Zákon o rozpočtovom určení výnosov dane z príjmov územnej samosprávy
Navrhnutý spôsob prerozdeľovania len jednej dane -- dane z príjmov fyzických osôb (DzPFO) v prospech samospráv, je určite jedným z riešení, ako realizovať fiškálnu decentralizáciu. Podľa vedúcej ekonomického oddelenia Mestského úradu v Banskej Bystrici Jaroslavy Hýblovej, nedostatkom môže byť však závislosť od skutočného výberu tejto dane. Dosiaľ bol podiel stanovený absolútnami hodnotami a nebol závislý od skutočného plnenia. Keďže Slovensko prechádza svojím reformným obdobím, je možné, že odhad v konečnom dôsledku nebude korešpondovať so skutočným výberom, čím sa môžu destabilizovať mestské rozpočty. "Štát ponecháva v rámci prerozdelenia tejto dane 2,1 % ako rezervu s cieľom čiastočnej ochrany príjmovej časti štátneho rozpočtu, je však potrebné v týchto intenciách postupovať aj pri mestských rozpočtoch. Ak dokážeme iným zákonom (o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy) z vlastných príjmov mesta vylúčiť podiel na DzPFO, ale zároveň povedať, že mestá a obce ich môžu použiť podľa vlastného rozhodnutia, bolo by vhodné podobné riešenie zaujať aj pri podiele na DzPFO. Aspoň dovtedy, kým nebude jasné, akým smerom sa v skutočný výber tejto dane," konštatovala Hýblová. Riešením by mohlo byť definovanie výnosu DzPFO ako záväzného ukazovateľa, ktorý by sa v prípade rizík nenaplnenia stanovených hodnôt musel v rámci štátneho rozpočtu riešiť rozpočtovým opatrením. V rámci fiškálnej decentralizácie sa totiž nestanovuje len výška podielu jednej dane v prospech samospráv, ale zároveň sa z prenesených kompetencií v oblasti školstva a sociálnej pomoci stanú originálne kompetencie. Nehovoriac o zrušení kapitálových a bežných transferov a výpadku podielu na cestnej dani, ktorá už bude príjmom VÚC. Podľa nej je správne, že sa posilňuje kompetencia samospráv, nemožno však zo strany navrhovateľov zabúdať zároveň na jej ochranu. V prípade neodhadnutia plánovaných objemov sa totiž môžu "zatriasť" príjmové časti mestských a obecných rozpočtov.
Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
Návrh zákona v zjednodušenej forme vyberá časť terajšieho zákona č. 303/1995 Z. z. rozpočtových pravidlách, ktorý sa týkal miest a obcí a stáva sa samostatným zákonom. Pri vyvíjajúcej sa legislatíve je vždy potrebné hľadať najjednoduchšiu formu legislatívnych riešení pri všetkých subjektoch, špeciálne však pri samosprávach. "Vyňatím časti zákona 303 sa však pretrhnú väzby na časť rozpočtových pravidiel, ktorými sa riadili štátne subjekty a ktoré primeraným spôsobom platili aj pre územné samosprávy. Znamená to, že sa vo vymedzených hraniciach vlastnými zásadami schválenými v MsZ mohli riešiť určité špecifiká, ktoré samospráva má. V každom prípade bude potrebné tieto prepojenia riešiť pravdepodobne odvolávkami na príslušné ustanovenia," zdôraznila Hýblová. Z celkového návrhu je najpodstatnejšou časťou vyňatie podielu na DzPFO z vlastných príjmov miest a obcí, pričom použitie je plne v kompetencii samosprávy. Z hľadiska stability hospodárenia je potrebné považovať tento návrh za správny. Bolo by však vhodnejšie nájsť inú legislatívnu formu, pretože takto to síce nie sú vlastné príjmy, ale rozhodovať sa o nich bude ako o vlastných. Za nešťastné riešenie považuje v rámci prípadných nedostatkov v hospodárení miest a obcí právo štátu tieto podiely na DzPFO pozastaviť. Na jednej strane sa ochráni najdôležitejší príjem mestských a obecných rozpočtov od možnosti jeho zastavenia formou výkonu rozhodnutia, na strane druhej sa prenesie táto kompetencia na štát. Ak hovoríme o fiškálnej decentralizácii a posilňujeme samosprávne funkcie, nemôže mať štát žiadne kompetencie takýto podiel zastaviť. Porušenie zákonných ustanovení je potrebné riešiť inými legislatívnymi možnosťami s využitím sankcií, ale nikdy to nemôže byť pozastavením a destabilizáciou príjmovej časti mestských a obecných rozpočtov.
Zákon o miestnych daniach
Podľa vyjadrenia ministra financií sa vyhovelo požiadavke MŽP a daň za komunálny odpad sa zmení na poplatok. Dôvodom je určite to, aby bolo jeho použitie viazané, čo pri daniach nie je možné. "Chcem zdôrazniť, že ak existuje legislatívna norma, ktorá sa v plnej miere nedá realizovať v praxi, tak je to určite poplatok za komunálny odpad. Doterajšie legislatívne znenie, a predovšetkým novela zákona č. 24/2004 Z. z. o odpadoch, ktorá nadobudla účinnosť k 1. júlu, je možné realizovať len v malých obciach a nemá ani náznak miestneho poplatku či dane tak, ako to z procesnej stránky poníma zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov. Prepočítavanie poplatku na jeden deň, neplatenie poplatku za neužívanie nehnuteľnosti a podobné regulatívy len sťažujú už aj tak jeho komplikovaný charakter. Ustanovenie zákona, ktoré limituje hornú hranicu výšky poplatku skutočnými nákladmi mesta za predchádzajúce obdobie, vytvára zo samospráv len prostredníkov, ktorí vymáhajú finančné prostriedky pre podnikateľské subjekty poskytujúce služby súvisiace s odpadovým hospodárstvom. Tento stav nebude udržateľný, pokým sa skutočne tento poplatok nezadefinuje ako daň so všetkými náležitosťami, ktoré daň ako taká musí spĺňať. Na jednej strane je potrebné legislatívne určiť povinnosti samospráv pri zabezpečení nákladov v odpadovom hospodárstve, na strane druhej strane treba legislatívne stanoviť daň za komunálny odpad alebo za životné prostredie s vymedzenou hornou a dolnou hranicou sadzby a ďalšími potrebnými náležitosťami. Je v kompetencii samospráv určiť ostatné vo všeobecne záväznom nariadení. "Hovoríme o fiškálnej decentralizácii, o zodpovedností a posilňovaní samosprávnych právomocí. Tento poplatok však hlavne pre svoju formu s fiškálnou decentralizáciou kompatibilný určite nie je," zdôraznila Hýblová.
StoryEditor