Zlato je vzácny kov a jeho zásoby rastú len pomaly

Drahé kovy fascinovali ľudí odjakživa. Aj keď úžitková hodnota zlata v porovnaní s úžitkovou hodnotou chleba je zanedbateľná, už viac ako 6 000 rokov sa vo svete platí zlatom a striebrom, a nie chlebovými plackami. Veľmi dlhý čas boli zlato a striebro prakticky jedinými nástrojmi vhodnými na investovanie. Cenné papiere v dnešnej podobe sa používajú len asi tri storočia. Drahé kovy ponúkajú veľa výhod. Nepodliehajú času, sú skladné, ľahko sa prenášajú a všade ich akceptujú. Napriek tomu ich ako investičný nástroj používa len málo ľudí. Čo teda môže investor od zlata a striebra očakávať?

Odkiaľ prichádzajú a kam smerujú drahé kovy
Zlato je naozaj vzácny kov a jeho zásoby narastajú len veľmi pomaly. Posledné známe údaje za rok 2002 hovoria, že bane na zlato ho dodali v objeme 2 160 ton. Druhým hlavným zdrojom sú recyklované zlaté zlomky (835 ton) a tretím centrálne banky. Tie sa postupne zbavujú svojich zlatých rezerv a ponúkajú ho na predaj. Za rok 2002 sa takýmto spôsobom objavilo na trhu 559 ton zlata. Celková ponuka zlata v objeme 3 561 ton sa takmer celá predá. Najviac sa ho pretaví do podoby šperkov (2 678 ton). Omnoho menej išlo na priemyselné použitie a výrobu zubných náhrad (360 ton). Na investície v podobe zlatých prútov a mincí sa premenilo len 375 ton zlata.
Dopyt po zlate je na zemeguli rozložený veľmi nerovnomerne. Najviac sa ho spotrebuje v Indii (547 ton), Číne (204 ton) a v regióne Stredného východu (370 ton). Drvivá časť zlata sa v týchto oblastiach síce pretavila do podoby zlatých šperkov, tie však vo väčšine prípadov neslúžili ako okrasa, ale investícia. V krajinách, kde nefungujú sociálne siete, štátne penzie a verejné zdravotníctvo, je veno v podobe zlatých šperkov prakticky jediným zdrojom finančnej istoty pre vydaté ženy.
Striebro je omnoho menej vzácne ako zlato. Ročne sa ho vyrobí zhruba 37-tisíc ton. Kedysi sa získavalo hlavne banskou ťažbou a bolo určené najmä na výrobu mincí, klenotov a luxusných príborov. V súčasnosti už tieto údaje úplne neplatia. Takmer 20 % striebra sa získava z recyklovaných priemyselných zariadení a zvyšok z baní. Najväčšími producentmi striebra sú Mexiko, Peru, Austrália a USA. Ďalších takmer 10 % svetovej ponuky striebra pochádza z predajov vládnych rezerv. Na rozdiel od zlata len menšia časť striebra sa používa na výrobu šperkov a mincí. Na priemyselné účely sa použilo 38,5 % (hlavne v elektrotechnike a na výrobu katalyzátorov) a vo fotografických aplikáciách 23,9 %. Na výrobu šperkov pripadlo 32,7 % a na investičné účely iba 3,1 % z celkového dopytu.

Sú drahé kovy dobrou investíciou?
S drahými kovmi sa obchoduje na špecializovaných burzách. V Európe je to napríklad London Bullion Market Association (LBMA). Záujemcovia si môžu kedykoľvek skontrolovať aktuálne ceny zlata a striebra na jej webovej stránke www.lbma.org.uk. Je však zlato dobrou investíciou? Začiatkom roku 1985 (odkedy LBMA poskytuje kótované ceny zlata a striebra) stála unca zlata 304,9 dolára a unca striebra 633 centov. Začiatkom marca 2004 stála unca zlata 403,4 dolára a unca striebra 675,8 centa (Graf 1). Cena zlata sa za toto obdobie v nominálnom vyjadrení zvýšila len málo (o 32,3 %) a cena striebra ešte menej (o 6,8 %). Ak si uvedomíme, o koľko odvtedy vzrástli ceny ostatných tovarov a služieb, investície do drahých kovov boli jasne stratové. Zle dopadnú drahé kovy v porovnaní s alternatívnymi investíciami, najmä akciami (Graf 2). V spomínanom období narástla napríklad hodnota indexu DowJones o 730,8 %, a to hovoríme len o kapitálovom zhodnotení. Okrem neho sa ešte investor mohol tešiť z prúdu dividend. Investor držiaci zlato v trezore by navyše musel znášať značné náklady na poistenie a úschovu. Centrálne banky teda dobre vedia, prečo sa zlata vo veľkom zbavujú a do svojich rezerv radšej nakupujú úročené cenné papiere.
Treba teda na zlato a striebro zabudnúť? Určite nie. Zlato a striebro sú predovšetkým investície do zlého počasia. Zlato sa oplatí kupovať najmä v období politickej nestability a poklesu cien na akciových trhoch. Asi úplne najlepší čas na kupovanie zlata vo svetovej histórii bolo obdobie po zrušení fixného kurzu dolára oproti zlatu v auguste 1971. Z pôvodných 30 dolárov za trojskú uncu sa cena zlata vyšplhala na 200 dolárov v roku 1975 a na takmer neuveriteľných 650 dolárov v rokoch 1980 - 1981. Príčinou závratného rastu cien zlata boli predovšetkým dva ropné šoky, krachy na svetových burzách, stagflácia v ekonomikách USA a Európy a vrchol studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom. Zlato sa vtedy pre mnohých investorov stalo symbolom uchovania bohatstva v neistých časoch. Rast ceny na dvadsaťnásobok počas desiatich rokov im dal zdanlivo za pravdu. Ekonomické prostredie v tomto období však nemožno považovať za štandardné a po upokojení ekonomickej a politickej situácie v USA a v západnej Európe začala cena zlata postupne klesať. Veľká väčšina tých, ktorí si na vrchole zlatej horúčky nakúpili akcie zlatých baní či priamo zlaté prúty a mince, na tom veľmi prerobila.
Napriek veľkému poklesu ceny zlata aj po roku 1985 existovali obdobia, keď sa do zlata oplatilo investovať. Napríklad od januára 2002 do marca 2004 narástla cena zlata o 43,3 %, kým hodnota indexu DowJones len o 7,7 %. Zlato má však aj iné prednosti, pre ktoré ho vyhľadávajú milióny investorov na celom svete:

Zlato a striebro nepodliehajú času.
Drahé kovy sa ako platidlo používajú minimálne 6 000 rokov. Nezožerú ich mole ani hrdza. Spomeňme si, koľko štátov a menových reforiem sa vystriedalo na našom území za posledných sto rokov. Po každej z nich zostali z platných bankoviek len papierové smeti a z mincí smiešne pliešky. Zlatu a striebru čas neprekáža.

Zlato a striebro je istota v neistých časoch.
Firmy vznikajú a zanikajú. Cenné papiere majú rovnaký osud. Investovali ste všetko do internetového fondu a bojíte sa, že prasknutie burzovej bubliny z vás urobí chudáka? Keď akcie strácajú cenu, zlato a striebro idú nahor. Veľmi dobre sa to ukázalo v čase burzového krachu v roku 1987, počas ázijskej krízy v rokoch 1997 - 1998 i po prasknutí bubliny v roku 2000.

Zlato a striebro sú likvidné.
Vypukla revolúcia? Idú po vás? Potrebujete ujsť do Karibiku alebo Južnej Afriky a preniesť veľkú hodnotu v malom objeme? Bojíte sa, že vaše peniaze tam nevezmú? Zlato vezmú vždy a všade.
Z uvedeného vyplýva, že zlato a striebro sú investíciami predovšetkým do zlého počasia. Ako sa bude cena zlata vyvíjať v budúcnosti, to, samozrejme, závisí hlavne od politickej situácie vo svete. Pre bežného investora predstavujú drahé kovy predovšetkým dobrý nástroj na diverzifikáciu portfólia. Rozumný investor nestaví všetko na jedného koňa. Investovať do rôznych krajín už nestačí. Dnes sú kapitálové trhy vo svete pospájané miliónmi nitiek a keď padajú akcie v New Yorku, spadnú aj v Tokiu. Ceny drahých kovov sa však menia nezávisle od cien akcií. Zaujímavé svedectvo o tom poskytuje štúdia vypracovaná na objednávku svetového združenia pre obchod so zlatom (World Gold Council). Porovnávala vývoj cien zlata od ich uvoľnenia v auguste 1971 až do júla 2003, a to oproti vývoju burzového indexu FTSE 30 a S & P 500. Korelácia bola v oboch prípadoch veľmi blízka k nule, a to tak za celé obdobie 32 rokov, ako aj za jednotlivé desaťročia. Analytici zaoberajúci sa vývojom cien rozličných aktív vedia, že ide o veľmi vzácny jav, a preto zlato skutočne predstavuje zaujímavú investičnú alternatívu.

Prúty, tehly, mince...
Kde má však bežný človek prísť k zlatu? Vo filmoch môžeme vidieť efektné zábery z trezorov národných bánk, kde na sebe ležia poukladané hromady zlatých tehál. Normálni investori však o takéto tehly väčšinou nezakopnú. Pre nich sú určené iné nástroje.

Zlaté a strieborné mince a malé prúty
(vo váhe od niekoľko gramov až po 1 kg) sú najbežnejšou formou investovania do zlata. Najznámejšou zlatou mincou určenou na bežné investovanie je Krugerrand, ale dnes už takéto mince vydali desiatky krajín. Netreba si ich však mýliť s početnými razbami numizmatických mincí, kde je rozhodujúcou zložkou ceny vzácnosť mince a jej povrchová úprava. Kúpa zlatých mincí má aj svoje daňové výhody. V celej Európskej únii je zlato kúpené za účelom investovania vyňaté z platby DPH. Striebro sa až do konca 19. storočia používalo ako základ národnej meny vo väčšine štátov. Obľuba strieborných mincí prežila vlády i štáty. Známy toliar Márie Terézie sa razil od roku 1741 až do roku 1996 a celkovo sa ho vyrazilo 370 miliónov kusov. V súčasnosti má striebornú menu už len Mexiko. V USA sa striebro predáva najmä v podobe prútov a pamätných mincí. Najznámejšie strieborné mince sveta sú mexický Libertad (16 mil. kusov), americký Silver Eagle (76 miliónov kusov), kanadský Maple Leaf (9,8 milióna kusov) a austrálska Kookaburra (6 miliónov kusov).

Zlaté a strieborné účty.
Tieto si môžu investori zriadiť v špecializovaných bankách. Pri alokovaných účtoch sa zlaté prúty a mince držia v trezoroch, kde sú očíslované spolu s údajmi o váhe, čistote a, samozrejme, aj o ich majiteľovi. Investor môže navštíviť svojho depozitára a tešiť sa z pohľadu na poukladané a pekne označené zlaté tehličky, prípadne ich aj poťažkať. Čo môže byť príjemnejšie? Každý špás však niečo stojí a investor musí platiť depozitárovi za úschovu a poistenie. Veľa investorov preto dáva prednosť nealokovaným účtom, ktoré sa podobajú na devízové účty. Investor v tomto prípade nevlastní konkrétnu tehličku (nemôže si ju teda pozrieť ani poťažkať), ale ani neplatí za jej úschovu a poistenie. V prípade potreby si však môže svoje zlato vyzdvihnúť, spravidla do dvoch pracovných dní. Nevýhodou nealokovaných účtov je riziko normálneho krachu banky (depozitára) a následná strata prostriedkov. Banky obchodujúce so zlatom (Bullion banks) obyčajne nenarábajú s menšími množstvami ako je 1 000 uncí (asi 31 kg) zlata a vystupujú ako veľkoobchodníci so zlatom. Najväčšie banky tohto typu sú združené v London Bullion Market Association. Členovia asociácie vykonávajú prevažnú väčšinu obchodov so zlatom na investičné účely. Ich zákazníkmi sú najmä centrálne banky a komerčné banky, ktoré nakupujú zlato pre svojich klientov. Kto má záujem môže si na webovej stránke LBMA nájsť zoznam jej členov a ich zastúpenie v jednotlivých krajinách sveta. Kto však chce kúpiť menšie množstvá zlata môže kupovať zlato v rámci austrálskeho programu Perth Mint Certificate. Minimálny objem investície do zlatého certifikátu je 10 000 USD, za čo investor dostane potvrdenie o kúpe približne 32 uncí zlata. Inou možnosťou je obrátiť sa na medzinárodnú spoločnosť KITCO a kúpiť si zlato v hodnote už od jednej unce. Investor sa v tomto prípade stáva podielnikom združeného zlatého účtu. Tie isté firmy sa podieľajú aj na obchode so striebrom.

Zlaté a strieborné akumulačné plány.
Zaviedla ich v roku 1980 japonská spoločnosť Tanaka Kikinzoku Kogyo a postupne ich prevzali nielen banky obchodujúce so zlatom, ale aj banské firmy a obchodné spoločnosti. Akumulačné plány sa rozšírili najmä potom, ako ich pre svojich klientov zaviedli Sanwa Bank (1988) a Fuji Bank (1990). Podstatou plánov je pravidelné mesačné investovanie malých súm do zlatých účtov. Výhodou týchto programov oproti normálnemu nákupu zlatých certifikátov je, že sa pri nich neplatí prémia, ktorá býva pri minciach a malých prútoch relatívne vysoká. Zvláštnosťou tohto programu je to, že hoci investor posiela peniaze raz mesačne, zlato sa kupuje každý deň. Investor napríklad pošle 1 000 dolárov. Tie sa rozdelia na nákupy v jednotnom objeme 50 dolárov počas 20 obchodných dní. Umožňuje to kúpiť viac zlata, keď je cena nízka a menej, keď je vysoká. Investor tak dostáva fyzicky väčšie objemy zlata pri nízkych cenách. Akumulačný plán môže, samozrejme, kedykoľvek ukončiť a prevziať si svoje zlato v podobe mincí, prútov alebo dokonca šperkov.

Zlaté cenné papiere.
Špecializované Bullion Banks a veľké komerčné banky emitujú dlhopisy naviazané na zlato. Spájajú výhody zlata a cenných papierov. Investor sa teší z úrokového výnosu a súčasne je chránený proti náhlemu pádu cien zlata. Takéto dlhopisy a pokladničné poukážky sú denominované vo všetkých hlavných svetových menách.

Finančné futurity a opcie na zlato a striebro.
Ide o klasické komoditné deriváty. Investor kupujúci kontrakt si môže po jeho vypršaní zvoliť buď finančné vyrovnanie alebo dodávku zlata v zodpovedajúcom objeme (čo sa však takmer nikdy nestane). Najmä pri opciách môže investor využiť silu pákového efektu a s pomerne malými čiastkami robiť veľké obchody. Opcie a futurity na zlato a striebro sa obchodujú najmä na špecializovaných komoditných burzách, z ktorých najväčšie sú New York Mercantile Exchange Comex Division (www.nymex.com) a Tokyo Commodity Exchange (www.tocom.or.jp).

Fondy investujúce do zlatých a strieborných baní.
Firiem ťažiacich zlato a striebro je veľa a existuje aj veľa fondov, ktoré sa zameriavajú na tento segment trhu. Ceny akcií takýchto firiem sú určované predovšetkým ich ekonomickými výsledkami a cenou drahých kovov na svetových trhoch. Upozorňujeme, že ide o veľmi riskantné investície a ceny akcií sú tri- až štyrikrát volatilnejšie ako ceny samotného zlata. Zlato sa ťaží najmä v politicky nestabilných a problémových krajinách (Južná Afrika, Rusko, Šalamúnove ostrovy) a investor nemá veľa možností skontrolovať hospodárenie firiem. Treba si dať pozor na podvody. Dva najväčšie krachy na komoditných burzách boli spojené s falošnými výsledkami geologických prieskumov v zlatých baniach. Investori šaleli za akciami firiem dolujúcich "v nevídane bohatých" baniach v Indonézii. Ako sa ukázalo neskôr, na mieste činu bola len prázdna jama a honosná budova banskej spoločnosti.

+-
Prúty a tehly (bullion)
+ Najlacnejšie. Ceny sú kótované na mnohých burzách. Medzinárodne konvertibilné.
- Musia byť bezpečne uložené, čo je drahé. Neprinášajú úrok. Veľké jednorazové investície.
Mince
+ Umožňujú investovanie v malom. Ľahko sa uložia a prenášajú. Ceny sú kótované na mnohých burzách. Medzinárodne konvertibilné.
- Musia byť bezpečne uložené, čo je drahé. Neprinášajú úrok. Investor platí vyššiu prémiu ako pri prútoch a tehlách.
Zlaté a strieborné certifikáty a účty
+ Vysoká likvidita. Nijaké náklady za skladovanie a poistenie. Ceny sú kótované na mnohých burzách. Umožňujú investovanie v malom.
- Dodávka kovu pri rušení účtu trvá niekoľko dní. Majiteľ nemá kov pod kontrolou a musí akceptovať riziko krachu banky.
Akumulačné plány.
+ Vysoká likvidita. Umožňujú investovanie v malom. Žiadne náklady za skladovanie a poistenie. Diskontované ceny kovov.
- Majiteľ nemá kov pod kontrolou a musí akceptovať riziko krachu banky.
Podielové fondy
+ Diverzifikácia investícií. Možný kapitálový i dividendový výnos.
- Vysoké riziko. Vyžaduje sa dobrá znalosť trhu. Veľké investície.
Opcie a futurity
+ Špekulatívny prvok - možnosť veľkého zisku. Pákový efekt. Vysoká likvidita. Ceny sú kótované na burzách. Žiadne náklady za skladovanie a poistenie.
- Pre tieto obchody platí veľa obmedzení a regulačných predpisov. Vysoké riziko. Neobmedzená strata. Vyžaduje sa dobrá znalosť trhu.