Export budúcich nových členov únie v roku 2003 vzrástol dokonca až o 7 percent. Značný podiel na vývoze majú pritom západoeurópske podniky, ktoré v danej oblasti už vybudovali rozvinutú sieť dcérskych firiem, produkujúcich v nejednom prípade technologicky špičkové produkty. Odstránením posledných zahraničnoobchodných bariér dňom vstupu do únie zahraničný obchod uvedených krajín dostane ďalší impulz - jednak v styku so "starými členmi", jednak v styku medzi sebou.
Viedenský ústav vychádza zároveň z toho, že prílev priamych zahraničných investícií zo západných krajín v strednej Európe už v ďalšom období nebude taký silný ako v nedávnej minulosti, o. i. aj preto, že privatizácia v tejto oblasti je už takmer ukončená. Malé a stredné firmy zo Západu však záujem o spoluprácu s týmito krajinami zrejme ešte zintenzívnia. Hospodársku situáciu v strednej Európe bude totiž aj naďalej charakterizovať značná potreba technologickej modernizácie jednotlivých odvetví.
Nezamestnanosť stále vysoká
Vysoký hospodársky prírastok zatiaľ nenašiel priamy odraz v znižovaní nezamestnanosti v stredoeurópskych krajinách. Podľa prognózy miera počtu ľudí bez práce dokonca neklesne ani v strednodobom horizonte. V Poľsku a na Slovensku sa nezamestnanosť v posledných rokoch pohybovala medzi 15 - 20 percentami a napr. v Českej republike sa v súčasnosti blíži k 11 percentám. V snahe čo najskôr dobehnúť hospodársky náskok západoeurópskych štátov totiž noví členovia siahajú po čo najproduktívnejších výrobných metódach, čo v nejednom prípade znamená ešte dodatočné obmedzovanie počtu pracovníkov.
Zaujímavé je, že experti viedenského ústavu napriek tejto vysokej nezamestnanosti nepočítajú so zvýšenou migráciou pracovných síl z východu na západ kontinentu. Argumentujú tým, že v tzv. nových štátoch je mobilita pracovných síl na mimoriadnej nízkej úrovni. Okrem toho v dôsledku poklesu pôrodnosti - a tým aj počtu obyvateľstva v produktívnom veku - budú tieto štáty samy potrebovať viac pracovných síl. V súvislosti s procesom rozširovania musia noví členovia počítať aj s rastom inflácie. Medzi dôvodmi autori dokumentu uvádzajú harmonizáciu daňovej praxe a vyrovnávanie tarifnej úrovne. Už teraz majú štáty ako Maďarsko, Slovinsko a Slovensko mieru inflácie medzi 4,5 a 8,5 percenta.
Je pravdepodobné, že centrálne banky týchto štátov sa pokúsia bojovať proti inflácii peňažno-politickými prostriedkami a že zvýšia úrokové sadzby. Za problém, ktorému budú musieť čeliť všetky nové členské štáty EÚ, štúdia považuje boj proti neúmerne rastúcemu deficitu štátneho rozpočtu. S výnimkou Slovinska je jeho úroveň vo všetkých sledovaných krajinách vyššia ako štyri percentá. Finančná stabilita vyjadrená štátnymi devízovými rezervami je však relatívne dobrá, pričom autori oceňujú, že všetky tieto krajiny - možno s výnimkou Chorvátska - sa v posledných rokoch výrazne koncentrovali na prijímanie opatrení zameraných na zabránenie prípadných menových kríz, akých bol svet svedkom napríklad v niektorých latinskoamerických štátoch.
Komplexnosť štúdie
Materiál sa vyznačuje komplexnosťou prístupu autorov k skúmanej problematike a zaoberá sa i štátmi tzv. druhej vlny, ktoré do Európskej únie vstúpia až v roku 2007 - Bulharskom a Rumunskom (ako aj Chorvátskom, ktoré tiež ašpiruje na tento termín), resp. i krajinami, ktorých perspektíva vstupu je predbežne neistá, ako Macedónskom či Srbskom a Čiernou Horou. Nechýba ani hodnotenie ruského a ukrajinského hospodárstva. Kým balkánske krajiny by mali z rozšírenia Európskej únie profitovať, v prípade Ruska a Ukrajiny sa autori štúdie prikláňajú k názoru, že tvrdenia politikov oboch týchto krajín o nepriaznivom dosahu rozšírenia na ich ekonomický rast môžu byť pravdivé.
V prípade Slovenska štúdia zdôrazňuje, že nová vláda sa po svojom nástupe v októbri 2002 zamerala predovšetkým na stabilizáciu výdavkov verejného sektora. V prvej fáze sa orientovala na reformu zdravotníctva a vypracovanie štandardov pre poberanie sociálnych výhod. Ďalším krokom sa stala reorganizácia financií i dôchodkového systému, odstránenie regulácie nájomného i cien energie a vody, ako aj verejnej dopravy. Začiatkom roku 2004 Slovensko zaviedlo jednotnú sadzbu dane vo výške 19 %. V posledných dvoch rokoch SR dosiahla vysokú mieru rastu ekonomiky, opierajúcu sa o rast exportu, pričom export áut z bratislavského závodu spoločnosti Volkswagen dosiahol rast až 70 % a jeho podiel predstavuje v súčasnosti až 30 % celkového vývozu krajiny. Po vstupe do EÚ sa najväčšou výzvou pre Slovensko stane zavedenie jednotnej európskej meny. Slovenská Národná banka spolu s vládou chcú k tomuto kroku prikročiť okamžite po splnení všetkých nutných podmienok a veria, že termínom by mohol byť už rok 2006. Znamenalo by to, že Slovensko by zaviedlo euro v roku 2008. Rok 2006 bude zároveň rokom najbližších parlamentných volieb.
| Vývoj produktivity práce v priemysle - zmena v % v porovnaní s predchádzajúcim rokom | ||||||||||
|
1995 |
1997 |
1998 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
Index 1990 = 100 |
Index 1995 = 100 | |
|
2003 |
2003 | |||||||||
|
Česká republika2 |
10,6 |
9,2 |
3,7 |
1,7 |
9,5 |
5,5 |
6,0 |
9,0 |
159,9 |
165,5 |
|
Maďarsko3 |
10,2 |
13,7 |
11,9 |
10,5 |
17,7 |
4,8 |
4,4 |
8,0 |
275,4 |
213,3 |
|
Poľsko4 |
6,3 |
11,2 |
4,7 |
11,8 |
13,6 |
5,4 |
4,5 |
11,5 |
289,6 |
198,2 |
|
Slovenská republika |
4,0 |
4,8 |
9,1 |
0,2 |
12,1 |
5,9 |
6,3 |
5,0 |
147,0 |
155,6 |
|
Slovinsko |
6,3 |
4,4 |
5,4 |
3,1 |
8,4 |
3,5 |
5,6 |
3,0 |
184,6 |
151,7 |
|
Bulharsko5 |
7,4 |
-2,8 |
-3,8 |
2,2 |
18,1 |
2,1 |
2,0 |
11,0 |
160,8 |
139,5 |
|
Rumunsko6 |
13,7 |
-1,8 |
-7,4 |
11,3 |
13,8 |
6,9 |
13,7 |
12,0 |
176,7 |
168,9 |
|
Chorvátsko6 |
6,6 |
11,9 |
8,7 |
3,9 |
4,3 |
9,6 |
9,6 |
7,0 |
181,3 |
189,1 |
|
Macedónsko7 |
1,2 |
8,3 |
14,8 |
6,4 |
6,4 |
0,0 |
1,3 |
- |
121,8 |
185,1 |
|
Srbsko a Čierna Hora7 |
8,3 |
12,3 |
6,3 |
-19,1 |
16,4 |
3,1 |
10,2 |
- |
72,8 |
139,9 |
|
Rusko |
5,4 |
8,6 |
0,8 |
11,8 |
10,1 |
5,0 |
6,2 |
- |
100,5 |
154,8 |
|
Ukrajina |
-4,2 |
8,2 |
2,2 |
9,6 |
28,3 |
12,5 |
- |
- |
124,3 |
180,3 |
| Poznámky: 1 – predbežný údaj, 2 – podniky so 100 a viac zamestnancami, od roku 1997 s viac ako 20, 3 – podniky s viac ako 10 zamestnancami, od roku 1999 s viac ako 5, 4 – za rok 2003 podniky s viac ako 9 zamestnancami | ||||||||||
| 5 – od roku 1996 len verejný sektor, 6 – podniky s viac ako 20 zamestnancami (v prípade Rumunska od r. 1999), 7 – vrátane malých podnikov, 8 – rok 2002, 9 – rok 2001 | ||||||||||
| Vývoj rozpočtovej rovnováhy v sledovaných krajinách v % HDP | |||||||||
| 1995 | 1996 | 1997 | 1998 | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 20031 | |
|
Česká republika |
0,5 |
-0,1 |
-0,9 |
-1,6 |
-1,6 |
-2,3 |
-3,1 |
-2,0 |
-4,7 |
|
Maďarsko |
-5,5 |
-1,9 |
-4,0 |
-5,5 |
-3,0 |
-2,8 |
-2,7 |
-8,8 |
-4,0 |
|
Poľsko |
-2,4 |
-2,4 |
-1,2 |
-2,4 |
-2,0 |
-2,2 |
-4,3 |
-5,1 |
-4,6 |
|
Slovenská republika |
-1,5 |
-4,1 |
-5,2 |
-2,5 |
-1,8 |
-3,0 |
-4,5 |
-4,8 |
-4,5 |
|
Slovinsko |
0,9 |
0,7 |
-1,1 |
-1,1 |
-0,5 |
-0,9 |
-1,1 |
-2,6 |
-1,0 |
|
Bulharsko |
-6,6 |
-10,8 |
-3,6 |
1,3 |
1,9 |
-0,7 |
-2,2 |
0,0 |
-0,3 |
|
Rumunsko |
-4,1 |
-4,9 |
-3,6 |
-2,8 |
-2,5 |
-3,6 |
-3,1 |
-3,1 |
-2,7 |
|
Chorvátsko |
-0,7 |
-0,1 |
-0,9 |
-0,9 |
-1,8 |
-4,0 |
-2,6 |
-2,0 |
-3,0 |
|
Rusko |
-3,0 |
-3,7 |
-4,0 |
-5,6 |
-1,1 |
1,4 |
3,0 |
1,4 |
2,0 |
|
Ukrajina |
- |
-4,9 |
-6,8 |
-2,1 |
-1,5 |
0,4 |
-0,3 |
0,5 |
-0,4 |
| 1 odhad | |||||||||
| Zdroj: WIIW podľa národných štatistických údajov | |||||||||