Preto by bolo vhodné, aby obe strany najprv podpísali zmluvu o poskytovaní právnej pomoci. V zmluve by mal byť uvedený rozsah služieb, ktoré zástupca klientovi poskytne, zadefinovaný spor a takisto aj forma či výška odmeny. Právnik môže v zásade požadovať štyri formy odmeny. Najrozšírenejšou alternatívou na Slovensku je takzvaná paušálna odmena. Využíva sa v prípade poskytovania komplexných služieb v určitom časovom období, prípadne aj na neurčitý čas. Ak ide o jednorazové zastupovanie, paušálna sadzba sa môže vzťahovať na úplné vybavenie sporu. V prípade, že sa právnikovi nepodarí dotiahnuť vec do úplného konca, patrí mu alikvotná časť. Ďalšou formou je hodinová odmena. Celková suma sa stanovuje súčtom hodín potrebných na vybavenie problému. Takúto cestu volia spravidla väčšie firmy, no môže sa využívať aj v občianskoprávnych sporoch. Hodinový paušál sa dá rozdeliť ešte aj na začaté štvrťhodiny. V takomto prípade sa musí advokát s klientom dohodnúť na hodinovej tarife a takisto na časovom rozsahu práce. Ak existuje riziko, že rozsah bude prekročený, musí právnik klienta informovať a zdôvodniť mu zvýšenie počtu hodín. Inou stratégiou je podielová odmena. "Takýto spôsob bol využívaný najmä v reštitučných sporoch," hovorí Michalková. Celková výška sadzby sa odvíja priamo úmerne od hodnoty veci, ktorá je predmetom sporu. Právnik má v takomto prípade nárok na plnú výšku iba vtedy, ak dosiahol stopercentný úspech. V prípade, že slávil len čiastočný úspech, môže žiadať len pomernú časť odmeny. V praxi takáto dohoda znamená, že ak spor bol napríklad o dom v hodnote milión korún, podiel pre právnika je napríklad desať percent, teda 100 000 korún. Ak získa pre klienta plnú sumu, odmena predstavuje dohodnutých 100 000 korún. V prípade, že vyhrá len polovicu, advokát sa bude musieť uspokojiť len s 50 000 korunami. Samozrejme, spor môžu aj prehrať. Vtedy si právnik môže účtovať len náhradu svojich výdavkov, ktoré musel vynaložiť na vyriešenie sporu klienta.
Medzi takéto náklady patria súdne poplatky, výdavky za preklady, opisy a znalecké posudky. Takisto si môže nárokovať aj náhradu straty času. Strata času je napríklad cestovanie zo sídla advokáta na iné miesto. Takéto výdavky môže odhadnúť právnik aj dopredu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnej pomoci a dohodnúť sa s občanom na istej sume, ktorá by ich mala pokryť.
Poslednou alternatívou je tarifná odmena. Jej výška sa určí dohodou podľa hodnoty spornej veci alebo počtu krokov, ktoré musí právnik vykonať. Základné sadzby za jednotlivý úkon majú formu pásiem, ktoré sa odvíjajú podľa hodnoty. Ak je cena do 5 000 korún, zaplatíte za jeden úkon 500 korún. V druhom pásme od 5 000 do 20 000 korún sa k tejto sume pripočítava 5 percent z hodnoty presahujúcej 5 000 korún. Posledným limitom je milión korún, kde fixná sadzba predstavuje 14 650 korún plus 0,2 percenta z prevyšujúcej sumy. Napríklad pri zrušení podielového či bezpodielového spoluvlastníctva sa vychádza z hodnoty požadovaného podielu. V prípade, že stanovenie hodnoty je problematické, určuje sa na základe priemernej mesačnej mzdy. Tieto sadzby sa využívajú v prípade, ak občan spor prehrá a musí hradiť protistrane náklady na advokáta. "Súd vymeriava dlžníkovi sumu na tomto základe. Rozdiel medzi ňou a tým, čo si reálne dohodol, však musí uhradiť ten, čo vyhral," konštatuje Michalková.
| Sadzby tarifnej odmeny za úkon | |
| hodnota veci | sadzba |
| do 5 000 Sk | 500 Sk |
| 5000 - 20 000 Sk | 500 Sk + 5 % zo sumy prevyšujúcej 5 000 Sk |
| 20 000 - 200 000 Sk | 1250 Sk + 3 % zo sumy prevyšujúcej 20 000 Sk |
| 200 000 - 1 000 000 Sk | 6 650 Sk + 1 % zo sumy prevyšujúcej 200 000 Sk |
| nad 1 000 000 Sk | 14 650 Sk + 0,2 % zo sumy prevyšujúcej 1 000 000 Sk |