Iste ste sa už v okruhu vašich známych stretli s názorom, že pre nich veru nie je problémom absolvovať hoci aj 1 200 km z Bratislavy do Paríža na jeden záťah -- iba s niekoľkými menšími prestávkami. No len málokto z týchto hrdinov si uvedomuje možnosť dopravnej nehody v dôsledku mikrospánku, zvýšenej únavy či zníženej sústredenosti. No skrytým rizikom, ktoré sa prejaví až v neskorších rokoch, môžu byť ťažkosti s trávením, ktoré v konečnom dôsledku neraz vedú až pod skalpel chirurga.
Predovšetkým kamionisti a vodiči služobných automobilov (najmä v štátnej správe), ale aj niektorí bežní motoristi sú učebnicovou ukážkou tých najhorších stravovacích návykov. Cigarety, neúmerne veľa čiernej kávy, nepravidelná strava, hltavé jedenie, nehovoriac o provizórnych hygienických podmienkach. A to sú len základné negatíva týchto otrokov modernej doby, z ktorých najmä kamionisti trávia dlhé hodiny, ba aj dni čakaním na hraničných priechodoch v nevyhovujúcich podmienkach.
Tých najodolnejších budú prenasledovať vážne poruchy trávenia v starobe, na dôchodku, menej odolní končia na operačnej sále oveľa skôr. Keďže stres bol fenoménom minulého storočia (a určite zostane aj v 21. storočí), zašli sme do Fakultnej nemocnice za prednostom I. chirurgickej kliniky FN pre hepatobiliárnu chirurgiu MUDr. Petrom Labašom, CSc., aby sme sa ho spýtali na niekoľko markantných súvislostí medzi stresom súčasného života a tráviacim mechanizmom ľudského tela.
® Ako by teda mal vyzerať stravovací režim človeka, ktorý sa nevyhne stresu, respektíve často absolvuje dlhé cesty za volantom?
-- Predovšetkým musí byť stravovanie pravidelné. Nielen na dlhých cestách, ale celkovo sa neodporúča ťažká strava, ktorá spôsobuje zažívacie problémy, nafukuje, je príliš korenistá a, samozrejme, pre šoférov sú absolútne vylúčené alkoholické nápoje. Podľa možností treba skonzumovať aspoň jedno jedlo počas dňa, ktoré je teplé a varené.
® Niektorí ľudia, najmä muži, sa sťažujú na bolesti v okolí rebrového oblúka, respektíve žalúdka. Čo vtedy?
-- Pri takýchto ťažkostiach musíme vždy myslieť na jednu z najvážnejších komplikácií, a tou je prasknutie vredu do voľnej brušnej dutiny, ktoré nazývame perforácia. Tento stav si vyžaduje akútnu operáciu. V opačnom prípade hrozí človeku smrť. Druhou najvážnejšou komplikáciou je krvácanie. To znamená, že vred nahlodá cievu v stene žalúdka a táto začne krvácať do obsahu v žalúdku. Ďalší postup bude záležať na tom, aké veľké straty krvi pritom nastanú. Ak je nahlodaná veľká tepna, pacient môže vykrvácať i v priebehu niekoľkých hodín. Krvácanie sa pozná podľa čiernej stolice.
® Ako môže laik rozpoznať krvácajúci vred a čo má urobiť ako prvé, aby nebol ohrozený jeho život?
-- Bolesti, ktoré pacient predtým pociťoval pod pravým rebrovým oblúkom (mečíkom hrudnej kosti), zvyčajne pri krvácaní dočasne ustupujú, ale postupne človek začne byť slabý, malátny, spotený, bledý, čo sú všetko príznaky krvnej straty. Ďalším príznakom, ktorý sa však objavuje neskôr, je náhle nutkanie na veľkú potrebu a stolica je opakovane čierna, riedka ako kolomaž. Toto je veľmi varovný príznak, ktorý už znamená, že krv zo žalúdka postúpila cez celý zažívací trakt a odchádza v podobe natrávenej čiernej stolice z konečníka.
® Možno krvácajúci vred vyliečiť a ktorá metóda je najúčinnejšia? Alebo treba hneď podstúpiť operáciu?
-- Operácia je tým najposednejším variantom. V prvom rade musí lekár lokalizovať vred a formu krvácania. Na to slúžia endoskopické metódy ako gastroskopia, ktorá je úplne prvým diagnostickým vyšetrením. V súčasnosti už pri gastroskopii dokážeme zastaviť krvácanie podávaním látok -- takzvaných sklerotizačných prostriedkov -- do okolia krvácajúcej tepny. Krvácanie z poranenej žily alebo tepny môžeme zastaviť tepelnou, respektíve laserovou koaguláciu. Ak je však táto procedúra neúčinná, pacient naďalej krváca, krvné straty sú väčšie a jeho stav sa zhoršuje, v takých prípadoch je nutná operácia. Okamžite však nasadzujeme látky, ktoré znižujú produkciu kyseliny v žalúdku (takzvané blokátory), a tieto sú jednou z najdôležitejších terapeutických schém pri liečení komplikovaného i nekomplikovaného vredu. V súčasnom období miniinvazívnej chirurgie je operácia tým posledným variantom liečby, ktorá zachraňuje život človeka.
* Keď už je operácia nevyhnutná -- po koľkých dňoch môže operovaný pacient opäť plnohodnotne jazdiť i na dlhšie vzdialenosti?
-- Záleží na tom, aký typ operácie podstúpil. Resekčné metódy (odstránenie veľkej časti žalúdka) rapídne ubúdajú a stávajú sa skôr výnimkami. Ak bola operácia bez komplikácií a nenastali žiadne pooperačné problémy, ak je rana zahojená, pacient môže už po dvoch týždňoch postupne obnoviť pracovný proces. Teda aj jazdiť autom.
® Čo musí bezpodmienečne zmeniť z hľadiska stravovania po operácii dvanástnika alebo žalúdka?
-- V takýchto situáciách treba pravidelne užívať lieky, ktoré blokujú produkciu kyseliny v žalúdku. A čo je najdôležitejšie -- životospráva. Pravidelné stravovanie, podľa možnosti teplé jedlá. Dávky majú byť v pravidelných intervaloch, netreba naraz veľa, lepšie je jesť častejšie cez deň. Dôležitá je pravidelnosť. Zásadne treba vylúčiť korenisté jedlá, alkohol a látky, ktoré sa v žalúdku veľmi ťažko spracúvajú v zažívacom trakte. V podstate odporúčame normálnu, racionálnu výživu, avšak v pravidelných intervaloch.
® Je vôbec možné vyvarovať sa vredom v zažívacom trakte i v prípade dedičnej náchylnosti na takéto nepríjemné ochorenie?
-- Vždy je to jednoznačne otázka životosprávy. Ešte raz zdôrazňujem význam pravidelnej stravy a pri subjektívnych ťažkostiach, spôsobených žalúdočným vredom, endoskopické vyšetrenie. A v prípade potreby treba začať okamžitú odbornú liečbu. V zásade sa pacient nikdy nemôže liečiť sám, pretože ide o veľmi účinné látky, ktorých indikáciu a terapiu musí určovať gastroenterológ.
StoryEditor