Štítnu žľazu, ktorá je ukrytá na prednej strane krku pod hrtanom a podobá sa na podkovičku, možno obrazne nazvať fabrikou na dokonalosť. Ak funguje! Ovplyvňuje totiž chod celého ľudského organizmu a ak v nej niečo zaškrípe, hneď sa to nejako prejaví.
"Štítna žľaza zasahuje do všetkých procesov v ľudskom tele. Produkuje totiž hormóny, ktoré ovplyvňujú metabolizmus cukrov, tukov, bielkovín, vývoj, rast i diferenciáciu buniek, centrálny nervový i srdcovo-cievny systém, kostnú i svalovú hmotu, zvyšujú látkovú výmenu v tkanivách, podieľajú sa na tvorbe tepla, ovplyvňujú hospodárenie organizmu s vodou a soľou, teda zasahujú do všetkých pochodov v ľudskom tele," hovorí internista endokrinológ prof. MUDr. Juraj Payer CSc., z I. internej kliniky Fakultnej nemocnice LFUK v Bratislave.
Hoci poruchy štítnej žľazy zvyčajne život pacienta neohrozujú, v mnohých prípadoch však spôsobujú vážne ochorenia. Jedným z nich je napríklad Basedowova choroba -- zvýšená činnosť štítnej žľazy. Je charakteristická vypuklými očami a sprevádza ju chudnutie, nervozita, trasenie rúk, zvýšené potenie, návaly tepla, hnačky, búšenie srdca. Hoci pacient s týmto ochorením konzumuje veľa jedla, jeho hmotnosť klesá.
Určitým protipólom je znížená činnosť štítnej žľazy, ktorá má odlišné príznaky. Takíto pacienti priberajú na váhe, sú akoby spomalení, so sklonom k spavosti, mávajú pocit chladu, ťažko sa sústreďujú na rozličné činnosti, neraz sa im pridružujú srdcovo-cievne komplikácie. Pocit únavy je evidentný v oboch prípadoch. Zväčšenú štítnu žľazu, medicínsky označenú struma (laicky "hrvoľ"), nie vždy možno rozoznať na prvý pohľad. Hrdlo pri nej nemusí byť opuchnuté, lebo hrvoľ môže rásť aj dovnútra. Štítna žľaza môže byť podľa slov profesora Payera zväčšená aj bez toho, aby išlo o poruchu jej funkcie. Príčiny sú rôzne a môžu sa prejavovať lokálnymi ťažkosťami: tlakom a bolesťami v krku, ťažkým prehĺtaním, v prípade akútneho zápalu štítnej žľazy aj teplotami.
Najčastejšou príčinou strumy je nedostatok jódu v potrave a vode. Dostatočným prívodom jódu možno ochoreniu predchádzať. "Dnes už vieme, že v určitých vekových kategóriách, najmä v puberte a u tehotných žien je dôležitý dostatočný príjem jódu, aby sa zabránilo ochoreniu zväčšenej štítnej žľazy. Na druhej strane pri zvýšenej činnosti je jód škodlivý a jeho zvýšený príjem môže ochorenie ešte zhoršiť. V tomto prípade by sa pacient mal vyhýbať zvýšenému prívodu jódu, teda aj pobytu pri mori, konzumácii morských rýb a potravy so zvýšeným obsahom jódu," zdôraznil internista. Výskumy jednoznačne potvrdili, že jedným z rizikových faktorov vzniku strumy je fajčenie, no najčastejšou príčinou je nedostatok jódu v potrave a vo vode.
Najnebezpečnejšie je však rakovinové ochorenie štítnej žľazy. Zvyčajne ide o rýchlo rastúci tvrdý uzol, ktorý metastazuje do okolia. Krvnou skúškou zvyčajne takéto podozrenie nemožno potvrdiť ani vyvrátiť. Pacient by mal absolvovať ultrazvukové a punkčné vyšetrenie štítnej žľazy.
Porucha štítnej žľazy môže veľmi výrazne ovplyvniť správanie sa človeka. Pacienti so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy sú nepokojní, nervózni, zle spia, okolie ich vníma ako neurotikov. Pri zníženej činnosti štítnej žľazy sa často vyskytujú depresie a v oboch prípadoch je zjavný pocit únavy. Komplikácie pri poruchách štítnej žľazy môžu byť aj príčinou cukrovky. Zníženú činnosť sprevádzajú rôzne komplikácie, napríklad zvýšená hladina cholesterolu.
Choroby štítnej žľazy možno liečiť medikamentózne, operatívne a podávaním rádioaktívneho jódu. "Lieky sa podávajú pri zníženej aj zvýšenej činnosti štítnej žľazy a liečba býva pomerne úspešná. Keď však ide o podozrenie na rakovinu, alebo štítna žľaza pacientovi prekáža, tlačí ho pri prehltávaní či dýchaní, vtedy je nevyhnutná operácia. Včasným zákrokom možno dosiahnuť úplné vyzdravenie. Ak sa pacientovi vyoperuje celá štítna žľaza, čím zanikne orgán, ktorý produkuje významné hormóny, jej činnosť sa musí doživotne nahrádzať liekmi," hovorí prof. Payer.
Je dobre vedieť, že:
-- Nedostatkom jódu trpí asi 30 % populácie, čo môže spôsobiť zníženie telesnej i duševnej
aktivity, zníženie imunity, poruchy plodnosti, menštruačného cyklu, predčasný pôrod, cievne
i srdcové choroby...
-- Niektoré čerstvé potraviny (ružičkový kel, kapusta, karfiol, špenát) blokujú vstup jódu do
štítnej žľazy.
-- Prevenciou je vyvážená strava -- do jedálneho lístka treba zaradiť mlieko, ryby, jodidovanú soľ.
-- Zvýšenú činnosť štítnej žľazy sprevádza chudnutie, nervozita, trasenie rúk, nadmerné potenie, návaly tepla, hnačky, búšenie srdca.
-- Pri zníženej činnosti štítnej žľazy pacienti priberajú, sú akoby spomalení, so sklonom k spavosti, mávajú často pocit chladu, ťažko sa sústreďujú a neraz sa u nich prejavia aj srdcovo-cievne poruchy.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča tieto minimálne denné dávka jódu v mikrogramoch: dojčatá 50, deti vo veku od 1 až 6 rokov 90, 6 -- 17 rokov 120, dospelí 150, tehotné a dojčiace ženy 200.
StoryEditor