Počet platobných kariet z roka na rok narastá. Čo by mal klient zvážiť pri ich výbere?
-- Ako klient by som zvažovala cenu, služby poskytované ku karte, ako napríklad cestovné poistenie či iné druhy poistenia. Pri kreditných kartách aj možnosť poistenia splácania úveru, servis v prípade straty karty v zahraničí. Samozrejme, aj všeobecné podmienky danej banky.
Je čas dovoleniek. Mali by na vaše rozhodovanie vplyv aj prípadné cesty do zahraničia?
-- Kartové asociácie deklarujú rovnomerné pokrytie na celom svete. Ale z hľadiska prepočtu kurzov by som pri výbere platobnej karty zvažovala krajinu, do ktorých plánujem cestovať. Pri cestách do Európy by som volila MasterCard, v prípade dolárových krajín, či Ázie by to bola Visa. Dôvod je jednoduchý. My ako banka máme dve zúčtovacie banky. Jednu máme pre Visu, kde zúčtovanie prebieha v amerických dolároch a jednu pre MasterCard so zúčtovaním v eurách. Takže ak by som v Európe platila v eurách, jediný prepočet by v prípade MasterCard bol na menu môjho účtu. Po vstupe Slovenska do Európskej menovej únie to už zohrávať úlohu nebude. Vo všeobecnosti však odporúčame mať aspoň jednu kartu z každej kartovej asociácie.
Väčšina slovenských klientov vlastní Visu Elektron či Maestro. Stačia tieto karty na bežné používanie?
-- Pri ich používaní na Slovensku a v Európe sú obe karty bezpečné a bezproblémové. Ale pri cestách do vzdialenejších regiónov by som odporúčala už embosovanú kartu. A to najmä kvôli tomu, že Visa Elektron a Maestro vyžadujú on-line autorizáciu a nie všetky krajiny musia byť vybavené POS-terminálmi, ako je to na Slovensku.
Akí klienti majú primárne záujem o embosované karty?
-- V podstate tí, ktorí cestujú často do zahraničia, či už z z radov právnických alebo fyzických osôb. Embosovaná karta je zároveň aj vecou prestíže. Pred pár rokmi sa napríklad stávalo, že v určitých hoteloch v zahraničí nechceli klientom akceptovať platbu v hotovosti.
Celý kartový svet postupne prechádza na čipovú technológiu. Aká je situácia na Slovensku?
-- Zhodnotím to skôr z hľadiska kartových spoločnosti. Tie pred niekoľkými rokmi stanovili určité termíny, alebo už na strane vydávania čipových kariet alebo na strane ich prijímania. Tieto povinné dátumy sa viazali tak na technologické systémy, autorizačné centrum, ako aj na samotné platobné karty či zariadenia ATM a POS-terminály. V podstate už od roku 2002 kartové spoločnosti definovali, že každé nové zariadenie, ktoré sa do siete zapája, musí hardvérovo podporovať technológiu čipu. Druhá vec je však softvér. Neviem, ako ostatné banky, ale my sme napríklad v roku 2003 certifikovali POS-terminály na akceptáciu Visa čipových kariet a v tomto roku tak plánujeme urobiť aj v prípade akceptácie čipových kariet spoločnosti MasterCard.
Prečo ste zvolili najprv stratégiu prípravy akceptačných miest a nezačali ste ešte s ich vydávaním?
-- Stratégia každej z bánk v oblasti zavádzania čipových kariet môže byť rôzna. Niektorá zvolila najprv vydávanie čipových kariet, iné pripravujú sieť, alebo sú aj banky, ktoré idú strednou cestou, teda vybavujú sieť a vydávajú čipové karty. Naša banka zvolila druhú stratégiu. Dôvod je jednoduchý. VÚB má silnú pozíciu na trhu v oblasti POS-terminálov a bankomatov a nevedeli sme si predstaviť, že by sme začali vydávať čipové karty bez toho, aby ich táto sieť akceptovala. Preto vo všeobecnosti menšie banky s malou sieťou bankomatov a POS-terminálov idú skôr cestou vydávania čipových kariet, väčšie banky pripravujú najprv sieť.
V súčasnosti teda neexistuje žiaden pevný termín pri zavádzaní čipov?
-- Jediný termín, ktorý kartové spoločnosti v podstate určili, je, že od prvého januára budúceho roka prechádza v prípade podvodu na zariadení zodpovednosť za tento podvod na tú banku, ktorá nemá zabezpečenú čipovú technológiu. To znamená, že keď prídem s čipovou kartou na POS-terminál, ktorý nemá čipovú technológiu a stane sa tam podvod, tak zodpovednosť za škodu prechádza na banku, ktorá je vlastníkom daného POS-terminálu.
Na zavádzanie čipov to teda núti...
-- Je to tak. Našťastie na Slovensku nie sú podvody až tak rozšírené. Možno je to aj tým, že sme hneď na začiatku rozvoja kartiet zvolili stratégiu on-line spojenia kariet a terminálov. Veľké problémy pred niekoľkými rokmi s podvodmi mali napríklad v Maďarsku, alebo vo Veľkej Británii. A to bol vlastne jeden z dôvodov, prečo kartové spoločnosti hľadali cesty na redukciu podvodov a jednou z možností sa javila aj čipová technológia.
Podvody boli teda štartérom čipu?
-- Áno, bol to prvý dôvod, ktorým kartové spoločnosti vysvetľovali zavádzanie čipov do kariet. Neskôr sa vyvinuli aj iné dôvody a tie spočívajú v takzvanom multiaplikačnom čipe. Teda v tom, že na danom čipe je možné prevádzkovať aj iné aplikácie. Napríklad rôzne vernostné programy, môže slúžiť aj ako identifikačný preukaz, zdravotná kartička a rôzne iné. Niektoré sú určite hudbou budúcnosti. V každom prípade obchodné hľadisko je pri zavádzaní čipu v spojení s týmito fukciami ľahšie odvovoditeľnejšie, ako len samotné podvody s kartami.
Náklady na zavedenie čipov budú pravdepodobne dosť vysoké. Odrazí sa to aj na cene kariet?
-- Práve to je dôvod, prečo zavádzanie čipov nešlo rýchlejšie napriek tomu, že kartové spoločnosti o nich hovorili už takmer štyri roky. Ak by mali čipové karty len tú istú funkciu ako karty s magnetickým prúžkom, kartové podvody by boli pre klienta nedostatočným dôvodom na čipové karty. Náklady na zavádzanie čipov budú totiž veľké a dá sa očakávať, že sa to odrazí aj na cene karty. Preto sa banky snažili nájsť aj nejaký iný, dodatočný benefit týchto kariet.
Ktoré z ďalších funkcií čipových kariet budeme môcť očakávať na Slovensku?
-- Určite vernostné programy. A neplatí to len v bankovom sektore. Na Slovensku máme množstvo obchodov, ktoré poskytujú vlastné vernostné systémy. Svetový trend je však v spájaní partnerov z určitých odvetví, ako napríklad obchodných domov či čerpacích staníc. Takíto partneri sa spoja a poskytujú klientom za využívanie ich služieb a použitie karty napríklad vernostné body. Tie sa zbierajú na rôznych miestach a od rôznych partnerov a klient za ne získava určitý benefit. Výhodou čipu je však aj rýchlosť transakcie, možnosť off-linového pripojenia alebo možnosť okamžitej informácie o stave vernostných bodov.
Nakoľko je reálne používanie off-linového spojenia, teda použitie karty bez spojenia s bankou, v podmienkach Slovenska?
-- Off-linové spojenie bolo v prípade čipov primárne nastavené za hľadiska šetrenia telekomunikačných nákladov. Technológia však ide rýchlo dopredu a aj telekomunikačné náklady na spojenie s bankou klesajú. Off-linové spojenie teda už nie je až také zaujímavé. Ale v podstate banka má týmto možnosť ušetriť nejaké náklady, aby sa zakaždým nemusela spájať s autorizačným centrom. Off-linové pripojenie sa dá rôzne nastaviť. Napríklad, keď klient minie sumu deväťtisíc korún, ďalšia transakcia musí byť už on-line. Alebo napríklad každá tretia transakcia bude on-line. Off-line prepojenie je vecou rizika, ktoré je banka ochotná podstúpiť a čipová technológia umožňuje toto riziko lepšie manažovať a to až na úroveň každého jednotlivého klienta.
Čipová technológia sa na Slovensku využíva aj v iných oblastiach, napríklad v mestskej doprave.
-- Na Slovensku sa bezkontaktné čipy používajú aj v sektore dopravy alebo školstva. Vysoké školy mali povinnosť zaviesť identifikačné preukazy. Dá sa teda očakávať, že banky budú chcieť pôsobiť na tomto poli, teda začnú vydávať identifikačné preukazy v kombinácii s bankomatovou kartou. Využitie bezkontaktných čipov bude vecou vysokých škôl. Či sa už budú využívať na vstupy do budov, knižníc, alebo bude mať univerzita na ne nadviazané dohody aj s inými spoločnosťami, napríklad SAD-kami alebo mestskou hromadnou dopravou.
Trendom posledných rokov je vydávanie kreditných kariet.
-- Úverovanie bežných klientov ako takých je obrovský boom. Úverové karty vydávajú aj nebankové, či splátkové spoločnosti. Slováci postupne menia svoj postoj k žitiu na úver. í. Čo sa týka kreditných kariet, je to praktický druh úveru pre klienta. Klient s kreditnou kartou má k dispozícii schválený úverový limit a môže ho , ale aj nemusí čerpať. Čo sa týka ďalšieho rozvoja, pravdepodobne aj na Slovensku príde k výraznejšiemu procesu spájaniu sa bánk s ďalšími subjektami pri vydávaní úverových kariet, ktoré budú zahŕňať rôzne odmeňovacie programy.
Dajú sa očakávať novinky aj v prípade bankomatov?
-- Bankomaty budú v budúcnosti jedným z nástrojov na propagáciu ďalších bankových produktov. Otázna je však úroveň ponúkania produktov. Musia byť pre klienta propagované v krajšej forme, preto sa pravdepodobne budú meniť smerom k využívaniu lepších grafických možností. Bankomat ako taký, smeruje k personalizácii a uspokojenia jednotlivých potrieb klienta.