Článkov o škodlivom prejedaní sa pri vianočných hodoch už bolo napísaných obrovské množstvo. Je skutočne pravda, že nerozumné hodovanie môže pokaziť Vianoce nielen kosťou z kapra, ktorá uviazla v krku, ale aj vážnym žlčníkovým záchvatom alebo chorou pečeňou, poškodenou kombináciou tučných bravčových jedál a alkoholu. Cieľom tohto článku je však poukázať na možnosti, že vianočné hodovanie môže byť aj prínosom pre naše zdravie.
Užitočnosť rýb
Spotreba rýb na Slovensku je veľmi nízka a asi by sa našlo veľa ľudí, ktorí sa k rybe dostanú iba na Vianoce. Ryby obsahujú veľké množstvo ochranných látok a sú vlastne jedinou potravinou, kde odporúčame konzumovať aj tučné ryby. Strava, ktorá obsahuje veľa živočíšnych tukov a cholesterolu, vyvoláva u mnohých ľudí chorobné zmeny na cievach, ktoré nakoniec vyústia do infarktu srdcového svalu či mozgovej porážky. Táto zákonitosť však vôbec neplatila pre pôvodných obyvateľov Grónska -- Eskimákov. Strava týchto ľudí pochádza totiž takmer výlučne zo živočíšnej ríše, z rýb, tuleňov a veľrýb. Potrava Eskimákov je preto veľmi bohatá na živočíšne bielkoviny, tuky a cholesterol a na druhej strane obsahuje málo zeleniny, ovocia, strukovín a obilnín. Pri takejto, z hľadiska racionálnej výživy veľmi jednostrannej potrave, by teoreticky mali byť Eskimáci vo väčšej miere ohrození chorobami srdca a ciev. Napriek tomu však dánske lekárske expedície nenašli u nich zvýšený výskyt cievnych ochorení. Naopak, výskyt aterosklerotických zmien na ich cievnom systéme bol oveľa nižší ako u Európanov. V krvi Eskimákov sa našli preukázateľne nižšie hladiny cholesterolu i neutrálneho tuku. Popri týchto priaznivých ukazovateľoch má krv Eskimákov ešte ďalšiu vlastnosť, ktorá znižuje riziko aterosklerotickej prestavby ich cievneho systému. Krvné doštičky v ich krvi majú zníženú schopnosť sa zhlukovať, takže krv Eskimákov je menej náchylná ku zrážaniu v porovnaní s krvou Európanov. Podobné správy prišli aj z Japonska a Holandska. Najnižšia úmrtnosť na choroby srdca a ciev v Japonsku je na južnom ostrove Okinawa, kde spotreba rýb niekoľkonásobne prevyšuje celojaponský priemer. Holanďania, ktorí mali priemernú dennú spotrebu rýb nad 30 gramov, zomierali na infarkt srdcového svalu o 50 % menej v porovnaní so skupinou mužov rovnakého veku, ktorí nejedli ryby vôbec. Niektorí odborníci tvrdia, že už spotreba jedného či dvoch rybích pokrmov za týždeň môže pôsobiť ochranne proti aterosklerotickým zmenám na tepnách zásobujúcich srdcový sval.
Tuk rýb a iných morských živočíchov sa totiž podstatne líši od tuku našich domácich zvierat. Obsahuje málo škodlivých nasýtených mastných kyselín, aké sa vyskytujú v mäse a tuku domácich zvierat alebo v masle. Má však aj rozdielne zloženie v porovnaní s rastlinnými olejmi, ktoré sa väčšinou používajú v európskej kuchyni. Tuk rýb obsahuje zvláštny druh nenasýtených mastných kyselín, ktoré majú dlhý uhlíkatý reťazec a sú vysoko nenasýtené (inými slovami obsahujú veľký počet tzv. dvojitých väzieb). Podľa polohy prvej dvojitej väzby, ktorá sa nachádza na treťom uhlíku, dostali tieto mastné kyseliny názov n-3. Tieto neobvyklé tukové látky majú v tele viacero významných úloh, okrem iného aj dôležitú stavebnú funkciu. Sú totiž súčasťou špecializovaných vnútrobunkových priečok -- membrán, ktoré majú mimoriadny význam pri riadení biochemických procesov v mozgu a očnej sietnici. Ak sa opice a iné laboratórne zvieratá kŕmia dlhý čas potravou neobsahujúcou n-3 mastné kyseliny, dochádza u nich k nepriaznivým zmenám v zložení bunkových membrán mozgovej kôry a očnej sietnice. Vytvárajú sa u nich vnútrobunkové priečky nenormálneho zloženia, neschopné plniť svoje biologické úlohy. Konečným dôsledkom týchto zmien sú poruchy centrálneho nervového systému i funkcie oka. Pokusné zvieratá s umelo navodeným nedostatkom n-3 mastných kyselín majú poruchy zraku a zhoršenú schopnosť učiť sa. Osobitne dôležitý je optimálny príjem n-3 mastných kyselín v tehotenstve, v období výstavby mozgových a očných membrán plodu. Takisto deti sú na nedostatok n-3 mastných kyselín citlivé. Tento druh mastných kyselín ochraňuje aj srdcovo-cievny systém. Vznikajú z nich v tele fyziologicky veľmi účinné látky nazývané súhrnne prostanoidy. Tieto hormónom podobné zlúčeniny kontrolujú krvnú zrážanlivosť krvný tlak, zápalové procesy a mnoho ďalších životne dôležitých pochodov. Mohutný je najmä ich účinok namierený proti zhlukovaniu krvných doštičiek -- trombocytov. Touto cestou n-3 mastné kyseliny znižujú riziko vzniku krvných mikrozrazenín na vnútornej výstelke tepien a tým aj riziko upchatia ciev zásobujúcich srdcový sval či mozog. Navyše tuky, bohaté na n-3 mastné kyseliny, pôsobia u ľudí priaznivo na látkovú premenu tukov a touto cestou znižujú množstvo tukových látok v krvnom obehu. To vysvetľuje, prečo grónski Eskimáci, Japonci a vôbec všetky populačné skupiny s vysokou spotrebou rýb a iných morských živočíchov, sú menej ohrození chorobami srdca a ciev ako ľudia, ktorých jedálny lístok chudobný na ryby. Väčšina odborníkov odporúča pravidelný konzum rýb najmenej dvakrát do týždňa, teda nielen na Vianoce.
Priaznivý vplyv orechov a ovocia
Na vianočný stôl patria aj bohaté misy ovocia a orieškov. Orechy a ovocie obsahujú, podobne ako zelenina, obilniny a strukoviny, celý rad biologicky nenahraditeľných látok, ktoré síce telu nedodávajú energiu, ale sú nevyhnutne potrebné pre riadenie biochemických procesov a pre imunitný systém, ktorý vytvára bariéru voči mnohým ochoreniam. Medzi tieto látky patrí vitamín C, karotény, z ktorých vzniká vitamín A, tokoferoly (vitamín E), bioflavonoidy a mnoho ďalších zlúčenín. Významnou úlohou týchto látok je ochrana ľudských tkanív pred ničivým pôsobením aktívnych foriem kyslíka, tzv. kyslíkových radikálov, ktorých vznik v ľudskom tele nepriaznivo podporuje fajčenie, nemierny konzum alkoholických nápojov, rôzne druhy žiarenia, ako aj znečistené životné prostredie. Ak človek, vystavený pôsobeniu týchto faktorov, súčasne konzumuje potravu s nízkym obsahom ovocia, zeleniny, strukovín, orechov a ďalších zdrojov ochranných látok, jeho zdravie je ohrozené oveľa viac ako zdravie ľudí, v potrave ktorých sa po celý rok nachádza dostatok ochranných, protioxidačne pôsobiacich látok.
Nielen vysoké hladiny cholesterolu v krvi a vysoký krvný tlak, ale aj strata kontroly nad tvorbou voľných kyslíkových radikálov znamená vážne ohrozenie srdcovo-cievneho systému. Guľovité častice lipoproteínov, ktoré v krvi prenášajú cholesterol (tzv. LDL-častice) ohrozujú cievny systém oveľa viac, ak sú poškodené voľnými kyslíkovými radikálmi. Takéto častice pôsobia toxicky na ochrannú výstelku ciev a oveľa rýchlejšie ukladajú cholesterol do cievnych stien ako nenarušené LDL-nosiče cholesterolu. Organizmus chronicky ohrozovaný kyslíkovými radikálmi má preto oveľa väčšie riziko kardiovaskulárneho ochorenia. Potrava, našťastie, obsahuje viacero látok, schopných voľné kyslíkové radikály zneškodňovať, napr. vitamíny C a E, karotény, flavonoidy a i. Ovocie, zelenina, strukoviny, obilniny a orechy sú na tieto látky veľmi bohaté. Neprekvapuje preto, že ľudia s vysokou spotrebou ovocia, zeleniny, orechov a strukovín majú znížené riziko srdcového infarktu, ako aj mozgovej porážky. Zo strukovín je pozoruhodná sója, ktorá popri vyššie spomínaných cenných látkach obsahuje aj veľké množstvo selénu, minerálnej látky, ktorej sa pripisujú protirakovinové a protisklerotické účinky.
Ak si tieto poznatky osvojíme a namiesto tučných bravčových jedál, slivovice a borovičky bude náš vianočný stôl bohatý na rôzne pokrmy z rýb, na ovocie, oriešky, strukoviny a ovocné džúsy, namiesto žlčníkových záchvatov a chorej pečene budeme mať dobrý pocit, že sme urobili niečo pozitívne pre naše zdravie.