Smiech namiesto hrôzy, hrôza namiesto smiechu

V kinách sa týždeň po sebe stretli dva filmy, v ktorých sa akousi náhodu pomiešal záverečný dojem. Horor sa premenil na komédiu a komédia sa premenila na horor.
Pri svojej americkej premiére prilákala hororová snímka Úsvit mŕtvych (Down of the Dead) počas prvého víkendu premietania rekordný počet divákov a na druhú priečku rebríčka odsunula iný horor, Gibsonovo Umučenie Krista. Úsvit mŕtvych, vykresľujúci besnenie krvilačných tvorov nakazených záhadným vírusom v jednom opustenom nákupnom stredisku, je remake hororu Georgea Romera z roku 1978. Fanúšikovia hororov stonajú blahom, pretože sa im nová verzia filmu nesmierne páči, je mierne strašidelná, ale najmä veľmi zábavná, a ako sa patrí, nakoniec aj bezvýchodisková. Aj keď sa režisér spočiatku snaží všetko zlo neukázať a vyvolať tak aspoň nejaké napätie, čoraz častejšie pobehovanie rozzúrených zombíkov ulicami miest prestáva vyvolávať strach a skôr trhá kútikmi úst. Len čo film prizná farbu (od začiatku do konca červená) a urobí prvý ústupok k smiešnym scénam, už sa mu nedarí vrátiť sa do skutočne hororových polôh. Najveselšou scénkou celého filmu je, keď skupinka ľudí nenakazených vírusom zo strechy nákupného strediska pozoruje, ako ich priateľ z náprotivného domu odstreľuje zombíkov, ktorí sa podobajú na slávnych Američanov. Oni mu na tabuli ukazujú ich mená, on strieľa a všetci sa ohromne bavia. Film s rýchlym začiatkom a ešte rýchlejším koncom patrí k vydarenejšej časti hororovej produkcie, sporné je možno iba to, či to vlastne ešte je horor.
Istí si môžeme byť pri novinke Zdeňka Trošku, ktorý k nám do kín privliekol svoju podobu nebezpečnej nákazy pod názvom Kameňák 2. V domácom sklade sa mu nazbieralo vyše stotisíc vtipov od vďačných divákov, takže neodolal a na budúci mesiac sa začína nakrúcanie tretej, údajne už naozaj poslednej časti. Dalo by sa ich pripraviť hoci aj sto, pretože zlých vtipov a hercov je na svete neúrekom, a keďže si dejová línia filmu vystačí so zlomkom bežného námetu, dal by sa príbeh, točiaci sa okolo modrej vody s účinkom afrodiziaka, naťahovať donekonečna. Film má štruktúru svojho predchodcu, život na dedine sledujeme celý týždeň deň za dňom. Vždy na začiatku nového dňa vlezie kamera do spálne policajta a učiteľky, ktorí práve dokončujú svoje telesné zbližovanie. Aj keď majú sex každý deň, čo je pri zrelých štyridsiatnikoch nebývalá anomália, manželka svojho mužíčka po každom vyvrcholení častuje výsmešnými poznámkami smerujúcimi na jeho mužnosť a sebavedomie. Ak už aj má policajný náčelník Pepa Novák problémy s libidom, nemá ich babka Kropáčková bývajúca v podhradí. V pivnici jej vyteká modrý prameň a ona znásilňuje každého mladého chlapca, ktorého stretne. Keby Troška nakrútil pornofilm so všetkými detailmi, bolo by aspoň trochu vzrušenia z pohľadu na geriatrický sex, takto však opäť na plátne zostáva iba bezradná zlátanina vtipov a najmä pokusov o ne. Smiešne to je iba minimálne, ale môžeme sa tešiť na ďalší diel, kde režisér plánuje využiť obrovské zásoby vtipov o Rómoch. Veľká porcia huhňavého humoru možno podráždi priaznivcov politickej korektnosti, nenároční diváci sa však už teraz môžu báť o svoju bránicu. Génius filmovej banality dávno objavil svoju zázračnú cestu, ako to dosiahnuť. A všetci, ktorí ho kritizujú, nevedia, čo je to dobrý vtip.