Nie je to tak dávno, čo podvodníci v Českej republike nainštalovali do šiestich bankomatov Českej sporiteľne čítacie zariadenia a malé kamery. Tieto nenápadné prístroje dokážu prečítať tajné údaje z magnetického prúžku karty a poslúžiť tak na výrobu falošnej kópie. Kreatívni zlodeji vyberú peniaze z účtu účet a obeti zostanú iba oči na plač.
Jedným zo spôsobov, ako môžu banky zamedziť pokusom zlodejov, je nahradenie kariet s magnetickými prúžkami čipovými kartami. Čipové karty, a takisto bankomaty vybavené týmto zariadením, môžu znížiť riziko zneužitia. Nemajú totiž magnetickú pásku, ktorú pri tomto druhu podvodu falšovatelia kopírujú. Banky sa snažia zavádzať takýto typ bankomatov a kariet. "Podmienkou kartových spoločností bolo zavedenie čipovej technológie do roku 2005," povedala Eva Muroňová z VÚB banky. Väčšina Slovákov však v súčasnosti vlastní kartu s magnetickým pásom. Dôvodom je vyššia dostupnosť čítacích zariadení pre tento druh. Aby neprišlo k veľkému skoku, mnohé banky sa rozhodli pre zlatú strednú cestu. Tým budú na určitý čas tzv. hybridné karty s oboma riešeniami.
Čipovú technológiu na kartách nevyužívajú iba banky. Už niekoľko rokov Bratislavčania cestujú na čipové karty. Namiesto "zbierania" kupónov sa cestovný lístok načíta na čip. Revízori už len prikladajú karty na čítačku a nekontrolujú platnosť električenky priamo. Minulý rok si museli Bratislavčania vymeniť staré električenky s čipom za nové. Dôvodom sú aj čoraz modernejšie technológie.
Nové karty s čipom na cestovanie by mali byť v porovnaní s predchádzajúcim riešením bezpečnejšie. Čip je zakomponovaný vnútri a údaje o majiteľovi sa budú dať zistiť len priložením k revízorskej čítačke údajov. Na karte už nebudú uvedené osobné údaje majiteľa, napríklad jeho rodné číslo, čo doteraz vzhľadom na zákon o ochrane osobných údajov vyvolávalo kritiku.
Čipová technológia umožňuje karty využiť aj v iných prípadoch, ako len na zaplatenie cestovného na mestskú hromadnú dopravu. Cieľom je, aby majitelia nových kariet mohli nové električenky použiť aj na kúpenie predplatných cestovných lístkov v bratislavskej integrovanej doprave, v Slovenskej autobusovej doprave Bratislava, alebo aj, napríklad, pri platení na niektorých bratislavských parkoviskách. V budúcnosti môžu Bratislavčania očakávať aj to, že si električenku kúpia prevodom v banke alebo prostredníctvom mobilu. Za nový preukaz klienti zaplatili 160 korún a bude platiť približne päť rokov.
Čipové karty začali od septembra používať aj bratislavské univerzity. Medzi nimi aj napríklad študenti a zamestnanci Univerzity Komenského v Bratislave. Karta má oveľa viac možností využitia. Slúži aj ako ubytovací preukaz či karta do knižnice alebo jedálne. Súčasťou je aj preukaz ISIC, na ktorý možno v zahraničí získať viaceré zľavy. Záujemca môže za príplatok dostať aj cestovné poistenie. Slovenská technická univerzita svoju kartu skombinovala aj so študentským účtom v Tatra banke. Nevýhodou čipovej karty môže byť práve jej silná stránka. "Strata takejto multifunkčnej karty bude mať za následok potrebu jej zrušenia v rôznych systémoch, v ktorých bola využívaná," dodáva hovorca OTP Banky Slovensko Norbert Lazar.
StoryEditor