Tridsiaty prvý december 1992. Rozdelením Československej federatívnej republiky dochádza k zániku federatívnej televízie. Riaditeľom televízie v Čechách je Ivo Mathé a riaditeľmi sa na Slovensku stávali politicky "vhodní" ľudia. Štartovacia čiara hrá v prospech Českej republiky so silnou tradíciou, televíznymi skúsenosťami (Slovenská televízia sa na vysielaní oboch programov podieľala len jednou tretinou) a tvorivými osobnosťami. V priebehu nasledujúcich dvanástich rokov sa v Česku vystrieda šesť riaditeľov, na Slovensku trinásť. V priebehu dvanástich rokov si vybuduje televízia v Česku rešpekt, na Slovensku najrôznejšie prívlastky od čiernej diery až po hlásnu trúbu politikov.
Česká televize!
Úspech Českej televízie vidí Juraj Gerbery z českého odborného časopisu venujúcemu sa médiám Marketing & Media v relatívne dobrom legislatívnom zázemí, ktoré uspokojivo rieši jej financovanie, nakladanie s majetkom a voľbou Rady ČT (zákon o ČT síce ešte stále nezohľadňuje infláciu pri koncesionárskych poplatkoch, ale upravuje to už nový zákon pripravený v parlamente). "Česko je väčšia krajina ako Slovensko a preto má, prirodzene, aj väčší intelektuálny potenciál. Ten má svoje loby, vďaka ktorému sa vie dostať na obrazovku," odôvodňuje situáciu Juraj Gerbery. Česká televízia je aj na Slovensku známa predovšetkým kvalitným spravodajstvom, publicistikou a celkovým programovaním. "Divák tu nájde aj svetovo osvedčené formáty, napríklad seriály Simpsonovci, Sex v meste, ale aj menšinové programy - magazín o zdraví Diagnóza, magazín pre gayov, lesby a transgender LeGaTo, trendový magazín pre mladých Pomaranč atď." Na druhej strane pripustil, že medzi najväčšie slabiny stále patrí prezamestnanosť a paradoxne opäť programovanie. "Ak považujeme sledovanosť za rozhodujúci alebo aspoň dôležitý atribút úspešnosti, ČT má rezervy. Nedokáže udržať kľúčové cieľové skupiny pri obrazovke tak dlho ako napríklad TV Nova." Gerbery to vysvetľuje tým, že ak po spravodajskej relácii nasleduje hneď päťminutový teleshopping a po ňom klubový film, je takmer isté, že divák, ktorý chce sledovať spravodajstvo aj film, prepne počas teleshoppingu na iný kanál. "Jednoducho Česká televízia nasadzuje do homogénneho programu prvky, ktoré rozbíjajú a odháňajú divákov," hovorí Juraj Gerbery. Súčasné finančné problémy v ČT podľa neho pravdepodobne vyrieši zmena zákona o zvýšení koncesionárskych poplatkov. Parlament by o nej mal hlasovať tento mesiac. "Ale už dnešné šetrenie na programoch sa prejaví vo vysielaní v rokoch 2005 - 2006, pretože ide o šetrenie v oblasti tvorby," uzatvára Gerbery.
Niekto si televíziu bráni, niekto nie
Podľa viacerých názorov zdevastoval STV najmä mečiarizmus a časté striedanie riaditeľov. Mediálny analytik Bohumír Bobocký vidí odlišný vývoj oboch televízií aj v rozdielnej východiskovej situácii. "Česká národná rada prijala zákon o ČT o štyri mesiace neskôr ako Slovenská národná rada, ale, paradoxne, bol lepší. Česká televízia už od začiatku disponovala svojím majetkom a po celý čas hospodárila bez štátnej dotácie. A navyše, do roku 1998 bola bez straty," hovorí Bobocký. Významnú úlohu podľa neho zohrala aj politická kultúra českej a slovenskej reprezentácie. "Na negatívny vývoj v STV upozorňovali viacerí televízni tvorcovia, no nenašli dostatočnú podporu u politikov ani vo verejnosti. Nakoniec síce vyhrali súdne spory, ale vzhľadom na zdĺhavosť procesov u nás k tomu došlo až po zmene vlád," dodáva. Ani Česká televízia sa podľa neho nevyhla kríze. "Pozoruhodný bol práve postoj českej verejnosti, ktorá sa na prelome rokov 2000 - 2001 postavila na ochranu nezávislosti televízie. Na rozdiel od nás, Česi si svoju televíziu ubránili."
Za posledný, ale nemenej podstatný dôvod zlyhávania verejnoprávnej televízie na Slovensku označil fakt, že sa u nás nevenovala dostatočná pozornosť otázke výroby programu a jej finančným možnostiam. "Najmä nárast od roku 1993, keď Slovenská televízia začala vysielať na dvoch samostatných programových okruhoch s 1,5-násobným nárastom počtu vysielaných hodín a vyrábaných programov a len jednorazovým nárastom koncesionárskych poplatkov, nebol doteraz primerane zohľadnený a kompenzovaný. Súčasne s tým sa zvyšovali ceny materiálových, technologických a energetických nákladov." Za stav, v ktorom sa televízia ocitla, nesie potom podľa Bobockého zodpovednosť politická reprezentácia, ktorá sa dlhoročne odmietala odborne a vecne zaoberať problémami STV. Nahromadené problémy sa riešili politicky alebo oddlžením ad hoc, pri ktorom sa presúvali milióny z jedného štátneho vrecka do druhého a samotná televízia z nich nevidela nič.
Nielen Müller, ale aj Rybníček
Po niekoľkých rokoch však došlo minulý rok konečne k významným zmenám aj na Slovensku. Škoda len, že sa tak stalo päť minút pred skolabovaním verejnoprávnej televízie. Zvolilo sa nové vedenie, prijal sa nový zákon o STV. Napriek tomu má Juraj Gerbery z Marketing & Media dojem, že o Českej televízii sa v Česku rozpráva aj naďalej viac ako o Slovenskej televízii na Slovensku. "V ČR je niekoľko špecializovaných serverov o médiách, každý mesiac sa niekde koná diskusia o ČT a jej úlohe atď., " porovnáva súčasnú situáciu.
Už niekoľko týždňov sa v Českej republike na prvom mieste hudobných hitparád drží Monogamný vzťah od Richarda Müllera. Nehovorí sa však len o ňom. "O reformách v STV sa v ČR hovorí a to aj v kontexte so slovenskými reformami v iných oblastiach. Podľa názorov, s ktorým som sa stretol tu panuje obdiv k riaditeľovi Rybníčkovi. Ale podobnou cestou by sa napríklad súčasný riaditeľ ČT Jiří Janeček nevybral, pretože ČT je fungujúcou televíziou. Slovenská televízia síce rastie, ale s Českou televíziou sa dá len ťažko porovnávať." STV konečne začala rásť do verejnoprávnosti. Zatiaľ je v puberte.