Byť dobrým poslucháčom nie je vrodená vlastnosť. Ľudia si potrebujú túto zručnosť cvičiť, lebo druhá strana nám nepredkladá informácie na striebornej tácke. Informácie sú nehmotné, a preto je potrebné vedieť, ako ich prijímať.
Dobrí poslucháči počúvajú tvárou. Ak chcete byť dobrým poslucháčom, v prvom rade sa tvárte ako dobrý poslucháč. Väčšina najcitlivejších orgánov je na tvári, preto je prirodzené, že sa otočíme tvárou k zdroju informácií, podobne ako tanier satelitu. Druhá zručnosť, potrebná na dobré počúvanie, je využívanie aj iných prijímačov okrem uší. Očný kontakt motivuje rečníka, aby vysvetľoval veci lepšie. Je to základ neverbálnej komunikácie. Bez očného kontaktu sa neverbálna komunikácia robí oveľa ťažšie. Mimika tváre je základným nástrojom na spätnú väzbu. Ak využívate mimiku, dokážete sa na povedané veci oveľa lepšie sústrediť. Rečník tiež zistí, čo vám je a čo nie je jasné. Vaša tvár by sa mala stať aktívnou anténou informácií. Je takmer nemožné rozprávať a počúvať súčasne. Dobrý poslucháč prestane rozprávať a začne používať výrazy na znak prijímania informácie ako "rozumiem" a pod. To vás núti reagovať na prezentované myšlienky a nie na samotného rozprávača. Je pravdou, že pri počúvaní sa majú ústa používať ako aktívny prijímač, a nie ako vysielač. Poslednou zručnosťou pri počúvaní je koncentrácia na to, čo sa rozpráva. Nemôžete pochopiť, ako si predstavujú veci, ak ich posudzujete už počas reči, mentálne sa s rečníkom hádate a nevypočujete si všetko. Otvorená myseľ znamená, že počúva informácie, ktoré k nej prichádzajú.
Ak máte záujem počúvať, tak sa budete aj správať ako dobrý poslucháč. Dobrí poslucháči zachytia oveľa viac, lebo dávajú rečníkom pocit, že ich niekto počúva. Ak dobrý poslucháč nerozumie prezentovanému, tak to dá jasne, ale nie rušivo najavo, čo spôsobí, že rečník zmení svoju prezentáciu, tak, aby bola pochopiteľnejšia. Zdroj: www.hrweb.sk
StoryEditor