Aj na verejnosti ste sa pred časom stali známy svojimi prácami na vývoji nových technológií výroby penového hliníka. Získali ste za ne ocenenie Technológ roka SR 1998. Hovorilo sa, že stojíte pri zrode nového priemyselného odvetvia. Ako pokročili tieto snahy?
- Naše očakávania zaujímavej perspektívy penového hliníka sa nezmenili. Možno boli na začiatku trošku zidealizované, najmä pokiaľ ide o rýchlosť, s akou to celé pôjde. V každom prípade odvetvie už vzniklo. Vo svete pôsobí minimálne desať výrobcov penového hliníka. S ním súvisiace otázky riešia desiatky univerzít a vedeckých pracovísk. Organizujú sa svetové kongresy.
|
František Simančík Snímka hn/Štefan Laktiš |
Ako je na tomto poli váš ústav?
- Vzhľadom na to, že sme sa do bádania zapojili už na začiatku, patríme v tejto oblasti k svetovej špičke. Ústav vlastní niekoľko patentov na tento materiál. Len nedávno sme vyvinuli úplne nový princíp jeho využitia, pri ktorom spevňujeme penový hliník podobne ako betón. Môže potom výrazne odľahčiť bežné hliníkové a oceľové konštrukcie. Presadzujeme sa dnes aj v stavebníctve. S jedným z našich partnerov pracujeme na vývoji podlahových vykurovacích panelov a aj klimatizovaných obkladov. Ak sa vec podarí dotiahnuť do konca, išlo by o výrobu tisícov štvorcových metrov. Dlhodobým cieľom je však výraznejšie s penovým hliníkom preniknúť do automobilového priemyslu. Spolupracujeme preto so zahraničnými firmami, ktoré sú subdodávateľmi pre toto odvetvie. Napríklad v súčasnosti nami vyvinutú súčiastku dodáva rakúsky partner pre sériovú výrobu vozidiel značky Ferarri. Našimi partnermi sú však aj veľké spoločnosti orientované na strategický vývoj materiálov.
Má o výsledky výskumu a vývoja záujem aj slovenský priemysel?
- Pred piatimi rokmi by som povedal, že nie. Firmy riešili najmä svoje existenčné problémy a investovať do výskumu, ktorý bude možné uplatniť, napríklad, po piatich rokoch, si mohol asi len málokto dovoliť. Dnes sa situácia trochu mení. Máme už kontrakty s niekoľkými slovenskými podnikmi. Nemajú záujem len o expertízne činnosti, ale aj o strategický výskum. Napríklad pre jednu spoločnosť pripravujeme kompletne nový výrobný program. Stále viac podnikov si zrejme uvedomuje, že s nízkou cenou práce už nebude možné naďalej uspieť, a preto začínajú pre svoju budúcu konkurencieschopnosť niečo robiť.
To je niekoľko pozitívnych príkladov. Ako sa však situácia v priemysle javí celkovo? Môžu vám priniesť nejakú prácu automobilky, ktoré prichádzajú na Slovensko?
- Priemysel síce deklaruje záujem o podporu výskumu, ale keď príde na vec, tak by chcel získať niečo hotové, čo by vedel hneď uplatniť, predať. Väčšinou však problémy, ktorými sa zaoberáme, sú vždy istým spôsobom otvorené. Treba ich dokončiť a na to treba čas a peniaze. Veľa slovenských podnikov ešte žije z minulosti, konkurujú vďaka nižším vstupom. Zahraniční investori vo všeobecnosti momentálne nemajú záujem na Slovensku robiť výskum. Chcú lacno vyrábať a získavať profit z lacnejšej pracovnej sily. Od automobiliek, ktoré sem prichádzajú, z hľadiska podpory vývoja veľa neočakávame. Predpokladáme však, že situácia v priemysle sa čoskoro zmení a o vývoj budú mať záujem ich subdodávatelia, aby v konkurenčnom prostredí uspeli. Dôležitou úlohou výskumných pracovísk je prežiť súčasné prechodné obdobie tak, aby sa nám šikovní ľudia nerozutekali.
Na akej úrovni je podľa vás súčasná slovenská veda a výskum?
- Často sa, žiaľ, na verejnosti stretávame s laickou predstavou, že veda na Slovensku nemá dobrú úroveň. Väčšinou to hovoria ľudia bez skúsenosti s kvalitou vedy v zahraničí. Myslím si, že slovenská veda je dobrá a konkurencieschopná. Otázka je, ako dlho si túto schopnosť ešte zachová. Závisí to totiž od toho, ako sa jej podarí prežiť obdobie transformácie, keď ani štát ani slovenský priemysel nemajú veľký záujem ju financovať. Za náš ústav môžem povedať, že patríme v európskych projektoch minimálne k vyrovnaným partnerom a v určitých oblastiach dokonca k európskej špičke. Dôkazom toho je skutočnosť, že sa s návrhmi na spoluprácu na nás zahraniční partneri stále obracajú, pozývajú nás na rôzne konferencie, robíme im poradcov. Každým rokom nám v dôsledku tejto spolupráce narastá obrat, naše výstupy sa napriek znižovaniu počtu zamestnancov zlepšujú. Klesá nám priemerný vek vedeckých pracovníkov. Dnes je na úrovni 46 rokov.
Čím to je, že sa viete predať, orientáciou vášho výskumu?
- Iste je to aj tým, že pracujeme na vývoji materiálov, ktoré patria z hľadiska všetkých európskych aj národných programov medzi prioritné. Bez nových materiálov sa pokrok nedá veľmi robiť. Najdôležitejší sú však kvalitní ľudia. Receptom je možno aj zdravé sebavedomie pustiť sa do nových vecí. Väčšinou berieme výskumné zákazky, o ktorých tak na zhruba 80 percent vieme, že sa dajú úspešne ukončiť. To znamená, že na 20 percent riskujeme, že sa to celé vôbec nepodarí. Zatiaľ nám to však vychádza podľa predstáv a z dlhodobých zahraničných partnerov nám žiaden neprestal dôverovať. Naším krédom je predávať rozum a poznatky. Myslíme si, že preto je dôležité investovať do vzdelania a kvalifikovaných ľudí, ktorí kvalitné poznatky vyprodukujú. Súčasná slovenská situácia v oblasti vzdelávania však nie je optimálna. Nedá sa tiež povedať, že by štát vedu reálne podporoval. Pritom predávať poznatky je ideálna orientácia pre krajinu ako Slovensko, ktorá nemá veľké surovinové bohatstvo.
|
Na výrobu nových materiálov sú potrebné unikátne technológie ako speňovanie kovov, tlaková infiltrácia pórovitých foriem taveninou, usmernená kryštalizácia, vákuové odlievanie, prášková metalurgia alebo nanášanie rôznych povlakov. Väčšina týchto technológií bola vyvinutá pracovníkmi ústavu, ktorí si sami zhotovili aj takmer všetky potrebné zariadenia. Dnes sú niektoré z nich tiež predmetom záujmu zahraničných partnerov. Snímka hn/Štefan Laktiš |
Ako sa dá dopracovať k predaju poznatkov?
- Jednou cestou k tomu sú európske projekty. Ak sa v nich pracovisko dobre etabluje, môže ľahšie nadviazať aj určité bilaterálne kontakty s podnikmi. Zatiaľ sa mi nestalo, že by nás niekto vyhľadal na internete a dal nám nejakú zákazku. Ak nás niekto osloví, najprv si nás vyskúša, a len ak uspejeme, môže dôjsť k zaujímavejšiemu kontraktu. Väčšinou sa k zákazkám dostaneme cestou kontaktov, ktoré nám vzniknú prácou so zahraničnými partnermi. Napríklad v roku 1993 sme začali spoluprácu s jedným rakúskym partnerom. Prostredníctvom neho sme sa dostali k niekoľkým jeho zákazníkom, až sme sa stali známymi. Popri tom bolo veľmi dôležité, že sme sa spolu s ním prezentovali na veľtrhoch. Dnes máme štyroch veľkých partnerov, ktorí nám pravidelne zabezpečujú nevyhnutné finančné prostriedky. Najmä zo zahraničia máme na tento rok nakontrahovaných zhruba 18 miliónov korún. Od štátu dostávame na prevádzku 60-percentný príspevok. Vďaka našim zahraničným partnerom sme stabilizovali finančnú situáciu ústavu, omladili sme kolektív, renovujeme budovy, nakupujeme technológie.
Zrejme ťažíte aj z určitých komparatívnych výhod vyplývajúcich z lacnejšej pracovnej sily.
- Sčasti áno, situácia sa však aj tu výrazne mení. Úroveň platov, ako aj ostatných nákladov na Slovensku rýchlo stúpa. Pred desiatimi rokmi sme jednou relatívne malou vedeckou zákazkou vedeli uživiť desať ľudí. Dnes za taký istý objem peňazí uživíme maximálne dvoch. Keďže sa cena zákaziek nedá donekonečna zvyšovať, musí sa zvyšovať naša produktivita práce a efektivita získavania výsledkov. To je dnes najdôležitejšia úloha manažmentu ústavu, ktorú uskutočňuje najmä s pomocou organizačných a motivačných opatrení.
Nerobí vám problémy často medializovaný únik mozgov do zahraničia? Ako viete motivovať zamestnancov?
- Mzdy v Slovenskej akadémii vied sa dnes pohybujú na úrovni priemeru hospodárstva. Nedá sa povedať, že by boli veľmi podhodnotené, treba si však uvedomiť, že tu väčšinou pracujú špičkoví odborníci. Náš ústav patrí medzi tie s lepšími platmi. Veľmi veľkú fluktuáciu ľudí nemáme. Vďaka externým zahraničným zákazkám zamestnancov motivuje svojou zaujímavosťou samotná práca. Ľudia u nás vedia získať ďalšie vzdelanie, naučiť sa jazyk, získať mnoho experimentálnych zručností, ku ktorým by inde len ťažko prišli. Zamestnanci majú možnosť cestovať, posielame ich na stáže do zahraničia. Nerozlišujeme medzi starými a mladými pracovníkmi. Hodnotíme ľudí vyslovene podľa výkonnosti. Stáva sa, že mladí pracovníci majú lepšie platy ako niektorí, čo tu pracujú 30 rokov. Prispievame doktorandom. Väčšina našich zamestnancov chápe, že v danej situácii vo vede a výskume máme len obmedzené možnosti. Problémom je ohodnotenie špičkových ľudí, ktorí napríklad na seba nadväzujú aj niekoľkomiliónové projekty.
Štát na jednej strane zvýšil tarifné platy všetkých pracovníkov vo výskume, no súčasne sprísnil podmienky na vyplácanie osobných príplatkov. Stanovil limity, ktoré v minulosti neboli. Keďže balík vyplácaných prostriedkov zostal prakticky rovnaký, nový systém vedie k vyrovnávaniu príjmov zamestnancov. Neumožňuje veľkú diferenciáciu podľa dosiahnutých výsledkov. Špičkový pracovník, ktorý robí často 10 až 12 hodín denne na projektoch, ktoré prinášajú milióny, dostane len o málo vyšší plat ako niekto iný, kto robí štandardnú prácu.
Aké prínosy pre ústav má účasť v európskych projektoch, napríklad v 6. Rámcovom programe?
- Európske projekty sú ideálne na nadviazanie nových kontaktov v rámci rozšírenej Európy a získanie prístupu k novým materiálom a technológiám, ako aj k unikátnym prístrojom a experimentálnym zariadeniam. V rámci riešiteľského kolektívu, pozostávajúceho zvyčajne zo špičkových európskych pracovísk, možno preukázať, ale aj overiť si vlastné schopnosti, pričom úspešné etablovanie sa v takejto komunite automaticky zaručuje ponuky na ďalšiu výhodnú multi- alebo bilaterálnu spoluprácu. Na druhej strane nemožno očakávať, že riešením európskych projektov sa dajú zarobiť veľké peniaze. Prostriedky EÚ predstavujú skutočne iba čiastočnú úhradu nákladov nevyhnutných na riešenie projektu, pričom oprávnenosť čerpania pridelených prostriedkov sa pomerne prísne kontroluje. Časť nákladov si musia riešiteľské organizácie hradiť samy. Európske projekty väčšinou nie sú vhodné na riešenie vlastných partikulárnych problémov. Riešený problém musí mať jasnú európsku dimenziu a jeho výsledky by mali zabezpečiť najmä závažné spoločensko-ekonomické prínosy pre celú európsku komunitu. Predmetom európskych projektov preto nemôžu byť problémy prinášajúce konkurenčné výhody pre riešiteľa v rámci Európy.
|
Ústav materiálov a mechaniky strojov SAV sa dlhodobo zaoberá vývojom progresívnych materiálov na báze neželezných kovových zliatin, najmä ľahkých konštrukčných materiálov, kovových kompozitov na extrémne namáhanie alebo intermetalických materiálov odolných proti vysokým teplotám. Výskum materiálov má široký záber; od hľadania základných teoretických poznatkov až po výrobu prototypov, pričom sa však stály dôraz kladie na ich potenciálnu priemyselnú aplikáciu. Snímka hn/Štefan Laktiš |