Účtovanie kaviarne
Ako účtovať v jednoduchom účtovníctve kaviarne nákup a predaj? V decembri 2007 som predal HIM na splátky, aká je zostatková cena, ak HIM bol v evidencii ale nepoužíval sa? Kúpil som osobné auto na súkromnú osobu vo februári 2007 a predal som ho v marci, je to potrebné to zdaniť?
Podnikateľ, ktorý prevádzkuje kaviareň a rozhodol sa viesť jednoduché účtovníctvo, bude postupovať podľa zákona o účtovníctve (číslo 431/2002 Z. z.) a vykonávacieho predpisu k nemu -- Postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre podnikateľov (Postupy JÚ). Do 31. decembra 2007 platili Postupy JÚ ustanovené opatrením číslo 23586/2002-92. Od 1. januára 2008 platia nové Postupy ustanovené opatrením MF SR zo dňa 13. decembra 2007 č. MF/27076/2007-74. Predpis bol publikovaný vo Finančnom spravodajcovi číslo 13/2007. Podnikateľ bude povinne viesť peňažný denník, knihu pohľadávok a knihu záväzkov. Prírastky a úbytky zásob bude účtovať v knihe zásob, prírastky a úbytky dlhodobého majetku bude účtovať v knihe dlhodobého majetku. Úhrady nákupov bude účtovať v peňažnom denníku ako výdavky, tržby z predaja v peňažnom denníku ako príjmy. Príjmy a výdavky bude zatrieďovať podľa ich vplyvu na základ dane z príjmov, teda pri vedení jednoduchého účtovníctva bude musieť poznať zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) a sledovať jeho zmeny.
Zostatková cena je definovaná ako rozdiel vstupnej ceny a celkovej výšky odpisov, zahrnutých do daňových výdavkov. Pre uplatnenie odpisov nie je významné, do akej miery a či vôbec sa majetok používal, dôležité je, že sa účtoval ako obchodný majetok podnikateľa.
Ak osobné auto bolo zakúpené pre osobné používanie a nebolo zaradené do obchodného majetku, potom príjem z jeho predaja je od dane oslobodený.
Paušálne výdavky pri voľnej živnosti
Pri voľnej živnosti si môžem uplatniť 40 alebo 60 percent paušálne výdavky? A keď som živnostníkom od 6 mesiaca roku 2007, môžem si uplatniť celú nezdaniteľnú čiastku na daňovníka 95 616 korún?
Podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH a ktorý neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 40 percent z úhrnu príjmov z podnikateľskej alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zvýšenú sadzbu 60 percent môže uplatniť len v prípade, ak má príjmy výlučne z vykonávania remeselných živností. Zoznam remeselných živností uvádza v prílohe živnostenský zákon.
Sú to:
1. Zámočníctvo, 2. Nástrojárstvo, 3. Kovoobrábanie, 4. Galvanizácia kovov, 5. Smaltovanie
6. Opravy pracovných strojov, 7. Opravy cestných motorových vozidiel, 8. Opravy karosérií
9. Výroba opravy protetických výrobkov, 10. Výroba a opravy ortopedickej obuvi, 11. Hodinárstvo, 12. Kamenárstvo, 13. Mäsiarstvo a údenárstvo, 14. Výroba piva a sladu, 15. Výroba mliečnych výrobkov, 16. Výroba pekárskych a cukrárenských výrobkov, 17. Kožušníctvo, 18. Stolárstvo, 19. Zlatníctvo a klenotníctvo, 20. Polygrafická výroba
21. Murárstvo, 22. Tesárstvo, 23. Pokrývačstvo, 24. Klampiarstvo, 25. Izolatérstvo, 26. Vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo, 27. Inštalácia opravy chladiarenských zariadení, 28. Podlahárstvo, 29. Plynoinštalatérstvo, 29a. Kachliarstvo, 30. Holičstvo a kaderníctvo, 31. Kozmetické služby, 32. Pohostinská činnosť, 33. Čistenie a kontrola komínov.
V konkrétnom prípade teda podnikateľ môže uplatniť výdavky len vo výške 40 percent z úhrnu príjmov.
Nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 95 616 Sk (prípadne nižšiu) si môže uplatniť daňovník v celej výške bez ohľadu na to, či dosahoval zdaniteľný príjem celý rok alebo len časť roka. V konkrétnom prípade ak daňovníčka podnikala len 6 mesiacov roka, treba ešte skúmať, či po zvyšok roka nemala iný príjem napríklad ako zamestnankyňa zo závislej činnosti. V tom prípade by bola povinná podať daňové priznanie typu B za všetky svoje zdaniteľné príjmy. Nezdaniteľná časť základu dane sa odpočítava z celkového základu dane a nielen z čiastkového základu dane z príjmov z podnikateľskej činnosti. Ale aj v prípade, ak mala príjmy len z podnikateľskej činnosti vykonávanej pol roka, uplatní celú výšku nezdaniteľnej časti základu dane.
Výdavky pri práci v Rakúsku
Som živnostník, ktorý pracuje v Rakúsku ako obkladač na základe živnostenského listu.
Mám právo si uplatniť do daňových výdavkov stravné a 40 percent zo stravného, tzv. vreckové,
v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona 595/2003 Z. z.?
Zákon o dani z príjmov ustanovuje, že výdavky podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť v rovnakej výške a rozsahu zamestnanec aj podnikateľ, ak ich vynaložil s činnosťou vykonávanou na inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva. Neobmedzuje ich na prácu v tuzemsku, a preto si ich môže uplatniť aj daňovník, ktorý vykonáva činnosť v zahraničí. Pritom sa použijú sadzby stravného a vreckového upravené v aktuálne účinnom opatrení ministerstva práce pre príslušný štát.
Štátny príspevok
Chcem sa spýtať, či zahŕňam do daňového priznania štátny príspevok na podporu v podnikaní ako daňový alebo nedaňový?
Štátny príspevok na podporu podnikania, ak bol poskytnutý nenávratne, sa považuje za dotáciu. Za predpokladu, že podnikateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je účtovanie dotácií upravené ustanoveniami Postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (do 31. decembra 2007 opatrenie MF SR číslo 23586/2002-92, od 1. januára 2008 opatrenie MF SR číslo MF/27076/2007-74 ). Na posúdenie vplyvu jednotlivých účtovných prípadov v súvislosti s dotáciou treba aplikovať ustanovenia zákona o dani z príjmov (zákon číslo 595/2003 Z. z.).
Pri účtovaní v daňovo-analytickej časti peňažného denníka postupuje príjemca dotácie podľa zákona o dani z príjmov (§ 17 ods. 3 písm. h) zákona o dani z príjmov). Ten ustanovuje, že do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov.
Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahŕňané do základu dane:
1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku
2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.
Ak bola dotácia poskytnutá pred jej použitím a je potrebné ju neskoršie vyúčtovať, potom bude podnikateľ účtovať príjem peňažných prostriedkov v peňažnom denníku ako príjem, ktorý neovplyvní základ dane. Postupne bude nakupovať predmety, na ktoré bola dotácia poskytnutá. Výdavky bude účtovať ako daňové výdavky. Ak by medzi nákupmi bol predmet, ktorého cena presiahne 30-tisíc korún, bude účtovať výdavok, ktorý neovplyvní základ dane. Ide o dlhodobý majetok, ktorý sa odpisuje a daňovými výdavkami sú odpisy, ktoré sa čiastočne uplatnia v bežnom období a čiastočne v budúcich obdobiach. Na konci roka v rámci účtovnej závierky vyhotoví podnikateľ zoznam predmetov, ktoré už z dotácie nakúpil aj s ich obstarávacou cenou. Pri krátkodobom majetku (zásoby, drobný hmotný majetok) a službách zahrnie do zoznamu celú cenu, pri dlhodobom majetku výšku odpisov za bežný rok. Súčet hodnôt z tohto zoznamu bude účtovať ako uzávierkovú účtovnú operáciu -- zdaniteľný príjem dotácie. Ak nepoužil všetky prostriedky a bude robiť nákupy z dotácie aj v nasledujúcom období, opäť na konci roka urobí zoznam nákupov z dotácie, zahrnie do neho aj prípadné odpisy za ďalší rok odpisovania a súčet hodnôt z tohto zoznamu bude účtovať ako uzávierkovú účtovnú operáciu -- zdaniteľný príjem dotácie v ďalšom roku.
Vždy sa teda uplatní zásada, že dotácia je zdaniteľným príjmom v tom zdaňovacom období, keď sa uskutočnili a daňovo uplatnili vecne príslušné výdavky.
Likvidácia budovy
Kúpila som budovu za 950-tisíc korún a chcem ju zbúrať, lebo je stará, hrozí zrútenie. Na mieste budovy ostane voľná plocha, zatiaľ neupravená, a ani nemám v najbližších rokoch v pláne niečo s týmto robiť. Môžem si zostatkovú cenu dať do nákladov a budú to daňové náklady?
Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) v zásade umožňuje uplatniť ako daňový výdavok okrem iného zostatkovú cenu hmotného majetku pri jeho vyradení likvidáciou. Predtým však treba zohľadniť niektoré ďalšie skutočnosti.
Zostatková cena je definovaná ako rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovými odpismi, uplatnenými ako daňové výdavky. To znamená, že zostatkovú cenu môže mať len odpisovaný majetok. Predpokladom odpisovania je, že hmotný majetok musí jeho vlastník účtovať ako svoj obchodný majetok a používať na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Z otázky nie je jasné, či udaná cena 950-tisíc korún bola cenou výlučne za budovu (pre starú budovu vhodnú len na zbúranie sa zdá pomerne vysoká) alebo či zahrnovala aj cenu pozemku. Ak tento prírastok dlhodobého majetku podnikateľ účtoval, potom bol povinný osobitne účtovať pozemok ako majetok neodpisovaný (vstupná cena sa neznižuje) a osobitne budovu ako majetok odpisovaný v štvrtej odpisovej skupine. Vstupná cena budovy po odpočítaní odpisov, uplatnených ako daňový výdavok, by potom bola zostatkovou cenou, ktorá by sa mohla po likvidácii uplatniť ako daňový výdavok. V konkrétnom prípade sa musí podnikateľ pripraviť na to, že pri prípadnej daňovej kontrole bude musieť preukazovať, či budova bola používaná alebo aspoň bola schopná použitia na zabezpečenie zdaniteľných príjmov z podnikateľskej činnosti.
Faktúra z predchádzajúceho roka
SZČO si v roku 2006 uplatňoval paušálne výdavky, v roku 2007 si chce aj naďalej uplatniť paušál. Má však faktúru vystavenú v roku 2007, ale úhradu dostal až v januári 2008. Je tento príjem z vystavenej faktúry zdaniteľným príjmom v roku 2007 alebo 2008? Musí sa ešte uplatňovať § 17 odsek 8 písmeno a)?
Daňovník, ktorý má príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti a uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky), zahrnuje príjmy do toho zdaňovacieho obdobia, kedy ich dostal zaplatené. Vystavením faktúry vzniká pohľadávka a vznik pohľadávky ovplyvňuje základ dane len u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva. V konkrétnom prípade teda faktúra, vystavená v roku 2007 a uhradená v roku 2008, neovplyvní základ dane roku 2007, ale až v roku 2008. Ustanovenie § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov upravuje zistenie základu dane daňovníka, ktorý účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva a skončil činnosť. Rovnakú situáciu pre daňovníka, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov, upravuje ustanovenie § 17 ods. 8 písm. c). Ak by bol daňovník skončil činnosť v roku 2007 (k čomu zrejme podľa znenia otázky nedošlo), musel by o pohľadávku, ktorá vznikla v roku 2007, zvýšiť základ dane. V roku 2008 by sa už jej hodnota nepovažovala za zdaniteľný príjem.
Stravné podnikateľa
Chcel by som vedieť ako si mám vyúčtovať stravné za rok 2007. Som malý živnostník a nemám zamestnancov.
Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) ustanovuje, že fyzické osoby, ktoré majú príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, môžu pre zistenie základu dane uplatniť okrem iných aj výdavky na vlastné stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, a to v rozsahu a vo výške ustanovenej zákonom o cestovných náhradách na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Podmienkou je, že súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce (teda že podnikateľ nie je súčasne zamestnancom) alebo že podnikateľ neuplatňuje výdavky na stravovanie pri činnosti vykonávanej na inom mieste (teda že nebol súčasne na pracovnej ceste). V súčasnosti je výška denného stravného pre podnikateľa 89 korún. Táto výška sa občas valorizuje, preto je potrebné, aby podnikateľ sledoval opatrenia ministerstva práce v Zbierke zákonov. Na podnikateľa sa nevzťahujú v tomto smere niektoré obmedzenia, platné pre zamestnancov (dni nepretržitého odpočinku v týždni, počas ktorých zamestnanec nemá nárok na stravné), podnikateľ teoreticky môže pracovať nepretržite, a preto si stravné môže uplatniť za všetky dni kalendárneho roka. Výdavok na stravovanie je potrebné preukázať, a to napríklad stravovacími poukážkami alebo dokladom z elektronickej registračnej pokladnice.
Časové rozlíšenie nájomného
Sme fyzická osoba nezaregistrovaná v obchodnom registri, vedieme jednoduché účtovníctvo, sme platiteľmi DPH. Je nutné v našom účtovníctve časovo rozlíšiť tieto prípady?
1. webhosting od 30. 9. 2007 do 29. 9. 2008 zaplatený firme s. r. o. v roku 2007 460 Sk
2. nájom stroja od 30. 9. 2007 do 29. 9. 2008 zaplatený firme s. r. o. v roku 2008 48 000 Sk
3. nájom stroja od 30. 9. 2007 do 29. 9. 2008 zaplatený FO podnikateľovi v roku 2007 50 000 Sk
4. nájom stroja od 30.9.2007 do 29. 9. 2008 zaplatený FO podnikateľovi v roku 2008 50 000 Sk
Ako postupovať v roku 2007 a v roku 2008 pri jednotlivých bodoch nájmu?
Jednoduché účtovníctvo v zásade nepozná časové rozlišovanie okrem prípadov, keď to ukladá zákon o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) ukladá časové rozlíšenie v jedinom prípade, a to pri zaplatenom nájomnom fyzickej osobe. Ustanovuje, že nájomné zaplatené fyzickej osobe sa zahrnuje do daňových výdavkov v období, v ktorom bolo zaplatené, ale uzná sa najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej na zdaňovacie obdobie. To znamená, že dodatočne zaplatené nájomné sa zahrnie do výdavkov v období, keď bolo zaplatené, vopred zaplatené nájomné sa časovo rozlišuje. V konkrétnom prípade prvé dve položky boli zaplatené právnickej osobe, ustanovenie o časovom rozlišovaní sa ich netýka. Vo štvrtom prípade ide o dodatočne zaplatené nájomné, ovplyvní základ dane v roku 2008. Časť pripadajúca na mesiace 10/07 až 12/07 sa nemôže uplatniť v roku 2007, pretože nebola zaplatená. Časové rozlíšenie sa uplatní v treťom prípade. Z celkovej výšky zaplateného nájomného na 12 mesiacov dopredu pripadá na rok 2007 podiel vo výške 3 mesiacov a na rok 2008 podiel vo výške 9 mesiacov. Vo výdavkoch na rok 2007 sa uplatnia teda 3/12 nájomného a zvyšok 9/12 nájomného sa uplatní ako daňový výdavok v roku 2008. V jednoduchom účtovníctve za rok 2007 sa suma 50-tisíc korún bude účtovať v deň zaplatenia ako výdavok, ktorý neovplyvňuje základ dane a ako uzávierková účtovná operácia sa zapíše daňový výdavok vo výške 3/12. V roku 2008 sa zapíše tiež ako uzávierková účtovná operácia daňový výdavok vo výške 9/12 nájomného.
Účtovanie príspevku z ESF
SZČO fyzická osoba dostala z úradu práce príspevok z Európskeho sociálneho fondu na začatie podnikania. Ako sa má zaúčtovať v jednoduchom účtovníctve suma tohto príspevku? Je to príjem neovplyvňujúci základ dane? A ako následne sa majú zaúčtovať nákupy počítača do 30 000 Sk a ostatných naplánovaných vecí z tohto príspevku? Tiež je to výdavok neovplyvňujúci základ dane?
Nenávratne poskytnuté finančné prostriedky (dotácie, podpory, príspevky), pri ktorých je stanovené použitie, sa z hľadiska predpisov o účtovníctve a daňových predpisov označujú spoločne ako "dotácie". Teda aj nenávratný finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu na rozbeh podnikania sa účtuje ako dotácia. Pri účtovaní v sústave jednoduchého účtovníctva musí príjemca rešpektovať jednak ustanovenia Postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (opatrenie MF SR číslo 23586/2002-92) a jednak ustanovenia zákona o dani z príjmov (zákon číslo 595/2003 Z. z.).
Predpis o účtovníctve (§ 10b) rozoznáva, či sa dotácia poskytne pred jej použitím a jej použitie sa preukáže následne, alebo či sa peňažné prostriedky prijímateľovi uhradia až po preukázaní výdavkov. V prvom prípade účtuje príjemca poskytnutú dotáciu ako prírastok peňažných prostriedkov v peňažnom denníku a v knihe záväzkov ako vznik záväzku voči poskytovateľovi. V deň splnenia podmienok ustanovených pre poskytnutie dotácie sa účtuje zánik záväzku. Ak podmienkou poskytnutia priznanej dotácie (teda výplaty peňažných prostriedkov) je preukázanie obstarania majetku vopred, v deň obstarania majetku účtuje príjemca dotácie v knihe pohľadávok nárok na poskytnutie dotácie ako vznik pohľadávky voči poskytovateľovi. V deň prijatia dotácie sa účtuje zánik pohľadávky.
Pri účtovaní v daňovoanalytickej časti peňažného denníka postupuje príjemca dotácie podľa zákona o dani z príjmov (§ 17 ods. 3 písm. h) ZDP). Ten ustanovuje, že do základu dane sa nezahŕňa dotácia, podpora a príspevok u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva v zdaňovacom období, v ktorom ich prijal, ak neboli použité na úhradu daňových výdavkov; tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sú zahrnované do základu dane:
1. postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitej dotácie, podpory a príspevku na obstaranie odpisovaného majetku,
2. v období čerpania dotácie, podpory a príspevku, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.
V konkrétnom prípade to znamená, že ak podnikateľ dostal prísľub dotácie, ale musí pred jej výplatou preukázať jej použitie, bude účtovať prísľub dotácie v knihe pohľadávok. Potom bude postupne obstarávať majetok, na ktorý bola dotácia poskytnutá. Výdavky bude zatrieďovať ako daňové výdavky, pretože ide o predmety, ktorých cena nepresiahne 30 000 Sk (nákup materiálu). Po zdokumentovaní výdavkov predloží potrebné doklady poskytovateľovi dotácie, ktorý mu poukáže protihodnotu vo finančných prostriedkoch. Tento príjem bude účtovať ako príjem, ktorý ovplyvní základ dane. Môže to urobiť preto, lebo celá dotácia bola už skôr použitá na nákupy, ktoré sa uznávajú ako daňové výdavky. Súčasne bude účtovať v knihe pohľadávok zánik pohľadávky voči poskytovateľovi dotácie.
Ak bola dotácia poskytnutá pred jej použitím a je potrebné neskoršie ju vyúčtovať, potom bude podnikateľ účtovať príjem peňažných prostriedkov v peňažnom denníku ako príjem, ktorý neovplyvní základ dane. Súčasne bude v knihe záväzkov účtovať vznik záväzku voči poskytovateľovi dotácie. Postupne bude nakupovať predmety, na ktoré bola dotácia poskytnutá. Výdavky bude účtovať ako daňové výdavky. Ak by medzi nákupmi bol predmet, ktorého cena presiahne 30 000 Sk, bude účtovať výdavok, ktorý neovplyvní základ dane. Ide o dlhodobý majetok, ktorý sa odpisuje a daňovými výdavkami sú odpisy, ktoré sa čiastočne uplatnia v bežnom období a čiastočne v budúcich obdobiach. Na konci roka v rámci účtovnej závierky vyhotoví podnikateľ zoznam predmetov, ktoré už z dotácie nakúpil bez ohľadu na to, či išlo o dlhodobý majetok alebo materiál. Celkovú hodnotu použitých prostriedkov zapíše v knihe záväzkov ako zníženie záväzku. Nemusel totiž v bežnom roku použiť všetky prostriedky. Súčasne vyhotoví ďalší zoznam zakúpených predmetov, pričom pri krátkodobom majetku zahrnie doň celú cenu, pri dlhodobom majetku výšku odpisov za bežný rok. Súčet hodnôt z tohto zoznamu bude účtovať ako uzávierkovú účtovnú operáciu -- zdaniteľný príjem dotácie. Ak nepoužil všetky prostriedky a bude robiť nákupy z dotácie aj v nasledujúcom období, opäť na konci roka urobí zoznam nákupov z dotácie, zahrnie doň aj prípadné odpisy za ďalší rok odpisovania a súčet hodnôt z tohto zoznamu bude účtovať ako uzávierkovú účtovnú operáciu -- zdaniteľný príjem dotácie v ďalšom roku.
Vždy sa teda uplatní zásada, že dotácia je zdaniteľným príjmom v tom zdaňovacom období, keď sa uskutočnili a daňovo uplatnili vecne príslušné výdavky.
Ako účtovať cestovné výdavky
Môže si SZČO podnikajúca na Slovensku účtovať do daňových nákladov cestovné k manželke do susedného štátu, ktorá má tam trvalé bydlisko? SZČO tam má prechodné bydlisko.
-- Základ dane samostatne zárobkovej fyzickej osoby definuje zákon o dani z príjmov (číslo 595/2003 Z. z.) ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky. Za daňový výdavok sa uznáva výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve. Niektoré výdavky zákon obmedzuje alebo podmieňuje (§ 19), prípadne neuznáva (§ 21). Výdavky na cestovné fyzických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, upravuje ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e), podľa ktorého daňovými výdavkami sú aj výdavky (náklady) daňovníka vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách (zákon č. 283/2002 Z. z.), a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa zákona o cestovných náhradách; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách. Z uvedeného vyplýva, že cestovné podnikateľa -- fyzickej osoby, ktorý na Slovensku podniká a má tu trvalý pobyt, sa môže uznať ako daňový výdavok iba v prípade, že sa cesta uskutočnila v súvislosti s podnikaním a možno predpokladať, že bola potrebná na dosiahnutie zdaniteľných príjmov.
Podnikateľa možno pomýlila okolnosť, že v zákone o cestovných náhradách sú ustanovenia napríklad o náhrade výdavkov na cesty na návštevu rodiny pri zahraničných pracovných cestách (§ 11) alebo o náhrade výdavkov spojených s pobytom manžela pri výkone práce v zahraničí (§ 20). Tieto náhrady však nemôže uplatniť podnikateľ, poskytuje ich zamestnávateľ zamestnancovi, sú daňovým výdavkom zamestnávateľa, pretože cesta či práca zamestnanca v zahraničí súvisí s dosiahnutím príjmov zamestnávateľa. Zákon o dani z príjmov odkazuje síce v § 19 ods. 2 písm. e) na zákon o cestovných náhradách, ale len za tým účelom, že pomocou neho vymedzuje rozsah výdavkov. Neznamená to, že všetky jeho ustanovenia platia aj pre podnikateľov či iné samostatne zárobkovo činné osoby.
Cestovné náhrady a daň
V roku 2006 som využíval súkromné motorové vozidlo v rámci pohotovostných a technologických zásahov počas nočných zmien, v sobotu aj v nedeľu na svojom pracovisku. Po vykonaní zásahu som vyúčtoval cestovné náklady na základe dohody so zamestnávateľom podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (§ 7). Tieto náklady mi boli priebežne vyplácané formou cestovného. Pri ročnom zúčtovaní mi však boli tieto cestovné náklady zrátané a zdanené. Chcel by som vás požiadať o informáciu, či tieto náklady boli zdanené v súlade so zákonom.
-- Všeobecne možno konštatovať, ak vám boli preplatené cestovné náhrady na základe zákona o cestovných náhradách za používanie súkromného motorového vozidla na pracovné cesty, na základe písomnej dohody so zamestnávateľom, potom platí, že do nárokovej výšky nie sú predmetom dane z príjmov. Nemali byť potom zdanené v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podmienkou však je, že ste auto používali so súhlasom zamestnávateľa, ďalej že išlo o pracovné cesty (nie aj cesty na pracovisko a z pracoviska domov, ak nemáte v pracovnej zmluve ako pravidelné pracovisko uvedené miesto bydliska alebo ak začiatok alebo koniec pracovných ciest nebola adresa bydliska). Keďže v otázke nie je dostatok informácií, uvádzame odpoveď len vo všeobecnej rovine. Nenárokové preplatenie cestovných náhrad je predmetom dane z príjmov (potrebné zdaniť).
Dagmar Piršelová, odborníčka na dane