Najviac stratí z plánovaného rozšírenia únie Španielsko, hlavný spojenec Varšavy v bitke o európsku ústavu. Do roku 2008 bude so sumou v hodnote 0,8 percenta HDP čistým prijímateľom, do roku 2011 by sa však už malo stať jeho čistým prispievateľom, uvádza ministerstvo. Čistý príspevok Nemecka, najväčšieho prispievateľa do spoločného rozpočtu, sa v období 2007 - 2013 zvýši o jednu štvrtinu a vzrastie na 1 350 eur na obyvateľa. Diplomati očakávajú, že rokovania o finančnom rámci na nasledujúce obdobie budú najťažšie v celej histórii spoločnej Európy. Súčasní čistí prispievatelia ako Nemecko či Holandsko odmietajú platiť do spoločnej kasy ešte vyššie sumy. Francúzsko, ktoré vďaka obrovským subvenciám EÚ pre svojich farmárov prispieva len asi 0,2 percenta svojho HDP, sa obáva, že rozšírením stratí.
Pri spoločnom rozpočte EÚ získavajú najviac najchudobnejšie krajiny, tie najbohatšie sú, naopak, z tohto pohľadu najstratovejšie. V dôsledku rozšírenia sa prenesie veľká časť kohéznych prostriedkov zo súčasných "najzaostalejších" krajín EÚ na nové členské krajiny. Samotný fakt, že najviac prospechu pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov bude mať Poľsko, preto nie je prekvapujúci. Náš severný sused je bezpečne najväčšou krajinou spomedzi desiatich budúcich členov. Európska komisia (EK) ho vo svojej najnovšej správe o pripravenosti kandidátskych krajín označila za najpomalšieho reformátora. Poľsko má podľa jej údajov deväť problémových oblastí. Nedostatky, ktoré Európska komisia Varšave vytýka, ju môžu vyjsť draho, keďže premárni možnosť prísť k miliónom eur vo forme grantov a dotácií. V konečnom dôsledku tak hrozí, že sa krajina už v prvom roku členstva stane netto prispievateľom do rozpočtu. Najproblematickejšou oblasťou Poľska v súvislosti so vstupom do EÚ je poľnohospodárstvo. Práve poľnohospodárske subvencie budú tvoriť prevažnú časť prostriedkov z rozpočtu únie. Poľsko má 2 milióny farmárov, v celej EÚ ich je 6 miliónov. Kým v únii je takmer 7 miliónov obrábaných pozemkov, samotné Poľsko ich má viac než 10 miliónov, ktoré je však pred výplatou peňazí potrebné zaregistrovať, preveriť a jasne určiť vlastnícke pomery.
Ekonomika Poľska prechádza ťažkým obdobím. Posledné dva roky zaznamenala veľmi slabý ekonomický rast, čo sa odrazilo na už i tak vysokom rozpočtovom deficite a štátnej zadlženosti, ktoré sa vyjadrujú ako podiel k HDP. Britská BBC sa dokonca zaoberala hrozbou finančnej krízy v krajine. V 90. rokoch zaznamenávala poľská ekonomika rýchly rast vďaka prílevu veľkého objemu zahraničných investícií. Situácia sa však v posledných rokoch zmenila a vláda si musela čoraz viac požičiavať. Inflácia a aj deficit sú však podľa analytikov pod kontrolou. V tomto roku došlo k zvýšeniu hospodárskeho rastu, keď už v druhom štvrťroku sa priblížil k 4-percentnej úrovni. Priemerný rast za celý tento rok odhaduje EK na 3,3 percenta, cieľ 3-percentného rastu stanoveného vládou by tak mal byť splnený. EK predpokladá akceleráciu HDP aj v ďalších dvoch rokoch. Problémom však aj naďalej ostáva vysoká nezamestnanosť, ktorá sa pohybuje okolo 20 percent a v najbližšom období nie je predpoklad jej výrazného zníženia. V porovnaní s 90. rokmi sa takmer zdvojnásobila.