Novela Zákonníka práce prerozdelila kompetencie medzi zástupcami zamestnancov, ktorými sú v podnikoch odborové organizácie, zamestnanecké rady alebo zamestnanecký dôverník. Znížil sa rozsah práv zamestnaneckej rady, ktorá mala pred novelou právo na spolurozhodovanie, prerokovanie, informácie a na kontrolu. Podľa novely jej už patrí len právo na prerokovanie a na informácie. "Kompetencie zástupcov zamestnancov sa upravili v prospech posilnenia odborových organizácií, a to takým výrazným spôsobom, že v praxi sa zastupovanie zamestnaneckou radou môže začať vytrácať," konštatuje Branislav Masár, výkonný riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení. "Zástupcovia zamestnancov by mali byť v podnikoch, aby mohli vplývať na kvalitu vzťahov v podniku," myslí si Viola Kromerová zo Slovenského živnostenského zväzu. Vyzdvihla nemecký model pracovnoprávnych vzťahov, kde sú zamestnanecké rady výlučne v podnikoch, a nie sú tam odbory.
Sociálny dialóg nevyvážený
"Dialóg medzi odbormi a zamestnávateľmi je nevyvážený. Navyše odborom hrá do karát ešte aj vláda," konštatuje Kromerová a poukazuje na profesionálov v odborových organizáciách, ktorých zdedili ešte z minulosti "Oni skutočne hrajú proti nám presilovku. Z minulosti im ostali majetky, profesionáli a členská základňa. Na druhej strane zamestnávateľské štruktúry sa u nás začali budovať v 90. rokoch. Sú to mladé, veľmi podhodnotené organizácie. Nemáme dostatok peňazí na riadenie týchto zväzov," dopĺňa. Ak chce vláda sociálny dialóg, mala by sa podľa nej zamyslieť nad tým, ako posilniť zamestnávateľské organizácie menších domácich podnikateľov, a nie zväzy veľkých zahraničných investorov. Paradox vidí v tom, keď sa vytvárajú európske zamestnávateľské štruktúry a za Slovensko tam hovoria zástupcovia napríklad Volkswagenu či U.S. Steelu.
Zamestnávatelia musia poskytnúť odborom priestor na činnosť, uvoľniť ich z práce. Podobne by to malo fungovať aj u zamestnávateľov, napríklad vo forme daňových úľavy na členské príspevky v zamestnávateľských zväzoch. "Keď vznikala Slovenská živnostenská komora, žiadali sme, aby v zákone bolo stanovené povinné členstvo. Na Slovensku je 360-tisíc živnostníkov, my združujeme asi 8 až 10 percent, avšak presadzujem záujmy za všetkých," hovorí Kromerová.
Inšpektorát práce eviduje aj kolektívne zmluvy
Inšpekcia práce kontroluje aj činnosť zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. "Súčasťou každého protokolu o výsledku inšpekcie práce je aj informácia, či u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, či je uzatvorená kolektívna zmluva a dokedy platí. "Ak inšpektor zistí nedostatky, informuje o nich aj zástupcu zamestnancov," vysvetľuje Slavěna Vorobelová, hovorkyňa Národného inšpektorátu práce. V tomto roku inšpektoráty práce kontrolujú systémové prvky bezpečnosti práce. Cieľom previerok je aj kontrola zapojenia zamestnancov do bezpečnosti práce, zriadenie a činnosť zástupcu zamestnancov v tejto oblasti.
Riadiť by mali zamestnávatelia
Zamestnávatelia považujú za neprimerané najmä rozšírenie kompetencií zástupcov zamestnancov pri zavádzaní a zmenách noriem spotreby práce. Ak nie sú tieto normy dohodnuté v kolektívnej zmluve, môže ich zamestnávateľ zavádzať po dohode so zástupcami zamestnancov alebo až po rozhodnutí inšpektorátu práce. Ten do procesu vstupuje, ak nedôjde k dohode do 15 dní od predloženia návrhu. "Právo zástupcov zamestnancov na prerokovanie nahradilo právom na spolurozhodovanie. Myslíme si, že riadenie podniku by malo ostať v rukách zamestnávateľa," zdôrazňuje Masár.
StoryEditor