasom na pôde parlamentu, v ktorom sa rozhádané politické strany nevedia dohodnúť na koalícii s väčšinou v zákonodarnom zbore, nezažíva žiadne otrasy. Mladí ľudia sa podľa neho tým, aká sa používa v krajine mena, príliš netrápia. Je však presvedčený, že väčšina obyvateľov euro prijala kladne.
Pri večernom posedení v krčme sa dám do reči so skupinkou mladých Belgičanov. Pýtam sa ich na možné rozdelenie štátu.
"Diskusie o tom, že Belgicko sa rozdelí, u nás pretrvávajú už dobrých pár rokov. Nie sú však postavené na žiadnom reálnom základe. V súčasnosti je to jedine systém volieb, ktorý môže za patovú situáciu, ktorá nastala. Žiadna zo strán zastúpených v parlamente nie je schopná získať dostatočný počet hlasov poslancov na to, aby mohla vládnuť," hovorí mi Simon David, ktorý pracuje ako lobista pre jednu z energetických skupín tu v Bruseli. "V skutočnosti sú to práve médiá, ktoré najviac pracujú s neprebudenými vášňami ľudí a nútia ich uvažovať o rozdelení krajiny. Akcia univerzitných študentov v Leuvene, ktorý vymysleli slávnosť objímania sa medzi Valónmi a Flámami, svedčí o tom, čo si o rozdelení myslia mladí," dodáva.
"Ak by k rozdeleniu totiž skutočne došlo, z Bruselu by sa stalo medzinárodné mesto, podobne ako je napríklad Monako, a vtedy by sme sa všetci, ktorí tu žijeme, naozaj len potešili. Avšak ani Flámi, ani Valóni sa Bruselu nikdy nevzdajú. Takže Belgicko zostane zachované. Hoci to niekedy vyzerá tak, že jeho obyvatelia žijú ako manželia po niekoľkých desaťročiach spoločného života spávajúci v oddelených spálňach," hovorí s úsmevom na tvári.
Vtedy pochopím, že Belgičania majú s nami niečo spoločné. S Čechmi a so Slovákmi po rozpade federácie. Napriek tomu, že niekedy pretrváva "povýšenecké správanie staršieho brata" a neraz sa aj v nás ozve komplex menejcennosti, len čo sme za hranicami našich domovských krajín, sme najlepšími priateľmi.
"Je dôležité, aby sa vaša ekonomika neprehriala," upozorňuje ma 29-ročná Agnes Dubois a ja po chvíľke zisťujem, že o našej ekonomike nevie nič.
Nespokojní sú chudobní
"Nespokojní sú najmä ľudia s najnižšími príjmami," vraví mi ironicky študentka ekonómie Mélanie Kittas. "Stále majú pocit, že keby u nás naďalej platil belgický frank, mali by v peňaženkách viac bankoviek, takto ich majú plné ťažkých euromincí," pokračuje a ja jej objednávam svetlé pivo uvarené v kláštore trapistov. Napriek investícii troch eur už z nej nedostanem takmer nič. "Euro je výhodné pre všetkých cudzincov prichádzajúcich do Európy. Nemusia sa trápiť nad tým, ako si vymeniť peniaze za domácu menu a urobia si podľa cien aj obraz o ekonomike danej krajiny," dodáva na záver.
Zo všetkých rozhovorov, ktoré som doteraz absolvoval mi je jasné, že vstup Belgicka do eurozóny v januári 2002 je dostatočne ďaleko na to, aby to niekoho ešte trápilo. A zvyšky sentimentu spláchne dobrá nálada pri posedení s priateľmi.
Na druhý deň som odhodlaný osloviť ešte zopár ľudí na ulici. Moment prekvapenia a oslovenie neznámym novinárom zo Slovenska môžu zohrať pri úprimnosti svoju rolu. Ako prvé oslovujem dve pôvabné policajtky kráčajúce po ulici Karola Veľkého v centre Bruselu. "My vám na takéto otázky nemôžeme odpovedať. Sme štátne zamestnankyne," vysvetľujú mi.
Pri prechode na euro Belgičania museli prepočítavať svoje franky v pomere jedna ku 40,3399. Presne taký bol stanovený konverzný kurz pre kráľovstvo v západnej Európe s desať miliónmi obyvateľov.
Dnes stojí hlavné menu v bruselských reštauráciách 10 až 15 eur podľa toho, v akej ste reštaurácii a aké jedlo si objednáte. Citeľne vyššie sú v Belgicku ceny potravín, i keď čokolády tu stoja v priemere od dvoch do štyroch eur. Po prechádzkach ulicami hlavného mesta stretávam veľa cudzincov, ktorí mi potvrdia, čo som sa dozvedel včera, euro je pre nich tou najväčšou voľbou. I keď väčšina z nich žije v Bruseli už niekoľko rokov, vôbec si nevedia predstaviť, že by platili inou menou. Napriek tomu, že valónsko-flámske kráľovstvo menu eurozóny prijalo už pred šiestimi rokmi, ceny Coca-Coly sú tu stále iné ako napríklad v Španielsku alebo Portugalsku.
"Belgická identita z pohľadu meny nebola pri našom vstupe do eurozóny taká silná. Obyvatelia si už vtedy uvedomovali, že je dobré mať doma aj eurá a nemecké marky," vysvetľuje mi 35-ročný prekladateľ z angličtiny a nemčiny Christian Risack. "Ľudia si belgické franky za eurá vymenili takmer okamžite, ako to bolo možné. Takže je len veľmi ťažké kritizovať vládu za to, že tu máme euro," pokračuje.
"S prijatím eura sme sa stali súčasťou jednotného európskeho menového systému, ktorý je oveľa stabilnejší a silnejší ako bol náš belgický frank. Umožňuje firmám oveľa výhodnejšie vyvážať výrobky a dovážať tovar a suroviny potrebné na zabezpečenie ich výroby. Zjednodušili sa aj naše obchodné vzťahy s ostatnými krajinami Európskej únie. Firmy teraz oveľa jednoduchšie spravujú svoje financie a ich správa si vyžaduje nižšie finančné náklady. Euro prinieslo Belgicku najmä výhody," hovorí mi tridsaťročný junior manažér jednej z elektrotechnických spoločností, ktorý si neprial byť menovaný. Ja ešte na chvíľu zapochybujem o jeho odpovediach a snažím sa zistiť, prečo sa nechcel predstaviť a vydám sa smerom na hlavnú vlakovú stanicu. Na prechode ešte zastavím päťdesiatročnú zdravotnú sestru stojacu na červenú s dvomi nákupnými taškami v ruke. "S eurom som spokojná, aj keď naša vláda prechod na novú menu príliš nezvládla. Ceny potravín vtedy citeľne vzrástli. Obchodníci neboli dostatočne kontrolovaní a situáciu využili," hovorí mi Eva Reith. Či je rodená Belgičanka sa jej už nestihnem opýtať. Jej vzhľad ani priezvisko tomu nenasvedčuje.
Belgicko
Oficiálny názov: Belgické kráľovstvo
Hlavné mesto: Brusel
Počet obyvateľov: 10,4 milióna
Rozloha: 30 528 km2
HDP: 447 mld. USD
HDP na obyvateľa: 43 010 USD
Rast HDP: 2,2 %
Inflácia: 2 %
Zdroj: Wikipedia, Economist Intelligence Unit