Vyrovnanie začína na návrh, ktorý môže podať len dlžník, pričom musí spĺňať hmotnoprávne podmienky na vyhlásenie konkurzu, a tými sú: existencia viac ako jedného veriteľa a nie nepatrný majetok a insolvencia alebo predlženosť dlžníka. Ak dlžník nespĺňa čo i len jednu z uvedených podmienok, návrh podať nemôže. Návrh na konkurz môže podať veriteľ a dlžník za podmienok stanovených zákonom - § 66 g zákona o konkurze a vyrovnaní. Na konanie je príslušný konkurzný a vyrovnací súd (Krajský súd Bratislava, Banská Bystrica alebo Košice), v ktorého obvode je všeobecný súd dlžníka. Návrh je možné podať aj v priebehu konkurzného konania, najneskôr však do vyhlásenia konkurzu. Zákon presne určuje náležitosti návrhu, t. j. okrem všeobecných náležitosti uvedených v § 43 a 79 Občianskeho súdneho poriadku musí byť z neho zrejmé, aké vyrovnanie dlžník ponúka s uvedením výšky, lehôt a pod., ďalej označenie osôb, ktoré sa zaviažu splniť vyrovnanie ako spoludlžníci alebo ručitelia. Ak je navrhovateľ podnikateľom, návrh musí obsahovať počet zamestnancov a jeho podnikateľský plán reorganizácie a ďalšieho financovania. Ak je navrhovateľom fyzická osoba podnikateľ, ktorý nemá vyrovnané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, návrh musí byť podpísaný aj druhým manželom. Všetky podpisy musia byť úradne overené. Dlžník povinne k návrhu prikladá prílohu, ktorá obsahuje súpis majetku - vecí a práv, súpis záväzkov, ich výšky s presným označením veriteľov. Pokiaľ návrh neobsahuje všetky predpísané náležitosti a navrhovateľ ich na výzvu súdu v stanovenej lehote nedoplní, súd konanie zastaví. Práve perfektne spracovaný návrh a jeho prílohy umožnia veriteľom rozhodnúť sa pri hlasovaní o vyrovnaní.
Ako je to v praxi
Od podania návrhu až do rozhodnutia o povolení vyrovnania sa dlžníkovi zakazuje vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by mohli poškodiť veriteľov a zmariť vyrovnanie tým, že by sa zmenšil jeho majetok. Na rozdiel od konkurzného konania zákon chráni dlžníkov majetok tým, že počas dvoch, resp. šiestich mesiacov po podaní návrhu na vyrovnanie nemožno pre pohľadávku proti dlžníkovi nariadiť výkon rozhodnutia či viesť exekúciu. Táto tzv. ochranná lehota má dlžníkovi umožniť lepšiu prípravu plánu vyrovnania. V konkurznom konaní plán speňaženia pripravuje správca konkurznej podstaty. O povolení vyrovnania súd rozhodne uznesením, ktoré vyvesí na úradnej tabuli súdu, ďalej na úradnej tabuli okresného súdu, v ktorého obvode má dlžník sídlo alebo bydlisko, ak sú mimo obvodu súdu, ktorý povolil vyrovnanie.
Výpis z uznesenia sa zverejňuje v obchodnom vestníku. Uznesenie sa doručuje osobám, ktoré ustanoví zákon. V uznesení súd ustanoví vyrovnacieho správcu, nariadi vyrovnacie pojednávanie v zákonnej lehote do 12 týždňov, odo dňa vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu vyzve veriteľov na podávanie prihlášok ich nárokov v zákonnej lehote 10 týždňov a poučí veriteľov o možnosti nahliadnuť do návrhu. Povolenie vyrovnania je prvým predpokladom pokračovania vyrovnacieho konania.
V ďalšom priebehu konania sa rozhodne, či záväzky dlžníka budú vyrovnané navrhnutým spôsobom, a to na základe hlasovania veriteľov. Povolením vyrovnania nastávajú jeho účinky. Na rozdiel od účinkov vyhlásenia konkurzu, v dôsledku ktorých konanie za dlžníka prechádza na správcu pri vyrovnaní, je dlžník obmedzený v konaní len v tom rozsahu, aby ním nemohol inštitút vyrovnania zneužiť, to znamená neukrátiť veriteľov.
Po povolení vyrovnania sa zo zákona vylučuje súbeh s konkurzným a exekučným konaním, ako aj s výkonom rozhodnutia. Takéto konania nemožno začať a ak boli začaté, zo zákona sa prerušujú. Týmto spôsobom sa vytvára priestor na rokovanie s veriteľmi za účelom získania ich súhlasu s vyrovnaním. Najzávažnejším účinkom pre veriteľov je možnosť zániku ich pohľadávky splatnej do dňa vyrovnania, ak si veriteľ takúto pohľadávku neprihlási v súdom stanovenej 10 týždňovej lehote a je nepochybné, že o povolení vyrovnania musel veriteľ vedieť.
Dva druhy pohľadávok
Na rozdiel od konkurzu vo vyrovnaní sú len dva druhy pohľadávok - prednostné a ostatné. Prednostnými pohľadávkami sú tie, ktoré vznikajú až po povolení vyrovnania. Výnimku tvoria pohľadávky z pracovných nárokov a pohľadávky predstavujúce trovy prerušených exekučných konaní a konaní o výkon rozhodnutia. Prihlásiť pohľadávky na vyrovnanie si musia všetci veritelia, teda aj prednostní. Obsah prihlášok vo vyrovnaní je podobný ako v prípade konkurzných prihlášok. Tým, že sa zredukovali prednostné pohľadávky po prijatí novely v roku 2000, vytvorili sa predpoklady zreálnenia inštitútu vyrovnania v praxi hlavne z ekonomického hľadiska.
Prihlásené pohľadávky
Zoznam prihlásených pohľadávok vypracuje správca. Ten je dôležitý pre hlasovanie veriteľov. V zozname rozdelí prihlášky na prednostné a ostatné. Veritelia majú právo nahliadať do prihlášok, no na rozdiel od konkurzných veriteľov nemajú možnosť popierať pohľadávky. Toto právo má len dlžník a vyrovnací správca. Odsúhlasenie dlžníkovho návrhu na vyrovnanie patrí do pôsobnosti vyrovnacieho pojednávania. Na uvedenom pojednávaní sa dlžník musí zúčastniť osobne, v prípade jeho neúčasti bez ospravedlnenia alebo ak súd dlžníkovo ospravedlnenie neuzná, je to dôvod na zastavenie konania. Takýto postup nie je možný v konkurznom konaní. Na vyrovnacom pojednávaní hlasujú veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky buď osobne, alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Zákon umožňuje hlasovať aj písomne s úradne overeným podpisom. Aby bolo také hlasovanie platné, musí byť súdu doručené najneskôr deň pred vyrovnacím pojednávaním. V konkurznom konaní je takéto hlasovanie neprípustné.
Ustanovenia § 58a, 58b upravujú mechanizmus hlasovania, ktorý závisí od toho, akou mierou sa vyrovnanie dotkne oddelených veriteľov (ide o veriteľov, ktorí majú svoje záväzky zabezpečené záložným, príp. zadržným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva). Predpokladom potvrdenia vyrovnania súdom je súhlas väčšiny hlasujúcich veriteľov, ktorých hlasy predstavujú viac ako tri štvrtiny nimi prihlásených pohľadávok. Ak návrh na vyrovnanie obsahuje alternatívne ponuky, hlasuje sa najskôr o tej, ktorá je v návrhu uvedená ako prvá.
Vyrovanie
Pokiaľ veritelia hlasovaním prijali dlžníkov návrh, súd uznesením potvrdí vyrovnanie alebo uznesením zamietne potvrdenie vyrovnania. Zákon stanovuje presne podmienky na potvrdenie vyrovnania súdom. Súd teda musí pred potvrdením vyrovnania skúmať plnenie podmienok a ak napr. zistí, že by sa niektorému z veriteľov poskytli osobitné výhody, alebo ak nie je možné získať dostatočný prehľad o hospodárskych pomerov dlžníka najmä preto, že neviedol riadne obchodné knihy, zamietne potvrdiť vyrovnanie, aj keď s ním veritelia vyslovili súhlas.
* Potvrdenie vyrovnania má pre dlžníka ten význam, že mu umožňuje naďalej podnikať a ekonomicky fungovať aj keď splnil pohľadávky veriteľov len pomerne. Zostávajúca časť pohľadávky veriteľa z vyrovnania zaniká. Môže nastať aj prípad, že dlžník potvrdené vyrovnanie nesplnil. Zákon na takéto prípady pamätá a spája s nimi právne následky, ktoré spočívajú v tom, že dlžník stráca všetky výhody a zľavy poskytnuté vo vyrovnaní, a to u všetkých veriteľov. Veriteľ v prípade neplnenia má dlžníka upozorniť a poskytnúť mu najmenej 30-dňovú lehotu na dodatočné splnenie. Na požiadanie veriteľa alebo dlžníka súd po preskúmaní všetkých skutočností, ktoré viedli k nesplneniu vyrovnania uznesením, toto nesplnenie potvrdí.
* Vzhľadom na úľavy, ktoré vyrovnanie poskytuje dlžníkom, zákon obsahuje poistku pred zneužitím tohto inštitútu, ktorú označuje ako následky podvodných konaní. Veriteľom sa poskytuje trojročná lehota od právoplatnosti potvrdenia vyrovnania súdom, v ktorej môžu na súde uplatniť svoj nárok na úplné uspokojenie svojich pohľadávok, alebo na vyhlásenie osobitnej výhody za neúčinnú. Uvedený nárok veritelia strácajú, ak sa zúčastnili na podvodných konaniach alebo nedovolených dohovoroch. Vyrovnanie sa zo zákona stáva neplatným, ak bol dlžník do troch rokov od potvrdenia vyrovnania právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin , ktorým dosiahol vyrovnanie, alebo ktorým ukrátil svojho veriteľa.
* Vyrovnanie sa končí buď zastavením vyrovnania pri splnení zákonom stanovených podmienok alebo právoplatnosťou rozhodnutia súdu o potvrdení vyrovnania. Podnikateľský subjekt po splnení vyrovnania podniká aj naďalej. Následne opatrením rozhodne súd o odmene a výdavkoch správcu. Odmena vyrovnacieho správcu je jedna polovica z odmeny správcu konkurznej podstaty, ktorá je vypočítaná zo sumy určenej na uspokojenie veriteľov. Súdny poplatok za vyrovnacie konanie predstavuje 0,3 % zo sumy použitej na uspokojenie veriteľov, najviac 15 000 Sk.
* Na rozdiel od skončeného vyrovnania, v konkurznom konaní po splnení rozvrhového uznesenia súd zruší konkurz, zbaví správcu funkcie; obchodná spoločnosť sa zo zákona zrušuje, fyzickej osobe - podnikateľovi sa po určitý čas zakazuje prevádzkovať živnosť. Každý dlžník musí zvážiť, či podľa konkrétnych okolností využije inštitút vyrovnania, a tým reštrukturalizuje svoju spoločnosť alebo podá návrh na konkurz. Podľa doterajších poznatkov z praxe je možné uviesť, že k podaniu návrhov na vyrovnanie dochádza skôr ojedinele, a to pravdepodobne z dôvodu, že dlžník má obmedzené možnosti získať osoby, ktoré sa zaviažu ako spoludlžníci či ručitelia splniť vyrovnanie. Ďalším dôvodom môže byť aj neochota veriteľov súhlasiť s pomerným uspokojením svojich pohľadávok, a tým sa podieľať na znovuoživení podnikateľskej aktivity dlžníka.