Nedá sa povedať, že sme na Slovensku hlúpejší alebo menej vzdelaní. Chýba silnejšia motivácia a ochota riskovať prípadný nezdar. To sa týka oboch strán -- tvorcov myšlienok a aj ich budúcich užívateľov -- priamo firiem, prípadne finančných inštitúcií, ktoré by na "komercializácii" výsledkov tvorivosti profitovali. Možno v šuplíkoch talentovaných slovenských technikov sú aj veľmi zaujímavé inovácie, ale nezáujem a neochota riskovať na strane sponzorov bráni vyťažiť z cenných myšlienok bohatstvo, uvažuje riaditeľ spoločnosti Roil Trade Ivan Maďar, ktorý vlastní viacero zahraničných patentov na originálnu metódu recyklácie starých plastov a odpadov z ropných látok.
Na celom Slovensku možno pozorovať trend redukcie firiem na "operational companies", čiže výrobných závodov, kde ide skôr o "ruky" ako o "hlavu", uviedol pre HN personálny riaditeľ spoločnosti Kappa Štúrovo Anton Vačko. V takejto situácii nie je podľa neho záujem o míňanie energie a peňazí na vývoj patentov či vynálezov na lokálnych úrovniach. Zložitá je i otázka motivácie. "Originálne nápady, patenty či vynálezy si závidíme, nie sme ich ochotní zaplatiť alebo zrealizovať, len aby niekto na nich -- aj keď spolu s firmou -- nezbohatol. Ľudia s originálnym tvorivým myslením sú totiž často organizačne menej zdatní a potrebujú niekoho, aby im pomohol dobrú myšlienku uskutočniť. A to je problém," hovorí Vačko.
"Inovatívnosť a rozvoj je, obrazne povedané, tou šľahačkou na koláči. Ale ak má väčšina slovenských firiem problémy s chlebom, tak sa na koláče zabúda. Legislatíva nepreferuje inovácie, zlepšovacie návrhy sú zakonzervované zvyškom zákona z roku 1990. Vďaka však aspoň za to," hovorí patentová zástupkyňa Mária Šujanová. Ako pripomína, rozmýšľať a vymýšľať sa dá vtedy, keď je človek v pohode, v pokoji a bez stresu. "Vo väčšine veľkých slovenských podnikov sa už tak zredukoval stav zamestnancov, že tí, ktorí ostali, už ledva stíhajú urobiť to, čo je ich povinnosť. Na iné nemajú chuť, ani náladu," dopĺňa Šujanová.
Záujem o využitie metód tvorivého myslenia zvykne vo firmách vznikať až keď je zle. Približuje svoju skúsenosť patentový zástupca Štefan Holakovský. "Istá slovenská firma už niekoľko desaťročí zásobovala náš trh svojimi výrobkami, o ktorých si všetci mysleli, že nemôžu byť lepšie. Zrazu ju vďaka lepšiemu uspokojovaniu potrieb z trhu vytlačil zahraničný konkurent. Bolo treba vymyslieť niečo lepšie. Dnes sa jej inovovaná produkcia už navyše vyváža do zahraničia," spomína.
Okrem viac-menej absentujúcej stimulácie nadpriemerne tvorivých pracovníkov, chýba aj informačné a materiálne vybavenie pracovníkov, resp. pracovísk. Roky podceňovaný či zaznávaný aplikovaný výskum sa "podarilo" vo viacerých odvetviach prinajmenšom "zdecimovať". Hovorí autor najväčšieho počtu vynálezov na Slovensku profesor Vendelín Macho z Fakulty priemyselných technológií v Púchove. Obáva sa, že aj miera schopnosti pracovníkov tvoriť na vysokej odbornej a invenčnej úrovni začína mať "trhliny". "Talentovaným a pracovitým sa núkajú lepšie platené miesta, už dokonca aj doma a tobôž v zahraničí. Spravidla však také, na ktorých skôr len výnimočne vyrastú vynálezcovia, vedci alebo nadpriemerní manažéri," pripomína.
Tvorivosť ľudí sa podľa prorektora Žilinskej univerzity Milana Dada rozvíja najmä v tých oblastiach, v ktorých sa dá v súčasnosti na Slovensku robiť biznis, kde sú peniaze. Ešte stále sa nerozvinul trh s malými a strednými inovačnými firmami. Prostredie nie je nastavené na podporu "High Tech".
Slovenské firmy nemajú dostatok financií na výskum a vývoj, chýba im neraz potrebné vzdelanie a skúsenosti, pretože si neuvedomujú dôležitosť tejto oblasti. Nie sú vytvorené potrebné zákony, ktoré by nútili časť zisku investovať do vývoja a v neposlednom rade vlastníci veľkých firiem investujú do výskumu a vývoja v krajinách pôvodu a kde je lepšia intelektuálna a materiálová základňa," hovorí riaditeľ Virologického ústavu SAV Jaromír Pastorek (ústav je majiteľom niekoľkých amerických patentov s celosvetovou pôsobnosťou). Treba si podľa neho uvedomiť skutočnosť, že výskum a vývoj sa stávajú najdôležitejšími výrobnými prostriedkami, sú to oveľa "čistejšie, ekologickejšie" technológie. "V konečnom dôsledku pre firmu nie je dôležité, kde bude daný produkt vyrábať, ale kto bude vlastniť "informácie", teda patenty, licencie a pod., a z toho budú plynúť zisky," dopĺňa.
Pre vynálezcovské hnutie je nutné, aby v spoločnostiach boli na to vytvorené dostatočné predpoklady, ako sú zdroje na výskum a vývoj, resp. úzka spolupráca s vysokými školami a odbornými ústavmi. Tieto aktivity pomáhajú spoločnostiam, aby sa nestali len zdrojom lacnej pracovnej sily," uvádza ešte nedávno nezávislý konzultant a generálny riaditeľ Slovglass Poltár Milan Sedlák. Pripomína však, že tvorba špičkových vynálezov vyžaduje sústredenie veľkého množstva zdrojov, ktoré naše spoločnosti nie sú schopné zabezpečiť.
Slovenské firmy si často neuvedomujú, ako s vynálezom naložiť. Stáva sa, že pri riešení konkrétneho problému pre zákazníka prídu na jedinečný nápad, ktorý efektívnejšie nahrádza známe štandardné riešenia. Problém však je, že vo väčšine prípadov si ani neuvedomia jedinečnosť tohto vynálezu a ak aj áno, nepoznajú spôsob, ako ho čo najlepšie predať. V tomto sú hlavne americké firmy dosť pred nami, uviedol pre HN Radomír Vozár, riaditeľ malej bratislavskej spoločnosti Resco, ktorá sa špecializuje na vývoj softvérových produktov pre mobilné počítače. Presadila sa najmä na trhu USA.
Ochrana patentu či úžitkového vzoru je finančne veľmi náročná. Ochrana je územná, preto jej zabezpečenie iba na Slovensku, ktoré sa dá finančne zvládnuť, nepostačuje. Ak si chce niekto chrániť patent, úžitkový alebo dizajn, napríklad v Európskej únii, je to veľmi nákladné. Vo väčšine prípadov práve vysoké náklady odradia slovenské subjekty od ochrany v zahraničí. Chránia sa iba špičkové riešenia. Uviedol pre HN patentový zástupca Peter Hojčuš.