Každý deň budú vraj Vianoce, spieva kapela, ktorej textár evidentne nepochopil, že sviatky sa musia striedať s obyčajnými dňami, aby sme si ich vôbec uvedomili a vážili. Podobné vrúcne želania sa pre niekoho môžu zmeniť na hrozbu, nie každý má na sviatky iba príjemné spomienky a v rodinných históriách nájdeme mnoho príbehov dokazujúcich, že obyčajný deň môže byť pokojnejším a šťastnejším ako sviatočný.
Rituály chápané v pôvodnom zmysle ako obrady, sú staré ako ľudstvo. Človek sa údajne stal človekom tým, že začal pochovávať svojich mŕtvych, pohreb je zrejme najstarším rituálom, ktorý získal obecnú záväznosť. Ako dokazujú sociológovia Berger a Luckman, rituály existujú vo všetkých známych kultúrach a dobách, napĺňajú univerzálnu ľudskú potrebu života v spoločenstve a poriadku. Jedna významná trieda rituálov slúžila na oddelenie ľudských spoločenských svetov: sveta sakrálneho a profánneho, spomínaného sveta živých a mŕtvych, sveta našich a cudzích, sveta detí a dospelých. Počas Vianoc v rodinách ožívajú rituály, ktoré používajú iba raz do roka. Ako také patria k rituálom dôverne spojeným so životom rodín, akými sú, napríklad, pohreb, svadba, oslava narodenín alebo čítanie rozprávok na dobrú noc.
Každodenné rituály
Okrem výnimočných situácií ako svadba a pod., existujú aj každodenné rodinné rituály. Súčasní autori, ktorí venujú pozornosť psychologickým aspektom rituálov v rodinách, si všímajú nielen premeny tradičných rituálov, ale objavujú ich aj v každodennom živote, o čom zvyčajne ani nevieme. Nejde pritom o rutinné činnosti ako čistenie zubov, denné rituály presahujú praktický význam. Tvoria a potvrdzujú vzťahy ľudí, život rodiny, utvárajú a vyjadrujú vzťah a pospolitosť v rodine. Kratučké rituály vítania a lúčenia, spoločného jedla, bežne vnímame len vtedy, keď sa od nich niekto veľmi odchýli.
Mnohé z každodenných rituálov rodín sa týkajú detí, pre malé deti majú význam uistenia o stabilite sveta, uvádza rodinná terapeutka Šárka Gjuričová. Chcú rozprávku na dobrú noc, často i rovnakú, hnevajú sa, keď ju rodič zmení. Rodič, ktorý by s touto milovanou rozprávkou prišiel za pár rokov, by si koledoval o problém. Pokiaľ by sa mu deti nesmiali, asi by ich nudil. Rituál večernej rozprávky sa zvyčajne zmení takmer nepozorovane, rodičia na rozprávkach netrvajú a skôr sa tešia, keď už majú viac času pre seba.
V rodine s mladšími školákmi sa väčšinou premieňajú denné rituály viac-menej plynule a bez dramatických komplikácií. Až adolescenti útočia na zmenu rodinných rituálov, odmietajú tráviť s rodinou víkendy na chate, bojkotujú rodinné obedy, napádajú kultúrny rámec rituálov vlastnej rodiny. Často sa k nemu neskôr nenápadne vracajú.
Sviatky pokoja i napätia
Z cyklicky sa opakujúcich rituálov, ktoré vyznačujú tok času rodín, majú v našom kultúrnom okruhu zvláštne postavenie Vianoce. Pre väčšinu z nás sú najvýznamnejšími sviatkami v roku. Slovu sviatosť podľa Gjuričovej rozumejú aj tí, ktorých kresťanstvo priamo neoslovuje. Cez Vianoce aj niektorí neveriaci zájdu do kostola a pozrú sa s deťmi na jasličky alebo idú na polnočnú, je to súčasť ich vianočného rituálu. Ľudia, ktorí žijú v rodinách, sa na Vianoce tešia a chystajú, chcú zažívať blízkosť rodiny, rituálom darčekov dať najavo lásku a tiež lásku dostávať. Ľudia si želajú navzájom pokoj a pohodu.
Pokiaľ si však človek od nejakej udalosti až príliš mnoho sľubuje, býva sklamaný. Veľké očakávanie, úsilie a napätie, aby to dobre dopadlo, býva živnou pôdou pre hádku a výbuch nespokojnosti: nebolo to také, ako som si želal, nikto neuznal moju snahu, všetko odbavili darčekom. Už len dlhý spoločný pobyt členov rodiny nesie väčšie riziko konfliktov, pre niekoho môže byť dlhý spoločný čas ťažko únosný a nepozná pokojný spôsob, ako to vyjadriť. Táto situácia má veľa príbuzného so spoločnými dovolenkami, ktoré rovnako prinášajú veľké očakávania a rodiny trávia pokope oveľa viac času než zvyčajne, na čo nie sú všetci zvyknutí. Nedorozumenia cez Vianoce vznikajú prehliadaním závažnej okolnosti, že rituály Vianoc sa odohrávajú v kontexte denných zvyklostí a rituálov rodiny. Veľké riziko krízy je tam, kde sa očakávanie intimity počas Vianoc príliš líši od každodenných zvykov v rodine.
Čakanie na zázrak
Terapeutka si spomína na prácu s rodinou, kde sa muž takmer denne vracal domov až v čase, keď už žena a syn boli po večeri, a keď konečne prišiel, žena mu to vyčítala, doma bolo napätie, čo bolo pre muža zároveň dôvodom, že sa po práci zastavil za kamarátmi a domov sa neponáhľal. Žena bola nešťastná, ale muž bol tiež nespokojný, tento vzorec správania sa opakoval s malými výnimkami po celý rok. Na Štedrý deň bol muž doma skoro, bol ústretový, chcel sa podieľať na prípravách. Veľmi mu záležalo na tom, aby aspoň jeden deň v roku bola v rodine pohoda. Čakal, že na Vianoce sa doma všetko zmení k dobrému. Bol potom nahnevaný na svoju ženu, ktorá vraj uprostred štedrovečernej večere urobila scénu a skazila večer jemu i synovi. Žena však vyhlásila, že pokiaľ majú byť spoločne v pohode jeden večer v roku, tak radšej nechce nič.
Je to určite krajný príbeh, väčšina z nás prežíva Vianoce spokojne, vianočná atmosféra utlmí nedorozumenia. Nedá sa však čakať, že vianočné rituály prinesú zázraky. Zázraky sa na Vianoce stávajú, ale zriedka v prípade, pokiaľ na ne čakáme, konštatuje psychologička. Ukazuje sa, že strašenie detí tým, že ak neboli celý rok dobré, nenájdu si pod stromčekom žiadne darčeky, má svoje racionálne jadro. Ani my pod stromčekom nenájdeme rodinnú pohodu, ak sme pre ňu celý rok nepohli prstom.
StoryEditor