Ministerstvo kultúry od 1. júna upravilo podmienky poskytovania dotácií z grantového programu AudioVízia 2007. Za zamyslenie stojí skutočnosť, že rozhodnutie bolo prijaté a zverejnené viac ako mesiac po poslednej uzávierke predkladania žiadostí v tomto roku, čo pre žiadateľov znamená zmenu pravidiel hry po odpískaní druhého polčasu. Za verejnú otázku stojí to, že ani pol roka po prvej uzávierke žiadostí na rok 2007 nie sú ku všetkým podaným žiadostiam zverejnené výsledky ich hodnotenia a pridelené sumy. Nemožno si nevšimnúť ani vnútorný nesúlad niektorých častí úradného dokumentu: podľa doplneného ustanovenia môže obtiažny a nízkorozpočtový dlhometrážny film dostať aj viac ako 16 miliónov korún, no podľa iného a nezmeneného ustanovenia je horný limit dotácie 15 miliónov... Diskutovať a všímať si však treba najmä zmysel a dôsledky tejto zmeny. Je zrejmé, že ministerstvo chcelo upraviť podmienky tak, aby umelecky náročné a finančne nenáročné projekty mohlo dotovať skoro v plnej výške ich rozpočtu. Je však otázne, či tento pozitívny zámer svojím nie celkom dôsledným administratívnym riešením napokon prispeje k rozvoju filmovej kultúry a priemyslu. Ak slovenskému filmu totiž naozaj niečo chýba, tak sú to okrem peňazí a technológií najmä diváci. Takmer stopercentná podpora žánrovo nejednoznačného filmu s "náročne komunikovateľným posolstvom" však môže vo výsledku znamenať aj to, že ku každej zaplatenej vstupenke v priemernej cene 100 korún a pri nadsadenom odhade návštevnosti 5-tisíc divákov pridáme zo štátneho rozpočtu ďalšie tri tisícky. Zostáva len dúfať, že trvalé hodnoty, ktoré tieto filmy prinesú, budú naozaj stáť za to.
Autor je filmový kritik
StoryEditor