Roman Kuruc: Investorov ešte nemôžeme odmietať

Podľa verejného vyjadrenia generálneho riaditeľa agentúry SARIO Jána Bajánka máte hneď po ministrovi hospodárstva Pavlovi Ruskovi najväčšiu osobnú zásluhu na tom, že projekt automobilky Kia Motors sa bude realizovať na Slovensku. Minister Rusko má však zásluhu na tom, že vás do tejto funkcie po svojom nástupe vytiahol, nie?
- Iba som sa vrátil späť do firmy, z ktorej som vyšiel.

V časti tlače sa tvrdí, že minister Rusko si vyberá do funkcií svojich kamarátov, ktorých pozná z podnikania. Ste jeho kamarát?
- Nie, ani som sa s ním nepoznal. Pracoval som ako projektový manažér na investičných projektoch ešte v SNAZIR-e, predchodcovi agentúry SARIO, a tu zasa poldruha roka som sa zaoberal prípravou investície francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën. Bol som jedným z iniciátorov tohto projektu a manažoval som ho ako koordinátor. Predtým som sa zúčastnil, napríklad, na príprave zahraničných investícií spoločností Dell Computer, Brose, Whirlpool, Gilbos, IBM, neskôr Sky Media na príprave priemyselného parku v Kechneci a tak ďalej.

Vlani pri nástupe ministra do funkcie ste však v agentúre práve nepracovali...
- Lebo Slovenská republika prevzala záväzky voči automobilke PSA, tak som odišiel na osem mesiacov pracovať na projekte, v ktorom som bol stopercentne doma, do Trnavainvestu, ktorý mal na starosti výkup a prípravu pozemkov pre francúzsku automobilku tak, aby sa dodržal časový harmonogram.

Po návrate ste sa hneď stali riaditeľom divízie a s ministrom cestovali do Soulu. Niektorí novinári vtedy atakovali nového ministra, prečo s ním nejde niekto, kto už na projekte Hyundai pracoval.
- Asi si minister zistil, že mám za sebou viacero úspešných projektov, vrátane automobilky PSA a situácia s juhokórejskou investíciou sa nevyvíjala podľa očakávaní. Ponuku som prijal, pretože práce v Trnavainveste kulminovali a pripravovala sa akvizícia spoločnosťou PSA.

Preniklo na verejnosť, že Hyundai si už vyberá lokalitu na Záhorí alebo pri Nitre.
- Tieto dve lokality vlani SARIO investorovi ponúklo, no nikto sa nezaujímal, či mu vyhovujú, či ich môže akceptovať. Až v októbri na pracovnej ceste ministra Ruska v Soule sme jednoznačne zistili, že boli pre spoločnosť Hyundai nevyhovujúce. Dovtedy takúto informáciu nikto u nás ani nemal.
My sme si iniciatívne pripravili na cestu i ponuku ďalších lokalít: Mali sme spracovanú Žilinu, Banskú Bystricu, Prešov i Košice a do Kórey sme išli s tým, že máme pripravené aj niečo iné, ako to, čo sa im dovtedy ponúkalo. Rokovanie sa začalo veľmi rozpačito. Oznámili nám, že Slovensko nie je krajinou, o ktorú má spoločnosť Hyundai pre Kiu záujem. Prekvapilo nás, že nás dovtedy posudzovali ako agrárnu krajinu bez strojárskej tradície. Presvedčili sme ich materiálmi z Dubnice, Martina, Žiliny o ich silnom priemyselnom zázemí a špeciálne o strojárskej výrobe. Zabodovali sme i tým, že sme vedeli ponúknuť aj takéto lokality a ukázať Slovensko vo svetle, v akom ho vôbec nepoznali.
Podarilo sa nám dosiahnuť, že Hyundai/Kia prejavila v poslednej chvíli záujem o Slovensko a napokon ho zaradila, hoci na koniec radu európskych krajín, do ktorých mali jej najvyšší predstavitelia už naplánované zavítať. Zostal nám zhruba týždeň na to, aby sme pripravili a prezentovali priamo u nás lokalitu, ktorú sme pre nich vybrali podľa tých technických požiadaviek a kritérií, ktoré sme sa dozvedeli priamo na rokovaní v Soule. Ten istý týždeň nám zostal i na zorganizovanie programu pracovnej cesty ich delegácie na Slovensku.

Cesta do Soulu viedla cez Prahu, kde sa minister Rusko zastavil navštíviť svojho českého partnera. Na internete kolujú informácie, že sa tam dohodol na tom, že Česi sa prestanú uchádzať o Hyundai, za čo dostane ČEZ Slovenské elektrárne...
- Nič také sa neudialo. Bol som počas celej pracovnej cesty s ministrom, aj na jeho prvej oficiálnej návšteve u českého partnera. Navzájom sme si zaželali úspech v súboji o Hyundai, nikoho ani nenapadlo hovoriť o nejakom prepojení s privatizáciou elektrární...

Pracovali ste na získavaní automobiliek PSA i Kia. V čom bol rozdiel v taktike i praktikách v prístupe k týmto dvom rozdielnym investorom?
- V obidvoch projektoch musela ísť slovenská strana do rizika a mať vopred pripravené štúdie a ponuku lokalít bez toho, aby vedela o zámeroch investora, lebo ak sa automobilky rozhodnú pre niektorú krajinu, zostáva krátky čas, kým začnú stavať. Hľadajú pripravené plochy. Ak by sme nemali za sebou predbežné prípravné práce, tak by nás ani Kórejčania ani Francúzi nepovažovali za korektného partnera, ktorý má eminentný záujem, aby investovali na Slovensku.
Hlavné rozdiely medzi týmito investormi sú kultúrne. Rokovania boli ovplyvnené tým, že jedna krajina je tradičnou európskou, druhá krajinou Ďalekého východu, navyše prichádza prvýkrát vyrábať do Európy. Chceli sa poistiť voči všetkým možným škodám a ich následkom, aké by ich len mohli na Slovensku postihnúť. Často až absurdné obavy nás stáli veľa vysvetľovania. Ubezpečovali sme ich, že vieme aj takéto riziká zadefinovať a obmedziť, no iným spôsobom, ako si predstavovali, ale tak, ako je to štandardné v európskych krajinách. Kórejčania mali priamy ťah na bránku, na rokovaniach okamžite reagujú a ak sa rozhodli si niečo overiť, v momente boli pripravení vycestovať na Slovensko.

Na tlačovej konferencii pôsobili Kórejčania veľmi ľahostajne, akékoľvek otázky i odpovede vyjadrovali s kamennými tvárami. Bola to únava?
- Tiež sme mali pri rokovaniach takýto pocit, pretože výraz ich tváre nikdy neprezrádzal ich emócie, nijakú náladu. No keď sme po istom čase prelomili ľad, prejavili aj iný, priateľskejší prístup.

Čím sa vám podarilo získať sympatie?
- Presným dodržiavaním slova a termínov.

Neposedeli ste si spolu aj neformálne, nevypili? Vraj sú temperamentnejší, dokonca ich nazývajú južnými Talianmi Ázie? S kamennými tvárami?
- Kamennú tvár majú iba dovtedy, kým nezistia, že ste ich priateľmi. Potom sú i temperamentní. Mali sme aj neformálne stretnutia, kde sme si vymieňali najrozličnejšie informácie, porovnávali navzájom kultúry a zvyklosti. Pýtali sa, čo všetko jeme, čo pijeme, aké druhy alkoholu, koľko druhov piva sa u nás predáva.

Čo im chutilo?
- Obľúbili si borovičku i pivo.

Vraj sa Južná Kórea rada porovnáva s Nemeckom?
- Najväčší vplyv v Južnej Kórei má v zásade USA. No keďže kórejská automobilka má svoje vývojové a dizajnérske centrum v Nemecku, poznajú nemeckú mentalitu a často sme pri rokovaniach hovorili i o nemeckom práve.

Generálny riaditeľ SARIO Ján Bajánek po návrate zo Soulu zdôraznil, že ocenili jeho prezentáciu v perfektnej angličtine. Na tlačovej konferencii však hovorili po kórejsky. Ako ste sa s nimi dorozumievali?
- Všetko prebiehalo po anglicky, no pri oficiálnych rokovaniach sme používali kórejského tlmočníka.

Podľa ministra Ruska si Kórejčania na Slovensku overovali všetko, vrátane úrovne verejných záchodov. Ako sme v týchto testoch obstáli? Nepáčilo sa im niečo?
- Neviem, ako to bolo so sociálnymi zariadeniami, no určite navštívili viacero reštaurácií a barov aj v Žiline a okolí a overovali si, ako ľudia trávia voľný čas a ako ich prijímajú, či nie sú voči nim rasovo zameraní, či dokážu s nimi komunikovať, či nemajú jazykové problémy, aká je úroveň stolovania a podobne.

Nikde nedošlo ani k náznaku konfliktu?
- Nemám také informácie. My sme s nimi nechodili, ani ich nestrážili. Investorovi, ktorý sem prináša miliardy, musíte nechať priestor, aby si voľne tieto skutočnosti na mieste overil.

Primátor Žiliny Ján Slota nemá na Slovensku vytvorenú najlepšiu povesť. Nenaznačovali obavy z niektorých jeho postojov v minulosti napríklad voči Rómom?
- Pán Slota sa nikdy voči Kórejčanom nepriaznivo nevyjadril, takéto obavy nemali. Mali sme však problém vysvetľovať rómske nepokoje a rabovačky, pýtali sa, ako sa s tým vláda zaoberá.

Aké vlastnosti a akú profesionálnu prípravu či tréning musí mať vyjednávač s takýmito rozdielnymi zahraničnými investormi?
- Veľkí investori chcú mať na druhej strane rokovacieho stola ľudí, ktorí dokážu reagovať na ich otázky z rozličných oblastí, ovládajú právo, dane, ekonomické podmienky, regionálne zvláštnosti, politické súvislosti, kultúrne pozadie, technické záležitosti a vedia reagovať aj na nečakané žiadosti o informácie.

Čo vás priviedlo do úzkych, boli takéto situácie?
- Neraz. Dostali sme otázky, na ktoré sme nevedeli hneď reagovať, ani nie preto, že by sme nevedeli, ale nemali sme mandát o nich rokovať a museli sme odložiť odpoveď a spojiť sa s ďalšími činiteľmi, vrátane ústavných. Dôležité bolo, že sme vedeli dať odpoveď dovtedy, dokedy sme sa dohodli.
Samozrejme, základom musí byť, aby náš vyjednávač vedel čo najviac o potenciálnom investorovi, aký produkt vyrába a kde ho predáva, aké zmeny sa v zahraničnej spoločnosti udiali za posledné roky, kto ju formálne a kto fakticky ovláda, kto drží jej skutočnú taktovku, kto ju ovplyvňuje z pozadia. Takéto poznatky sú veľmi cenné, lebo umožňujú skontrolovať si, či dostávate skutočne reálne
informácie, alebo sa na vás hrá hra, ktorá chce partnera účelovo dotlačiť k nejakému rozhodnutiu.

Oni si overovali aj reštaurácie, vy ste si tiež robili "špionáž" kórejského prostredia a pomerov vo firme investora?
- Nie je to ľahká práca nájsť si ľudí, ktorí poskytnú dôveryhodné informácie, ktoré zodpovedajú realite. Výraznú úlohu zohral obchodný zástupca v Soule Miloš Drienko, no mali sme svojich ľudí aj v Európe, nielen z automobilového priemyslu, ktorí sú znalcami kórejského prostredia a pomáhali nám.

Čo bolo najťažšie?
- Každý z partnerov, ktorý k nám prichádza, má na začiatku veľmi veľké požiadavky, ktoré treba zreálniť, no len do takej miery, aby sa investor nezbalil a neodišiel v situácii, kedy by bolo ešte vhodné ho získať. Najťažšie je práve to manévrovanie s ponukami - odhadnúť, čo ešte možno ponúkať, čo už nie a čo by rokovanie zmarilo. Čo si ešte možno dovoliť ponúknuť, aby to zvládol štátny rozpočet a aby sa zabezpečila návratnosť prostriedkov v plnej miere.

V kórejskej tlači sa druhá strana chváli, aký výhodný obchod urobila na Slovensku, ako dobre tu pochodila, že získala desaťročné daňové prázdniny, že vláda jej poskytne podporu, ktorá sa rovná štvrtine jej investície...
- Daňové prázdniny sme určite neposkytli a investičné stimuly priamo kórejskému investorovi sú ohraničené 15 percentami investície v súlade s predpismi EÚ. Ostané náklady predstavujú prostriedky na regionálny rozvoj, ktoré tak isto získavajú aj iné mestá, aj iné regióny Slovenska. Dohoda rozhodne nie je na úkor Slovenska, investícia mu výrazne pomôže. Nejestvuje jediná automobilka, ktorá sa etablovala v hociktorom európskom štáte, ba ani v USA, aby nedostala investičné stimuly. Každá s tým ráta vo svojej hre. Výroba áut je aj o tom, aké stimuly poskytne tá-ktorá krajina investorovi.

Problémom je, že samotná Kia Motors uvádza rozličnú výšku investície na Slovensku, aj v priebehu poslednej návštevy použili rozličné údaje.
- Oficiálne ide o 700 miliónov euro. Musíme si chvíľu počkať, či spoločnosť oficiálne oznámi zvýšenie investície na 1,1 miliardy dolárov a kapacitu na 300-tisíc automobilov ročne, pretože zatiaľ vieme o takomto internom rozhodnutí iba z ústneho podania.

Ktoré momenty z niekoľkomesačných rokovaní považujete teraz za kľúčové, v ktorých sa lámal chlieb?
- Prvým bolo rozhodnutie ministra Ruska cestovať do Soulu a samotná prezentácia v centre automobilky a jej výsledok, dotiahnutie najvyššej kórejskej delegácie na Slovensko, druhým moment, keď sme sa dostali do výberu dvoch krajín, no fázou, v ktorej to celé mohlo stroskotať, bola príprava investičnej zmluvy. Jej prvá verzia, ktorú sme dostali, vyzerala úplne inak ako výsledok.

V čom je hlavný rozdiel medzi návrhom a podpísaným textom?
- Hlavným rozdielom bol jazyk a duch zmluvy a vysoké požiadavky kórejskej strany. Museli sme ich zreálňovať tak, aby sme investíciu ešte získali.

Od začiatku bolo jasné, že základné ekonomické podmienky, na ktorých automobilke najviac záležalo, hovoria v prospech
Slovenska a za tie mesiace sa podstatne nemenili. Prečo potom Kórejčania nechávali Poľsko tak dlho v hre? Vydierali vás na rokovaniach touto možnosťou?
- Zaiste, rokovanie a vyjednávanie s jediným partnerom by bolo pre Kórejčanov nevýhodné. Nechcel by som to označiť za vydieranie, ale dávali nám najavo, že ešte stále nie sú rozhodnutí a majú v talóne aj ďalšie lokality, kam by mohli ísť. Tvrdia, že do poslednej chvíle bolo Poľsko horúcim kandidátom a že rozhodnutie padlo iba týždeň - dva pred jeho oznámením. Prečo? To ponechám na nich.

Ako sa vám podarilo množstvo rokovaní s kórejskou stranou utajiť pred verejnosťou?
- Myslím si, že kórejský projekt bol medializovaný podstatne viac ako francúzsky, aj keď sme sa medializáciu snažili regulovať, aby sme zostali korektnými partnermi. Pri francúzskom sa nám lepšie podarilo držať rokovania v tichosti až do okamihu, keď to bolo nevyhnutné.

Je možné, že Kia Motors rozšíri svoju investíciu aj bez toho, aby požadovala ďalšiu štátnu pomoc?
- Platí zákon o štátnej pomoci i zákon o investičných stimuloch, ktorý hovorí o podmienkach poskytovania štátnej pomoci. Konečné rozhodnutie však robí vláda. Bude na nej ako to - aj podľa vývoja verejných rozpočtov - posúdi.

Minister Rusko hovorí, že bude preferovať a vláda stimulovať, aby dodávatelia automobilového priemyslu komponenty vyrábali v krajoch s najvyššou mierou nezamestnanosti, t. j. v Nitrianskom, Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Myslíte si, že ich o tom presvedčíte?
- V automobilovom priemysle dodávatelia sú obyčajne umiestnení v priemyselnom parku, ktorý nie je vzdialený viac ako 60 až 100 kilometrov od miesta, kam budú dodávať komponenty. Pochybujem, že by sme presvedčili hlavných primárnych dodávateľov, aby sa usídlili na východe, no sekundárni, ktorí im budú dodávať dielce, budú mať v lokalitách, ktoré ste vymenovali, vhodné podmienky.

Dielo sa podarilo, čo budete teraz robiť?
- Máme v agentúre SARIO rozbehnuté projekty nielen do automobilového, ale aj do drevospracujúceho a elektrotechnického priemyslu i do Hi-tech. Chceme sa intenzívnejšie zamerať na región stredného a východného Slovenska.

Pracujete naďalej aj na získavaní automobiliek, napríklad Rover, Mazda, Honda?
- Na niektorých áno, na niektorých nie. Pokiaľ ide o Rover, ak by sme mu mali konkurovať takým výrobným závodom, ako je Daewo v Poľsku, o ktorý sa uchádza, tak nemáme šancu. Sme vo výhode pre automobilky, ktoré chcú stavať na zelenej lúke. Máme vitálne štúdie ďalších vhodných lokalít pre výstavbu automobiliek. Rokujeme aj s inými podnikmi automobilového priemyslu rôznych značiek, čo však neznamená, že musí ísť iba o montáž finálnych výrobkoch. Rokujeme napríklad o výrobni prevodoviek, niektorých chassis automobilov, výliskov.

Mazda a Honda majú záujem o montáž na zelenej lúke?
- Tieto projekty ešte nie sú v takej fáze, aby sme mohli definovať ich charakter. Takýto automobilový projekt sa štartuje rok - dva pred tým, ako sa automobilka dostane do finálnej fázy svojich investičných úvah.

Najväčším projektom podľa vášho generálneho riaditeľa s rovnakým, ba väčším objemom, ako prichádza Hyundai/Kia, má byť investícia neznámej izraelskej firmy do vývoja a výroby vakcín proti chorobe aids. V akom je štádiu?
- Projekt podobného charakteru v agentúre spracúvame, no investor si neželá, aby sme akokoľvek komentovali jeho kroky. Mali sme už určité ťažkosti po zverejnení týchto informácií. Keď bude v takej fáze, že nám umožní ho prezentovať, radi to urobíme.

Máte ešte priestor v získavaní ďalších investícií so štátnou podporou a voľnú ruku od ministra financií na dojednávanie investičných stimulov?
- Nie sme limitovaní nijakou osobou, iba možnosťami štátneho rozpočtu. Ak sa dostávajú projekty do finálnej fázy, rokujeme s ministerstvom hospodárstva, to s ministerstvom financií, nakoľko sa dá nájsť cesta na poskytnutie prostriedkov na štátnu pomoc a stimuly, v ktorom roku a v akom rozsahu. Vôbec ešte nie sme vo fáze, aby sme hovorili investorom, že už ich nepotrebujeme, nechceme, alebo že nemáme na ich podporu prostriedky. Treba pomôcť viacerým regiónom a ak by do nich smerovala investícia, zaručene ju ministerstvo financií podporí.