Znamená to, že žiak alebo študent, ktorý dosiahol uvedený vek a ktorého spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená, resp. nebol tejto spôsobilosti zbavený, je oprávnený napr.:
* sa sám prihlasovať do poistenia na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,
* odhlasovať sa z tohto poistenia,
* podať si žiadosť o priznanie dôchodku,
* byť príjemcom dôchodku.
Okrem toho má aj povinnosti hlásiť príslušnému orgánu sociálneho zabezpečenia do 8 dní všetky zmeny rozhodujúce napr.:
* na platenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie,
* na nárok na dôchodok, jeho výšku a výplatu (napr. vstup do zamestnania, predčasné skončenie štúdia, atď.), ak je poberateľom dôchodku. Ak tak neurobí v stanovenej lehote, alebo tak neurobí vôbec, zodpovedá za neprávom prijaté sumy na dôchodku a je povinný ich vrátiť odo dňa, od ktorého dôchodok nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške.
Účasť na dôchodkovom zabezpečení
Účasť na dôchodkovom zabezpečení žiakov a študentov možno rozdeliť na dve skupiny, a to na účasť:
1. na základe platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (ďalej len poistné) a
2. bez platenia poistného za žiakov a študentov a bez väzby na účasť na nemocenskom poistení, no s inými právnymi dôsledkami.
V prvom prípade žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl (ďalej len žiaci), ako aj študenti vysokých škôl (ďalej len študenti) sa za súčasného právneho stavu zúčastňujú na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že sú zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení.
Za žiakov a študentov platí poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát, najdlhšie však do 25. roku ich veku. Podmienkou je, že sú nezaopatrenými deťmi a nie sú povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby.
Podmienka nezaopatrenosti dieťaťa na účely platenia poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie. Za nezaopatrené dieťa sa na tieto účely pokladá dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie však do dovŕšenia veku 25 rokov, ak:
* sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, alebo
* sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo
* pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo byť zamestnané.
- Za nezaopatrené dieťa sa na tieto účely pokladá aj dieťa, ktoré je po skončení povinnej školskej dochádzky vedené v evidencii nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, najdlhšie do 18 rokov jeho veku.
- Za nezaopatrené dieťa sa nepokladá dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo mu bol priznaný sociálny dôchodok a dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.
- Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa pokladá štúdium na stredných školách v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších prepisov a na vysokých školách v rozsahu a za podmienok uvedených v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní, externého štúdia a štúdia po dobu výkonu vojenskej základnej alebo náhradnej služby alebo ďalšej služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov. Táto sústavná príprava na budúce povolanie sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka školy; u študentov vysokých škôl sa začína dňom zápisu na vysokú školu. Ak žiak (študent) začal plniť študijné povinnosti pred týmto dňom, začína sa jeho sústavná príprava na budúce povolanie dňom, keď začal tieto povinnosti plniť.
Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa pokladá aj:
* obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roku, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu,* obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca daného školského roku (toto obdobie alebo jeho časť sa však nepovažuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie ak dieťa, ktoré nepokračuje v sústavnej príprave na budúce povolanie štúdiom na strednej škole, alebo vysokej škole, vykonáva buď počas celého uvedeného obdobia alebo jeho časti zamestnanie s výnimkou príležitostného zamestnania alebo je zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie),
* obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
* obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa oficiálneho predpisu, najdlhšie však do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium skončené,
* obdobie po skončení posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie však do konca školského roku, v ktorom malo byť štúdium skončené.
Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa pokladajú aj:
* iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva SR postavené na úroveň štúdia na stredných a vysokých školách podľa vyššie uvedených školských zákonov,
* opakované ročníky štúdia.
Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa nepovažuje obdobie prerušenia štúdia. V druhom prípade sú za súčasného právneho stavu zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení deti do skončenia povinnej školskej dochádzky, žiaci a študenti, ak sú pozostalými (za ustanovených podmienok) po občanoch a po poberateľoch starobného, invalidného, čiastočného invalidného dôchodku a dôchodku za výsluhu rokov.
Nároky na dávky dôchodkového zabezpečenia
Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladá za ustanovených podmienok žiakom a študentom nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku.Invalidný a čiastočný invalidný dôchodok sa v týchto prípadoch vymeriava z pevne určenej sumy (ďalej len "fiktívny zárobok"). Fiktívny zárobok je výška minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na dôchodok, t. j. za súčasného právneho stavu suma 5 570 Sk. Tento fiktívny zárobok však podlieha úprave podľa § 12 ods. 6 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a po úprave (tzv. "redukcii") je 3 524 Sk mesačne. Tieto zásady platia aj vtedy, ak sa žiak alebo študent stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu. Ak je však odmena alebo hrubý zárobok zo zamestnania žiaka (študenta) v niektorých mesiacoch vyšší, pokladá sa za jeho zárobok v tomto mesiaci skutočne dosiahnutý hrubý zárobok (odmena).
Ak sa žiak alebo študent, ktorý je účastníkom kombinovaného štúdia alebo štúdia popri zamestnaní, stal invalidným (čiastočne invalidným) následkom pracovného úrazu, vymeria sa jeho invalidný a čiastočný invalidný dôchodok takisto z pevne určenej sumy a pokiaľ je to pre neho výhodnejšie, vymeria sa z priemerného mesačného zárobku vypočítaného z hrubých zárobkov dosiahnutých v posledných troch kalendárnych mesiacoch pred pracovným úrazom.
Za pracovný úraz sa pokladá úraz utrpený pri vyučovaní alebo v priamej súvislosti s ním alebo cestou na vyučovanie a späť, pri činnej účasti na opatreniach proti živelným pohromám, atď. Ak utrpí takýto úraz občan, ktorý je účastníkom kombinovaného štúdia alebo štúdia popri zamestnaní, pokladá sa jeho úraz za úraz utrpený v zamestnaní, ktoré vykonáva. Účasť na dôchodkovom zabezpečení bez platenia poistného zakladá za ustanovených podmienok nárok na dávky pozostalých, ktorými sú vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok. Z tejto skupiny dávok sa deťom do skončenia povinnej školskej dochádzky, žiakom a študentom najčastejšie poskytuje sirotský dôchodok, ak sú nezaopatrenými deťmi.
Za nezaopatrené dieťa sa na účely poskytovania sirotského dôchodku pokladá dieťa vo veku do skončenia povinnej školskej dochádzky a po jej skončení, najdlhšie však do dovŕšenia 25 rokov veku, ak spĺňa podmienky nezaopatrenosti uvedené vyššie. Na účely poskytovania sirotského dôchodku sa však pokladá za nezaopatrené aj dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok.
Na účely nároku na sirotský dôchodok sa za nezaopatrené nepovažuje dieťa, ktoré:
* v dobe školských prázdnin, v ktorom skončilo povinnú školskú dochádzku, vstúpilo do zamestnania, s výnimkou príležitostného zamestnania,
* sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ak už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul.
Výška sirotského dôchodku
- obojstranne osirelého dieťa je 50 % a- jednostranne osirelého dieťa je 30 % starobného, invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý v čase smrti.
Najnižšia výmera sirotského dôchodku je 600 Sk mesačne ak ide o obojstranne osirelé dieťa a 400 Sk mesačne ak ide o jednostranne osirelé dieťa. Ak ide o dieťa majúce nárok na sirotský dôchodok po účastníkovi odboja, najnižšia výmera tohto dôchodku je 800 Sk mesačne, resp. 600 Sk mesačne.
Najvyššia výmera sirotského dôchodku nie je v predpisoch o dôchodkovom zabezpečení osobitne upravená. Odvodzuje sa od najvyššej výmery dôchodku zomretého, z ktorého sa vypočítava výška sirotského dôchodku.