Tak ako sa obyčajný archeológ pokúša z pozostatkov hmotnej kultúry dozvedieť niečo o minulých civilizáciách, "odpadkový archeológ" sa snaží vniesť svetlo do tej vlastnej. William L. Rathje, profesor antropológie na Arizonskej univerzite, sa tomuto odboru venuje už tri desiatky rokov. Koncom osemdesiatych rokov prešiel z výskumu obsahu odpadkových nádob k rozboru skládok komunálneho odpadu.
Výsledky jeho práce môžu byť pre mnohých prekvapujúce. Podľa Rathjeho majú ľudia dosť nejasné predstavy o tom, čo sami vyhadzujú, i o tom, čo v skutočnosti tvorí obsah skládok. Podľa všeobecného presvedčenia tvoria 75 % objemu odpadu obaly na jedlo z rýchloobslužných reštaurácií, polystyrénová pena a jednorazové plienky.
Skutočný obsah skládok sa od tejto predstavy značne líši. Podľa výskumu vykonaného na jedenástich amerických skládkach, najväčšiu časť (až 50 %) objemu skládky tvorí papierový odpad -- noviny (18 % celkového objemu), časopisy, katalógy, kartónové obaly a v neposlednom rade i telefónne zoznamy. Vďaka neprítomnosti kyslíka neprebiehajú v skládke rozkladné procesy, takže nie je výnimkou nájsť noviny, ktoré si môžete prečítať i po niekoľkých desiatkach rokov.
Asi pätinu všetkého odpadu tvorí zmes stavebného odpadu, pneumatík, textílií a gumy a ostatného odpadu. Podozrievané jednorazové plienky zaberajú necelé jedno percento priestoru skládky.
Podobne sú na tom plasty. I keď igelitové tašky na poliach a stromoch v blízkosti skládok v nás môžu vzbudzovať opačný dojem, ich skutočný objem je nižší, než si väčšina z nás predstavuje -- tvoria asi 10 % všetkého odpadu. Je zaujímavé, že v priebehu osemdesiatych rokov sa hmotnosť i objem plastových fliaš zmenšili o pätinu.
Kovy -- najčastejšie železo a hliník -- predstavujú asi šesť a sklo asi jedno percento objemu skládky. Zvyšných trinásť percent tvorí organický odpad -- drevo, odpad zo záhrady a zvyšky jedál.
StoryEditor