Termín podania daňového priznania a zaplatenia dane z príjmov sa krátia. Svoju zákonnú povinnosť si do konca marca musia splniť všetky povinné osoby. Stáva sa, že z rôznych dôvodov lehoty nestihnú či daň nezaplatia. Dôsledkom bývajú nepríjemné a hlavne pomerne vysoké sankcie. Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie, Národná banka Slovenska a Fond národného majetku Slovenskej republiky nemusia podať daňové priznanie, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy z ktorých sa daň vyberá. Výnimka sa týka aj občianskych združení, ak majú iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od nej oslobodené. Ostatné osoby sa môžu z rôznych dôvodov ocitnúť v situácii, že nemôžu včas podať daňové priznanie alebo daň zaplatiť. Aj v tejto situácie však existuje riešenie, ako sa vyhnúť sankciám od daňového úradu.
Odklad daňového priznania
Na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu alebo z vlastného podnetu môže správca dane lehotu na podanie priznania predĺžiť. Podľa daňového poradcu Petra Čižnára je možné na základe žiadosti získať navyše tri mesiace iba vtedy, ak daňovník ju podal najneskôr pätnásť dní pred uplynutím lehoty na podanie priznania. V tomto roku to bolo do 17. marca. Šesťmesačné predĺženie lehoty na podanie daňového priznania sa týka iba osôb, ktoré majú aj príjmy zo zdrojov v zahraničí. Žiadosť opäť bolo potrebné podať do 17. marca. V prípade súhlasného, ale ani zamietavého rozhodnutia daňového úradu sa už daňovník nemôže odvolať. Zákon v tomto prípade nepripúšťa opravné prostriedky.
Výška pokuty závisí od porušenia povinnosti
Do nepríjemnej situácie sa môže ktorýkoľvek neopatrný daňovník dostať vtedy, keď o odklad podania daňového priznania nepožiada a zákonnú lehotu nestihne. Správca dane má totiž právo kontrolovať majetkové pomery osôb, overovať evidenciu a registráciu daňových subjektov. Za zistené nedostatky dáva pokuty podľa závažnosti. Sankcie vyplývajúce z porušenia povinností daňových subjektov majú charakter správnych deliktov. Ak podáte daňové priznanie po lehote, daňový úrad vám môže uložiť polmiliónovú pokutu. Dolné hranice sú rôzne. Peter Čižnár spresňuje, že u fyzickej osoby je to najmenej tisíc korún, ak ide o právnickú osobu, minimum je dvetisíc korún. Správcom niektorých daní býva aj obec. Tá môže uložiť pokutu fyzickej osobe od dvesto korún a právnickej osobe od dvetisíc korún. Podľa daňového poradcu sú sankcie stanovené pevnými dolnými a hornými hranicami, a preto ich uloženie či neuloženie nie je na rozhodnutí správcu dane.
Sankčný úrok
Lehoty na zaplatenie dane sú relatívne, a preto je nevyhnutné vedieť, kedy uplynú. Za deň platby sa pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke považuje deň, kedy bola suma odpísaná z účtu daňového subjektu. Pri platbách v hotovosti sa za deň platby považuje ten, kedy banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala. Stihnutie lehôt preto súvisí aj so spôsobom úhrady dane. Oneskorené zaplatenie či chybné vyčíslenie dane má za následok, že správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy. Sankčný úrok je vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Aj tu zohrávajú dôležitú úlohu termíny, sadzby totiž závisia odo dňa daňového nedoplatku alebo dňa, kedy mal byť preddavok na daň zaplatený či odvedený. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou až do jej zaplatenia, použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie. "Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, s výnimkou sankčného úroku vyrubeného za nezaplatenie preddavkov. Tieto sa vyrubujú do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania," upozorňuje daňový poradca Peter Čižnár na následky nesprávneho či oneskoreného platenia dane. Sankčný úrok do päťsto korún sa však na jednotlivých daniach nevyrubuje.
Neuposlúchnutie výzvy sa trestá
Extrémnym, ale pomerne častým prípadom je, že daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu daňového úradu. Vo väčšine prípadov si zo strachu pred následkami konkrétna osoba uvedomí, že lepšie je na výzvu reagovať a splniť si všetky daňové povinnosti. V takomto prípade je trestom "iba" pokuta, aká býva v prípadoch oneskoreného podania daňového priznania.
Pokuta až do 1,5 milióna korún však čaká tých, ktorí ani po výzve daňového úradu v určenej lehote nepodajú daňové priznanie. Oproti predchádzajúcim sankciám sa v týchto prípadoch pohybujú aj dolné hodnoty pokút v tisícoch korún. Pokiaľ ide o fyzickú osobu, pokuta je minimálne desaťtisíc, u právnickej osoby minimálne päťdesiattisíc korún. V prípade, že je správcom dane obec, pokuty sa neuložia. Dôvodom je skutočnosť, že obec môže uložiť len nižšie pokuty, fyzickej osobe najmenej dvesto a právnickej osobe najmenej dvetisíc korún. "V prípade nepodania daňového priznania správca dane i napriek tomu skúma, či subjekt nedosiahol príjem podliehajúci dani a pristúpi k určeniu dane správcom dane alebo prostredníctvom pomôcok," uvádza postup daňových orgánov Peter Čižnár. Internetový portál Daňového riaditeľstva ponúka používateľom elektronickú kalkulačku. Pomocou nej si môže každý vypočítať, koľko by ho stála chyba v daňovom priznaní alebo zameškanie lehôt.
Sankcie za oneskorené podanie priznania
Ak daňový subjekt podá priznanie po lehote, správca dane mu uloží pokutu do 500-tisíc korún, najmenej však tisíc korún ak ide o fyzickú osobu a najmenej dvetisíc korún, ak ide o právnickú osobu. Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v zákonnej lehote a ani v lehote následne určenej správcom dane vo výzve, správca dane uloží daňovníkovi pokutu do 1, 5 milióna korún, u fyzickej osoby najmenej 10-tisíc korún a u právnickej osoby najmenej 50-tisíc korún.
Sankcie za oneskorenú úhradu vypočítanej daňovej povinnosti
Sankčný úrok hrozí tomu kto daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona. Výška sankčného úroku sa vypočíta z dlžnej sumy ako 4-násobok základnej úrokovej sadzby NBS platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Sankčný úrok sa vyrubí za každý deň omeškania, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti až do dňa platby vrátane. Sankčný úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 korún.
| Prečítajte si aj: |
Pre dve percentá už platia nové pravidlá Asignačná daň. Zoznam subjektov, ktorým chcete prispieť, nájdete na stránke notárskej komory. Vybrať si adresáta malej časti daní, ktorých väčšinu každoročne zhltne štát, sme si mohli prvý raz pred šiestimi rokmi. "Daňová správa poukazuje podiel zaplatenej dane oprávneným prijímateľom od roku 2002," hovorí Iveta Adamíková, hovorkyňa daňového riaditeľstva. Začínalo sa pozvoľna. Najprv smeli poukazovať jedno percento dane zo svojho príjmu len fyzické osoby, neskôr sa možnosť rozšírila aj na právnické osoby. To napríklad umožnilo veľkým spoločnostiam vytvárať vlastné organizácie, ktoré sa stali príjemcami ich podielu z dane z príjmu, ako aj nástrojom ich propagačnej politiky vo forme podpory mladých talentov či ochrany nášho zdravia. |