Vynález papiera bol jedným z epochálnych objavov, ktorý v spojení s vynálezom kníhtlače veľkým dielom prispel k prevratu vo vývoji stredovekej Európy smerom k modernej civilizácii. Najstaršiu technológiu výroby papiera rozvinutú v starej Číne a Indii priniesli do Európy Arabi v 12. storočí. Na Slovensku sa papier začal vo väčšom meradle používať až od 15. storočia ako lacnejšia náhrada za pergamen. V prvých desaťročiach využitia však bol aj papier vzácny a ťažko dostupný, lebo sa musel dovážať zo západnej Európy, napríklad z Talianska, Francúzska, neskôr z českých krajín.
Najstaršie technológie
Papier pochádzajúci priamo z územia Slovenska sa objavil pravdepodobne začiatkom 16. storočia, lebo prvá nepriama zmienka o jeho výrobe sa vzťahuje k roku 1530 a konkrétne sa týka Levoče. Prvým historicky doloženým centrom papierenskej výroby bola Teplička na Spiši, kde roku 1613 nechal levočský lekár Samuel Spillenberg postaviť priekopnícke technické zariadenie papierový mlyn. Technológia výroby v papierovom mlyne sa zakladala na drvení starých handier v stupách. Jadrom stupy boli veľké drevené kladivá s kovovými pätkami poháňané vodným kolesom. Počet kladív s pohonom jedným kolesom sa postupne zvyšoval na 24 a neskôr až na 30. Po rozšírení papierenskej výroby do rôznych častí Slovenska sa skladal jeden mlyn spravidla z dvoch stúp, ktoré pracovali so 60 až 80 kladivami. Rozdrvené handry sa ďalej spracúvali na hmotu, ktorá sa nanášala na rámové sito, čím vznikal list papiera.
Nové technologické zmeny do výroby papiera prinieslo obdobie rozvoja manufaktúr od polovice 17. do druhej polovice 18. storočia. Základným technickým prvkom, ktorý zmenil charakter celého výrobného procesu a vylúčil z neho stredovekú stupu, bolo zariadenie zvané holander. Názov dostalo podľa krajiny pôvodu Holandska, odkiaľ sa na Slovensko dostalo prostredníctvom Nemcov. Holander symbolizoval medzistupeň na prechode od ručnej k strojovej výrobe. Jeho hlavnou súčasťou bol valec s nožmi poháňaný vodným kolesom. Výkon holandra s rozmermi 2,7 m x 1,3 m vybaveného 56 nožmi sa rovnal stupám s 80 kladivami. V sledovanom období sa dosiahli aj ďalšie technické zlepšenia ako napríklad rezačky a trhačky na prípravu textílií alebo bubnové práčky na ich čistenie. Na Slovensku sa však uvedené technické zariadenia presadili až na začiatku 19. storočia. Konkrétne v najväčšej ručnej papierni postavenej roku 1828 v Harmanci pracovali štyri holandre s výkonom 500 až 700 kg suroviny denne.
Od ručnej k strojovej výrobe
Prechod k strojovej továrenskej výrobe papiera umožnilo vynájdenie papierového stroja na prelome 18. a 19. storočia. Papierenský stroj predstavujúci najvýznamnejšiu technickú zložku moderných postupov papierenskej výroby, mechanizoval hlavné úkony pri vytváraní papierového listu. Prvý papierenský stroj na Slovensku inštalovala podnikateľská rodina Gyürkovcov roku 1842 v Slavošovskej papierni. V priebehu 19. storočia prekonal papierenský stroj zložitý technický vývoj, pričom sa jeho priemerný výkon zvýšil asi z 0,5 na 3,5 t papiera za deň. Postupne sa dopĺňal ďalšími technickými zariadeniami, ktorých prepojením sa docielila mechanizácia všetkých základných krokov technologického postupu. Zdĺhavá príprava suroviny sa zdokonalila a urýchlila nahradením rôznych kadí tlakovými varákmi s mechanickým otáčaním. Na účely hladenia papiera vyvinuli na začiatku 60. rokov 19. storočia v Rakúsku valcové strojné zariadenie nazývané kalander. Na Slovensku s využitím kalandrov začala Slavošovská a Harmanecká papiereň od roku 1875. K mechanizácii výroby ďalej prispeli previnovacie stroje, rezačky na papierové hárky a rôzne doplnkové zariadenia. Stáročia využívané vodné kolesá pre pohon papierenskej techniky boli v druhej polovici 19. storočia nahradené parnými strojmi, ako aj vodnými a neskôr parnými turbínami. Spočiatku slúžili na priamy pohon strojov a od konca 19. storočia ako pohonné motory v elektrárňach. Zároveň s mechanizáciou sa v papierenskej technológii uskutočnila ďalšia prevratná zmena, ktorá sa týkala základnej suroviny.
Objav celulózy
Nedostatkové handry sa nahradili ľahšie dostupnou drevovinou, čo malo ďalekosiahly význam pre Slovensko s veľkými zásobami drevnej suroviny. V období od 40. do 70. rokov 19. storočia sa v Nemecku a USA rozvinulo niekoľko postupov spracovania drevoviny na celulózu. Na Slovensku sa presadila sulfitová celulóza pripravovaná varením drevoviny v kyslom siričitane vápenatom. Objav celulózy dal podnet na rozdelenie výrobného procesu na dve základné fázy výrobu celulózy a výrobu papiera, a tým aj na vznik prvých špecializovaných celulózok a papierní.
V roku 1850 vyrábalo na Slovensku papier 51 ručných papierní. Po zavedení strojovej výroby a prechode papiernictva na bázu celulózy pracovalo roku 1900 na našom území 15 kľúčových továrenských závodov sledovaného odvetvia s 26 papierenskými strojmi, ktorých maximálny výkon predstavoval 1 738 t papiera ročne. Na pohon strojov slúžili energetické zariadenia s celkovým výkonom asi 3 MW. Výrobu celulózy zaviedla ako prvá v roku 1862 Rochovecká papiereň Ľudovíta Martinyiho. Roku 1884 spustila Slavošovská papiereň prvú prevádzku na výrobu sulfitovej celulózy. O štyri roky neskôr postavila táto papiereň prvú samostatnú celulózovú továreň v Gemerskej Hôrke. Na prelome 19. a 20. storočia začali s výrobou celulózy aj papierne v Harmanci, Poprade a Ružomberku. Vznikali tiež menšie samostatné závody špecializované na výrobu drevoviny. V prvej dekáde minulého storočia pribudli k uvedeným najvýznamnejším závodom odvetvia (v Slavošovciach, Gemerskej Hôrke, Harmanci, Ružomberku a Poprade) nové celulózky v Martine a Žiline, ako aj druhá celulózka a papiereň v Ružomberku, ktorá sa stala najmodernejším závodom svojho druhu v Uhorsku. Týmto sa sformovala základná štruktúra celulózovo-papierenského priemyslu na Slovensku, ktorá napriek viacerým zásadným hospodársko-politickým zvratom pretrvala s čiastočnými zmenami až do súčasnosti.