Aplikácia kovových prvkov v stavebníctve predstavuje prirodzenú konštrukčnú časť stavebného diela. Kovy však patria k tým stavebným materiálom, ktoré najviac podliehajú korózii -- preto je nevyhnutné ich chrániť. Zámočnícke stavebné výrobky v časti balkónov, lodžií, terás, doplnkových oceľových konštrukcií sú väčšinou chránené náterovým systémom navrhnutým v projekte.
Primárnou funkciou tohto systému je ochrana výrobku pred koróziou. Stavebné oceľové konštrukcie sú zhotovené z prvkov bez zvýšenej odolnosti proti atmosférickej korózii. Tieto konštrukcie, ktoré inak majú celý rad žiaducich vlastností, je preto nevyhnutné počas celej doby využívania chrániť pred účinkami korózie.
Atmosférická korózia je v podstate rozrušovanie materiálov chemickým či elektrochemickým dejom vyvolaným fyzikálnymi a chemickými činiteľmi ovzdušia. Pretože koróziu oceľových konštrukcií spôsobujú dané prírodné podmienky -- prirodzená atmosféra okolia, návrh ochrany nátermi musí akceptovať skutočné podmienky -- atmosféru prostredia v mieste stavby. Korozívnu agresivitu prostredia limituje spolupôsobenie vlhkosti a stupňa znečistenia ovzdušia v danej lokalite -- vznikajúca korózia na kovoch pokračuje a korózia, ktorá sa už raz začala, pokračuje i pod nátermi.
Preto treba na samom začiatku z konštrukcie dokonale odstrániť známky korózie a následne ju ochrániť antikoróznym náterom. Systém ochrany nátermi musí ochraňovať konštrukciu proti účinkom korózie a poskytovať záruku dosiahnutia minimálnej životnosti náterov. Tú stanovuje v jednotlivých prípadoch Slovenská technická norma (STN). Životnosť náterov je doba, počas ktorej náterový systém plní projektom predpokladané funkcie. Dodávateľ náteru by mal pri poskytovaní záruky na životnosť -- kritérium kvality náterov -- rešpektovať STN 03 8240, článok 26, tab. 3. V tomto dokumente je pre každý stupeň agresivity prostredia, napríklad druhý, určená minimálna životnosť 5 rokov.
Pri náteroch balkónových konštrukcií, s hlavnou funkciou ochrany proti korózii, za hranicu životnosti hodnoteného náteru považujeme situácia, keď na povrchu konštrukcie vzniká hrdza nad 10 % plochy natretej konštrukcie.
Náter v prostredí 2, 3 (stupeň agresivity podľa STN 03 8203) musí obsahovať najmenej jednu vrstvu základného náteru. Celkový počet vrstiev náterového systému ochrany musí dosiahnuť minimálnu hrúbku 120 mikrometrov pri maximálne štvorvrstvovom náterovom systéme.
Zložitosť problému klasifikácie koróznej agresivity atmosféry rieši technická norma -- uvádza rozloženie koróznej agresivity na našom území -- dovoľuje odhad predpokladaného stupňa agresivity v určitej lokalite. V prípade ohodnotenia lokality výstavby 4. stupňom koróznej agresivity by náterový systém bol potrebný minimálne 5-vrstvový a jeho minimálna hrúbka 150 mikrometrov.
Na antikoróznu ochranu sa môžu použiť organické olejové, liehové či syntetické náterové látky. Tieto môžeme nanášať striekaním alebo natieraním na základné a vrchné vrstvy systému. Voľba náterov pre ochranu rešpektuje požiadavky tvarového usporiadania konštrukcie, rozmery výrobku a žiaducu technickú životnosť predpísaného náterového systému ochrany.
Ochranná účinnosť a životnosť je okrem iných mimoriadne závislá od funkcie správneho spojenia základného náteru s upravovaným povrchom konštrukcie. Mechanická, prípadne chemická úprava povrchu konštrukcie musí zaručiť odstránenie hrdze -- produktu korózie železa, okují -- tvorených kysličníkmi železa, odstránenie prachu, mastnôt, sadzí a suchosť povrchu konštrukcie. Mechanické ručné úpravy povrchu sú prípustné len pre prostredie s koróznou agresivitou 1., 2. a 3. stupňa. Samotný základný náter konštrukcie nesmie mať minimálnu miestnu hrúbku pod 25 mikrometrov. Pri overovaní kvality základnej vrstvy musíme počítať s potrebou obnovy vrstvy po termíne životnosti -- po dvoch mesiacoch od realizácie tejto prvej vrstvy náterového systému.
StoryEditor