Marián Kleis: Človek potrebuje zmenu, aby neskončil ako uvarená žaba

Správa o vašom obsadení postu riaditeľa českej televízie v Brne prekvapila nielen českú, ale aj slovenskú verejnosť. Aj preto, že ste boli jedným z členov komisie, ktorá riaditeľa vyberala...
- Keď si niekto myslí, že som si to vyšliapal ja alebo sa niekde ponúkal, nie je to pravda. V podstate som do poslednej chvíle ani netušil, že aj Slovák môže byť riaditeľom českého televízneho štúdia. Raz som sa totiž pozeral na konkurzné podmienky na post generálneho riaditeľa, a tam bola podmienka, že musí byť český občan. Českú televíziu som si však vždy vážil. Vyštudoval som FAMU a istý čas som robil aj na Barrandove, takže česko-slovenský pocit mám. A keď mi pán Janeček tento post ponúkol, rozhodol som sa takmer okamžite. V košickom štúdiu som bol dosť stabilizovaný, nechcem povedať, že by som sa odtiaľ nedostal, ale pokojne som tam mohol vydržať až do penzie. Lenže tým, že som tam bol takmer osem rokov, som si uvedomil ďalšiu vec, ktorá je istým spôsobom hrozná - po šiestich, siedmich rokoch by mal človek automaticky zmeniť zamestnanie. Cítil som, že niektoré veci, ktoré mi predtým prekážali, mi už neprekážajú. Mám takú teóriu o uvarenej žabe: keď hodíte žabu do vriacej vody, vyskočí. Keď ju však dáte do studenej vody, ktorú začnete zohrievať, môžete ju uvariť bez toho, aby si to všimla. Respektíve, aby na nej bolo vidno, kedy je už na tom zle. A v lete predminulého roku som mal podobný pocit aj ja. Bol som ako uvarená žaba. Keď sa potom po odvolaní Milana Materáka rozhodovalo o mojom obsadení postu ústredného riaditeľa a v parlamente návrh neprešiel, mal som niečo zmeniť. Nestalo sa tak, takže táto zmena, aj keď prišla neskôr, bola ako od Pána Boha.

Ako je však možné, že ste nemuseli prejsť výberovým konaním?
- Riaditeľov štúdií volí Rada Českej televízie. Mňa volila rada na návrh pána Janečka, ktorý nebol zákonným ustanovením viazaný, aby robil výberové konanie. Rozhodovanie teda bolo výlučne na ňom a na rade.

V posledných rokoch ste mali až dvakrát šancu stať sa ústredným riaditeľom STV. Nestalo sa tak, napriek tomu ste sa dostali ešte "ďalej", do Českej televízie. Nie je to paradoxné?
- Renomé mala už aj československá, ktorej súčasťou bola aj slovenská televízia. Ale určite mám pocit, že som sa dostal na inú kvalitatívnu úroveň. A rovnako som rád, že sa niekde ocenilo moje profesionálne zázemie. Vždy som totiž mal nejaký cieľ. Keď som nastúpil do košického štúdia, bolo mojím cieľom nielen stabilizovanie situácie, ale aj usporiadanie konferencie CIRCOM regional. Urobili sme zoskupenie ôsmich regionálnych štúdií Vyšehradskej štvorky, ktoré funguje dodnes.

Regionálne vysielanie sa aj u nás stále podceňuje, prečo?
- Nehovoril by som o regiónoch, ale o necentrálnych oblastiach. Navyše Bratislava sa rovnako ako Praha nevymedzuje ako región, hoci je región, už len preto, že je to časť zakreslená v mape. Obdive hlavné mestá majú stále pocit centra. V podstate ide len o zvyky moskovskej moci - keď je niekto z Moskvy, automaticky to znamená, že je najmúdrejší. Nikdy som si neuvedomoval, z čoho vychádza komplex Košičanov v súvislosti s Bratislavou. Teraz to vidím aj tu na Brňanoch. Ono to nie je ani o tom, že rozhoduje Bratislava alebo Praha, ide skôr o fantastický alibizmus necentrálnych štúdií. Pretože vy si poviete: "Nemusím skúmať, prečo to neviem urobiť, najdôležitejšie je, že to nepovolí Bratislava." Navyše rozhodovanie ostáva na Bratislave, pretože "nad sebou" už nemá nikoho. Potom je aspoň na koho nadávať niekde pri pive...

Napriek tomu, že ste v novej funkcii ešte krátko, v čom vidíte najväčší rozdiel českého a slovenského televízneho prostredia?
- Na rôznych riadiacich fórach zvyknem upozorňovať aj na to, aby sa im situácia okolo českej televízie nevymkla z rúk. Často používam prirovnanie s toboganom. Česká televízia sa akoby dostala na tobogan a momentálne sa nachádzala na niektorej jeho časti, pričom je veľmi dôležité, aby sa zastavila, inak skončí v bazéne s vodou. Pád do vody som už zažil v Slovenskej televízii, a nie je to nič príjemné. Takže viem, kam to smeruje, a ktoré kroky eventuálne vedú k tomu, že sa to nezastaví - aj keď na to, samozrejme, nemám patent a nechcem im vnucovať svoj názor. A Slovenská televízia? Aj vo svojom projekte som mal myšlienku, že jeden kanál by mal byť komerčnejší a druhý verejnoprávny. Ide o princíp, ktorý funguje všade na svete. Aj keď chcete, napríklad, zachrániť Tatranský národný park, musíte z neho časť vyčleniť na lyžovačku, ktorá na chránené oblasti zarobí.

Takže súhlasíte s daným vývojom v Slovenskej televízii?
- Áno, no nie celkom. Na jednej strane si myslím, že len úplne nové vedenie bolo schopné uskutočniť radikálne zmeny. Prišlo z vonku a netrpelo nostalgiou k nikomu. Pamätám si, napríklad, pána Šimka, povereného riaditeľa STV predo mnou, ktorého som sa opýtal, prečo má strategické oddelenie, a on mi odpovedal, že sú to penzisti. A ja hovorím, no tak nech idú do penzie, a on na to, ale jeden z nich bol prvý šéf farebného prenosového voza... Takže ak je verejná objednávka, je dobre, ak jednoducho príde popravná čata, a nemá s ničím žiadny problém. Pretože, keď sa raz začne nad všetkým špekulovať, neurobí sa nič. Na druhej strane na rozbehnutie programu by mala STV plniť to, čo sa od nej očakáva. Lebo, čo je vlastne zmyslom verejnoprávnej televízie? Pre mňa je alma mater BBC a jej riaditeľ Greg Zaic, ktorý raz povedal: Zmyslom verejnoprávnej televízie je vyrábať originálne programy v originálnom jazyku. Doteraz sa hovorí, že verejnoprávna televízia musí vysielať, čo jej vyplýva zo zákona, ale jej povinnosťou je aj vyrábať. A tu je na uváženie - a ani vývoj českej televízie nie je v tom duchu - že STV nemôže ísť cestou, ktorou idú komerčné televízie. Keby som bol riaditeľom komerčnej televízie, kričal by som, že mi vypaľujú rybník a lezú do kapusty...

Kvalita televíznych programov po vstupe TV Joj a zmenou vedenia v STV však išla smerom hore. Ako sa pozeráte na celé televízne prostredie vy?
- Iste, obohatili ho. Nastúpila konkurencia a kalné vody sa vyčistili. Existujú rôzne názory na grafiku STV, ale ja si myslím, že je moderná a dobrá. Iná vec je, že keď si človek začne prepínať Jojku, Markízu a Jednotku zistí, že je to tá istá rýchlosť, naliehavosť a agresívnosť.

Ústredný riaditeľ musí byť už unavený z toho, ako mu každý dáva za vzor Českú televíziu. Kde sme spravili chybu, že dnes je ČT a STV tam, kde sú?
- Nevidím to v kvalitatívnej oblasti. Česká televízia má oveľa viac programov pôvodnej tvorby. Neprestalo sa s výrobou seriálov (Baróni, Nemocnica, Četnícke humoresky) a ani s dramatickou tvorbou. Môj spolužiak Zdeněk Zelenka napríklad urobil za minulý rok päť, šesť inscenácií. Možno aj my by sme vedeli niečo podobné spraviť za toľké peniaze, ale nie sú. U nás sa povie: "Budeme robiť len dve inscenácie." To, že každý by chcel robiť aspoň jednu z nich, potom vytvorí silnú lobistickú revolúciu medzi tvorcami. A práve bitka o jeden kus chleba býva najkrvavejšia. Nehovorím, že v Česku sa každý k niečomu dostane, aj tu je konkurenčné prostredie, ale sú tu ľudia, ktorí pravidelne dostávajú prácu. Nejde teda len o peniaze, ale aj o presadenie sa...

Ale tu narážame opäť na centralizmus a tradíciu, pretože seriály sa za komunizmu vyrábali predovšetkým v Českej republike... Nesmieme tiež zabúdať, že pomer koncesionárskych poplatkov je iný...
- To je pravda, ale potom nemožno povedať takú populistickú vetu, že nebudem chcieť peniaze od štátu. Keby teraz ČT zastavila výrobu, tak premiéruje do konca roka! Je to akýsi systém valca, kde príprava trvá najdlhšie, ale potom to už ide. Keď však nie sú financie, ostávame na nule. A toto sa stalo STV, dostala sa na nulu...

To však nie je vina Richarda Rybníčka, ale aj bývalého vedenia, či nie?
- Slovenská televízia bola jednoznačne finančne nedokrvená. Politici sa s ňou hrali, nezvyšovali sa koncesionárske poplatky atď...

Nie sme stále zvyknutí na to, že aj Slováci odchádzajú do Českej republiky na najvyššie posty. Skôr opačne.
- Mne sa páčilo, keď na rade povedali, že je to krok do Európy. Dokonca môžem povedať, že mi "hrozilo", že budem riaditeľom v Krakove. Zdeňek Drahoš v Brne posledné dva roky bojoval o svoju existenciu, pričom Praha si tu vlastne spravila diery v plote a chodila sem len ako nadriadený orgán zadávať úlohy. Hneď na prvom stretnutí som povedal, že budeme hrať na jednu bránku a keď niečo niekto chce, tak to povie mne a ja to podám ďalej. Na druhej strane sa podľa mňa na Slovensku ešte stále nemanažuje, ale vládne. Je to možné v súkromnej televízii, teda v Markíze alebo Jojke, ale nemala by si to dovoliť verejnoprávna televízia, pretože sa mi zdá, že sa tu v niektorých veciach vládne. Ani nie tak Richard Rybníček, ako Marcel Para. Vládnutie je však moc, ktorá musí byť v rukách zrelého človeka. Keď si raz Stalin zavolal svojho finančného ministra a požiadal ho, aby mu prepočítal kurz dolára k rubľu a ten človek prišiel a povedal, že desať, na čo mu Stalin odpovedal: "Chvátit tri." A bolo tri. A "chvátit tri" nepovedal na základe poznania, ale moci.

Máte na mysli štatutárneho zástupcu Marcela Paru?
- Keď som sa stal riaditeľom Košického štúdia, vytiahol som ho z postu asistenta produkcie a spravil z neho šéfa komerčného oddelenia. Je to veľmi šikovný človek. Mal veľa nápadov. Napríklad začal spoluprácu s francúzskou TV 5. Na druhej strane je aj veľmi ambiciózny, čo niekedy škodí. Tam sa zoznámil s ľuďmi, ktorí zakladali spoločnosť Kábel Plus a neskôr sa stal jej riaditeľom. Keď však UPC získal monopol nad káblovými rozvodmi na Slovensku a Cabel Plus sa vlastne dostal pod UPC, vyhodili ho. Potom Marcel Dekanovský založil TV Naša a na základe TV Naša ako lokálnej stanice založil aj TV Global. Tú nakoniec predal Železnému a vznikla TV Joj. A keďže Dekanovský pôsobil v Košiciach, TV Joj začala svoju činnosť tiež v Košiciach. Vznikla na báze Globalu. Keď Železný hľadal riaditeľa Joj, Marcel Para sa pravdepodobne zaslúžil o to, že oslovil Richarda Rybníčka a on si ho teda zvolil za dvojku. Toto prepojenie prešlo do STV a spolu s nimi aj ďalší Košičania, ktorí sú tam.