Na hodnotný patent dnes už nestačí geniálna myšlienka. Jednoduché mechanické strojárske vynálezy sa podľa odborníkov už prakticky vyčerpali. Preto v súčasnosti napreduje napríklad farmácia a chémia, bez ohľadu na to, či ide o chemické technológie alebo chemické strojárstvo. Zvyčajne sa totiž spolu s technológiou chráni aj príslušné zariadenie.
Počet chránených slovenských technických riešení nie je dostatočný. "Sme pozadu nielen za vyspelými krajinami Európskej únie, ale, napríklad, aj za Českou republikou," hovorí patentová zástupkyňa Mária Šujanová. Za zahraničím zaostáva často aj ich kvalita, resp. šírka chránenej problematiky. Tá vo veľkej miere závisí od prístrojového vybavenia pracovísk a množstva času venovaného riešeniu. Odvíja sa tiež od objemu peňazí investovaných do výskumu, školstva či rozvoja tvorivosti. Ak sa na Slovensku aj niečo významnejšie podarí vymyslieť, zmôžu sa autori viac-menej len na patentovanie doma či v susednom Česku.
Patenty môžu byť vhodnou inšpiráciou
Pre firmy, ktoré si chcú zabezpečiť významné trhové postavenie, je podľa patentového zástupcu Štefana Holakovského dôležité, aby to, čo vytvorili, nemohli vyrábať ich konkurenti. Nové riešenia sa najlepšie chránia prostredníctvom predmetov priemyselného vlastníctva alebo, inak povedané, patentov, úžitkových vzorov, ochranných známok a dizajnov.
Podľa generálneho riaditeľa bratislavskej spoločnosti VUCHT Petra Lehockého súčasťou podnikateľského plánu, ktorý uvažuje o uvedení nového produktu, musí byť aj časť, ktorá sa venuje patentovo-právnym náležitostiam. V nej sa analyzuje napríklad rozmýšľanie konkurencie, poznáva sa priestor, ktorý je už chránený. Už existujúce a publikované patenty zasa môžu zasvätenému čitateľovi poskytnúť zaujímavú inšpiráciu.
Ako pokračuje Lehocký, patenty sú súčasťou nehmotného majetku spoločností, ktoré s nimi môžu ako s tovarom obchodovať. To si podľa neho uvedomujú mnohé organizácie a vedome sa tejto činnosti venujú, príkladom sú výskumné organizácie či inžinierske firmy. "Na druhej strane," ako pripomína: "je skoro zbytočné venovať sa výskumu a vývoju, ak záujemcovi chýbajú prostriedky na ochranu know-how, ktoré získa."
Väčšiu šancu v oblastí priemyselnej ochrany pre Slovákov vidí Šujanová v oblasti dizajnov. V tomto prípade je totiž možné chrániť návrh tvaru výrobku, ktorý sa ani nemusí vyrobiť. Stačí, že je nakreslený. "Mnoho výrobcov, najmä malých, to pochopilo, spolupracuje s výtvarníkmi a dáva si svoje výrobky chrániť," dopĺňa.
Limitujúce zdroje na rozbeh výroby
"Podpora nových myšlienok v podnikaní nie je zo strany slovenských firiem dostatočná. Nedarí sa im vytvárať ani to najzákladnejšie a najlacnejšie, a to je vhodná firemná kultúra," uvažuje generálny riaditeľ Chemolaku Smolenice Miroslav Siváček. Vo všeobecnosti, až na niektoré výnimky, podľa neho platí, že čím väčšia firma, tým menšia podpora a snaha o inovatívnosť. Podpora tvorivosti je podľa neho úloha topmanažmentu, je to súčasť budovania podnikovej kultúry.
"K vývoju by mal byť viac ústretový aj štát. Mal by mať iný postoj k firmám, ktoré majú duševné vlastníctvo," tvrdí konateľ spoločnosti Comi Humenné Ján Komišák. Jeho firma vlastní európsky patent na samohybné zariadenie. Chýbajú jej však prostriedky na rozbeh výroby a zavedenie systémov kvality. Preto po niekoľkých márnych pokusoch získať zdroje z niekoľkých fondov uvažuje aj o predaji patentu do zahraničia.