Súčasné výtvarné umenie má byť súčasťou života

"Ľudia si dnes kúpia byt za dva milióny, prečo by potom nedali za originálny obraz 20-tisíc?" tvrdí organizátorka prvej aukcie slovenského výtvarného umenia Ľudmila Sookyová zo Spoločnosti 1.A. Spolu so Sorosovou Nadáciou - Centrom súčasného umenia a aukčnou spoločnosťou Soga sa jej pred dvoma týždňami podarilo zorganizovať projekt, ktorého cieľom je podpora práve nie veľmi známeho moderného umenia.
"Naším prvoradým zámerom pri budovaní predkladanej kolekcie bolo zostaviť reprezentatívny výber súčasného umenia, ktorý potenciálnemu klientovi nielen poskytne široký obraz o súčasnom umení, ale bude zároveň aj zárukou kvality. Aj keď sme sa do kolekcie snažili zahrnúť "skladnejšie" kusy, je tu (okrem videa) zastúpený asi celý diapazón súčasného umenia - od inštalácií (Sára Pernecká), cez objekty (Michal Moravčík), sochy (Martin Piaček), maľby (Daučíková, Havrilla, Meluzin), grafiky a nové druhy printov až po čoraz populárnejšiu fotografiu. Vyše 50 výtvarníkov predstavuje špičku slovenskej scény a predkladané diela solídnu ukážku ich tvorby. Bez zveličenia potom môžeme skonštatovať, že aj keď nie je kolekcia dokonalá, možno ju označiť za prierezovú a reprezentatívnu," tvrdia zostavovateľky kolekcie Alexandra Kusá a Jana Oravcová.
Na otázku, či je o moderné slovenské umenie vôbec záujem, Ľudmila Sookyová odpovedala: "Ľudia, ktorí kupujú obrazy a diela vo všeobecnosti, majú v umení záľubu a reagujú tak na svoju vnútornú potrebu. Samozrejme, že sú to aj zberateľské vášne, ale súčasné slovenské umenie si len hľadá cestu k zberateľom a pevne verím, že práve takýmito akciami mu vieme poskytnúť potrebnú podporu. Netreba si namýšľať, že v zahraničí to ide bez podpory."
Najdrahšie bol vydražený obraz introvertného slovenského maliara Vladimíra Havrillu (1943) s názvom V sochárskom ateliéri. Pozornosti neuniklo ani dielo mladého nádejného výtvarníka Borisa Sirku (1981), znázorňujúceho pohlavný styk bieleho zajačika a ružového medvedíka na rozkvitnutej lúke s textom: "Ale nám to jebe, pán Maco"(vydražili ho skupinke záujemcov, ktorá obraz zobrala svojmu kolegovi Macovi). A čo hovorí Ľudmila Sookyová na to, že sa podobné výrazy dostávajú už aj na maliarske plátna? "Umenie je dcérou slobody, kedysi napísal Schiller. Nikto nehovorí, že ide o najlepšiu formu umeleckého vyjadrovania, ale je to život a súčasné výtvarné umenie má byť súčasťou života."
Cenu Mecenáša udelili organizátori generálnemu partnerovi aukcie Západoslovenskej energetike, partnerovi Slovenská sporiteľňa a mediálnym partnerom Fun Rádiu, spravodajskej televízii TA3, denníku Hospodárske noviny a týždenníku Formát.
Suma 700-tisíc korún, ktorá sa z aukcie získala, by mala ísť na podporu nových umeleckých projektov.

Vladimír Havrilla (1943):
Patrí k introvertným slovenským umelcom, ktorý neobetoval samotu a pokoj verejnému úspechu. Vyštudoval sochárstvo na VŠVU, v rokoch 1990 - 1993 pôsobil ako docent práve na oddelení sochárstva. V 70. rokoch experimentoval s filmom a preslávil sa snímkou Vtáčia žena (1972). Okrem toho navrhoval fontány, kreslil, písal básne a poviedky, pod pseudonymom publikoval fragment románu Noc a deň (Svědectví, Paríž 1984), modeloval sochy atď. V 80. rokoch tesal do dreva figurálne sochy a od roku 1998 tvorí prevažne vo virtuálnom svete. Väčšiu kolekciu z jeho diela zakúpila i Slovenská národná galéria.