Rozdiely v životných podmienkach obyvateľov Európskej únie

Aj keď sú rozdiely v životných podmienkach obyvateľov Európskej únie značné, hodnoty a priority determinujúce kvalitu života v jednotlivých krajinách EÚ sa veľmi neodlišujú. To je hlavný záver komplexnej správy o životných podmienkach a kvalite života vydanej Európskou komisiou a Európskou nadáciou pre skvalitnenie životných a pracovných podmienok. Za najdôležitejší faktor pre spokojný život považujú obyvatelia EÚ dobré zamestnanie a boj proti nezamestnanosti je všeobecne vnímaný ako jeden z najdôležitejších spôsobov ako zlepšiť ekonomické a sociálne podmienky v rodinách. Slováci sami seba považujú za najmenej spokojných obyvateľov EÚ.

Slováci pesimistami
Na svoju budúcnosť sa Slováci pozerajú najmenej optimisticky a zdravotný, sociálny či vzdelávací systém hodnotia kritickejšie, ako ľudia vo väčšine ostatných štátov. Podľa správy, ktorá je sumárom zistení siedmich porovnávacích štúdií analyzujúcich niekoľko prieskumov v EÚ 25 a troch kandidátskych krajín (teda Bulharsko, Rumunsko a Turecko), vyjadrili Slováci spokojnosť so svojím životom na stupnici od jeden po desať priemerným číslom 5,7. Česi sa ohodnotili na 6,5, obyvatelia novej desiatky EÚ v priemere na 6,1 a pôvodnej európskej pätnástky na 7,2 bodu. Za horší svoj život považujú len Lotyši, Litovčania, Bulhari a Turci. Na stupnici šťastia sa Slováci ohodnotili 6,5 bodu, menej majú len Bulhari. Úplne optimisticky sa do budúcnosti pozerá len 6,35 percenta Slovákov, skôr optimisticky 35,42 percenta. Je to najmenej zo všetkých 28 skúmaných krajín. V nových členských krajinách EÚ s úplným optimizmom do budúcnosti hľadí 18 percent, v starých krajinách 19 percent opýtaných. Straty zamestnania v najbližších šiestich mesiacoch sa na Slovensku bojí až 19 percent opýtaných, zatiaľ čo v ČR je to 16 percent, v nových krajinách 17 percent, ale v starých len 8 percent obyvateľov. Veľmi kriticky hodnotia obyvatelia Slovenska aj zdravotnú a sociálnu starostlivosť a vzdelávací systém (3,7; 3,6 a 4,3 bodu z desiatich). Aj tu dopadli horšie len Bulhari. Slováci tiež patria medzi najhorších angličtinárov v únii: anglický jazyk ovláda dobre len 16 percent opýtaných, nie veľmi dobre 17,2 a vôbec ho neovláda 66 percent opýtaných. Horšie sú na tom len Turci, Bulhari, Maďari a Poliaci.

Práca základom spokojnosti
Výsledky prieskumov dávajú do popredia úspešnú politiku zamestnanosti, ktorá by sa mala zamerať na nové, kvalitnejšie pracovné miesta. Správa poukazuje na to, že celková spokojnosť v európskej 28-čke je silne naviazaná na úroveň príjmov a HDP na obyvateľa. Nižšia úroveň tradičných ekonomických ukazovateľov v desiatich nových a troch kandidujúcich krajinách odráža nižšie ohodnotenie životnej spokojnosti. Dôraz na ekonomickú konvergenciu sa preto hodnotí ako spôsob na zlepšenie kvality života obyvateľov nových členov EÚ. Rast HDP a ekonomické dobiehanie bude mať teda časom vplyv na ich životnú spokojnosť. Väčšina Európanov považuje zamestnanie nielen za zdroj príjmov, ale aj spoločenských kontaktov a lepšiu kvalitu života. Na kvalitu života má vplyv aj typ zamestnania. Spokojnosť znižujú najmä práce s množstvom nadčasov a fyzicky a psychicky náročné zamestnania. Okolo 20 percent Európanov uvádza narušenie spoločenských vzťahov v súvislosti s náročným zamestnaním, pričom je tento ukazovateľ menej priaznivý pre nových členov (27 %) ako pre pôvodnú EÚ 15 (19 %). Dlhodobá nezamestnanosť sa všeobecne považuje za cestu k alkoholizmu, chorobám, rozchodom v rodine a drogovým závislostiam. V nových krajinách EÚ považujú občania častejšie za zdroj chudoby škrty v sociálnej starostlivosti, zatiaľ čo v EÚ 15 prevažuje názor, že je to nedostatok vzdelania. Alkoholizmus sa často spomína ako faktor vedúci k chudobe v nových krajinách EÚ, EÚ 15 za zdroj chudoby považuje skôr návyk na drogy.
Rozdiely v príjmoch
Zaujímavý výsledok poskytuje porovnávanie príjmov obyvateľstva v rámci jednej krajiny, v ktorom sa Slovensko umiestnilo veľmi dobre. Pomer medzi celkovými príjmami najchudobnejšej a najbohatšej štvrtiny obyvateľstva je na Slovensku najmenší spomedzi sledovaných krajín, čo dokumentuje vyrovnanosť príjmov medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva. Spolu so Slovenskom majú relatívne nízky tento koeficient aj Česká republika, Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Slovinsko. Naopak, veľká príjmová nerovnosť sa ukázala vo Veľkej Británii, Írsku, Turecku, Rumunsku a Bulharsku. V dôsledku nerovnosti príjmov medzi krajinami by sa obyvatelia patriaci do hornej štvrtiny v nových krajinách EÚ v absolútnom prenesení ocitli v niektorých krajinách EÚ 15 v spodnej štvrtine. Väčšie množstvo chudobnej populácie v nových krajinách EÚ znamená, že tieto skupiny sú ľahšie politicky mobilizovateľné ako ich rovesníci v západnej Európe, ktorí za neúspech skôr vinia seba ako spoločnosť.

Nízky počet detí v rodinách
Nízku fertilitu (počet detí v rodine) považuje správa ako významný zdroj obáv pre EÚ, čo môže v budúcnosti oslabiť vitalitu obyvateľstva v Európe. Nízka fertilita, čiže aj pôrodnosť, spôsobuje postupné starnutie obyvateľstva, čo však nie je problém iba v EÚ, ale aj vo väčšine vyspelých krajinách sveta. Ak by sme pri tomto ukazovateli zohľadnili pohlavie, tak môžeme konštatovať, že priemerná fertilita u žien je oveľa nižšia ako ich očakávania. Svoje očakávania nenaplnili najmä ženy s lepším vzdelaním. Nepreukázalo sa však, že by tento rozdiel hral významnú rolu pri nespokojnosti žien s ich životnými podmienkami.

Rozdiely medzi skupinami krajín
Najsledovanejší socioekonomický ukazovateľ - podiel HDP na obyvateľa - poukazuje na pomerne veľkú nerovnosť medzi EÚ 15 a novými krajinami (10 nových členov tvorí 45 % priemeru EÚ 15; Grécko, Španielsko a Portugalsko mali v čase vstupu 60 %). Takéto zistenie a jeho napojenie na vnímanie kvality života zvýrazňuje potrebu kohézie nových členov so starými členmi v zjednotenej Európe.
Štúdie tiež odhalili niektoré sociokultúrne rozdiely. Obyvatelia nových členov EÚ sú všeobecne viac zameraní na tradície, sú menej materialistickí, viac orientovaní na svoju prácu, úctivejší voči starým ľudom a menej individualistickí ako členovia EÚ 15. Obyvatelia "novej Európy" sú tiež viac zameraní na založenie rodiny ako úspešný profesionálny život.
Aj napriek výrazným rozdielom určitých ukazovateľov v niektorých krajinách sú priority a hodnoty v celku podobné v celej Európe. Väčšina ľudí sa snaží zabezpečiť si živobytie, prežiť život v zdraví a s členmi rodiny, ktorí sú v prípade potreby nablízku. V tomto zmysle majú podobné názory na to, čo prispieva k lepšej kvalite života.