Auto sa dýchavične plazí do kopca, aby sa v zápätí strmhlav pustilo dole, lízlo ostrú zákrutu a opäť sa šplhalo. Spokojní dovolenkári majú pred sebou dlhú cestu cez hornaté grécke pobrežie, na posledný hraničný priechod, ktorý ich delí od rodnej zeme, však ešte nemyslia. Auto prejde ďalšiu zákrutu a náhle zastane. Cez cestu slimačím tempom prechádza korytnačka -- jedinečný suvenír z dovolenky.
Nevinná drobnosť. Rodičia sa nechajú chvíľu presviedčať, aby to rozkošné zvieratko mohli chovať doma -- a zrejme nikomu z osádky ani na um nezíde, že vo vedierku je ukrytý zakázaný tovar. Napriek tomu je takáto živá, dovezená spomienka na dovolenku kvapkou v mori v porovnaní s čiernym obchodom s chránenými rastlinami a živočíchmi, obrat ktorého dokonca predstihol pornografický priemysel a dlhodobo sa drží na tretej priečke, za drogami a zbraňami.
Na svete sa ročne predá 40-tisíc primátov, tri miliardy tropických vtákov, desať miliárd plazov, milión divokých orchideí. Pre svoju ozdobu -- kly -- ročne násilne zahynú desaťtisíce slonov... Ročný obrat v obchode s chránenou faunou a flórou je okolo dvadsať miliárd dolárov.
Podnikanie tohto druhu sa nevyhlo ani Slovensku, hoci do ostatnej dekády sme boli hlavne tranzitnou krajinou. Aj keď sme pre väčší rozvoj obchodu s chránenými zvieratami malou krajinou, nájdu sa tu jedinci, ktorí dokážu rozmnožiť aj najexotickejšie druhy. Čoraz častejšie končia k nám prepašované živočíchy a rastliny na burzách, pod pultmi predajní a nakoniec u chovateľov a pestovateľov. Vlastniť exotické zviera je prestížnou záležitosťou rovnako ako členstvo v golfovom klube. Pašované zvieratá sa objavujú aj v entošopoch a skrotené jaguáre či tigre zatraktívňujú nejeden erotický salón.
Nelegálne sa k nám dovážajú tzv. komerčné zvieratá -- opičky či papagáje, ale uplatnenie na trhu nájdu aj bonbóniky pre odborníkov, napríklad hady, korytnačky, jašterice, poľovnícke trofeje a rozličné medicínske výrobky z chránených zvierat. Z rastlín sú to kaktusy a ich semiačka. Z domácich "zdrojov" je vyhľadávaným vývozným artiklom mláďa alebo vajíčko orla skalného, za ktorého v Česku ochotne zaplatia takmer pol milióna korún. Pašeráci neobchádzajú ani hniezda sokola rároha, sokola sťahovavého a orla kráľovského.
Mimoriadne populárny papagáj sivý -- žako -- u nás stojí okolo 12-tisíc. Zanedbateľná sumička pre niekoho, kto sa chce vytiahnuť a preto za juhoamerické papagáje z rodu amazoňan, ara či kakadu položia na stôl peknú kôpku. Napríklad Ara hyacintová môže stáť aj milión korún. Konečné ceny pre zákazníka sú skutočne astronomické, domorodí Senegalčania pritom po stovkách predávajú papagájov po dvadsať dolárov, veľkoobchodník v Európe ich predá za 300 až 360 dolárov a konečný chovateľ dostane senegalský kus aj za 800 dolárov. Cena anakondy na čiernom trhu sa môže vyšplhať až na 25 000 dolárov, štrkáč kráľovský je o 15-tisíc lacnejší.
Niekto sa dobre "nabalí", strácame však všetci. Odchyt a kupčenie so vzácnymi a ohrozenými druhmi fauny a flóry je jednou z príčin ich úbytku vo voľnej prírode, čo má za následok aj zánik biotopov.
Pravidlá obchodu
Súčasťou programu OSN pre životné prostredie, Svetového zväzu ochrany prírody a Svetového fondu pre prírodu je Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich rastlín a živočíchov (Convention on International Trade in Endangered Spacies of Wild Fauna and Flora), tzv. CITES, ktorý bol prijatý už v roku 1973 vo Washingtone. Tento nástroj kontroly nad vyhubením a nadobúdaním živočíchov a rastlín na účely obchodovania podpísalo 152 krajín. Česká a Slovenská Federatívna Republika v roku 1992 a o rok neskôr potvrdila svoje členstvo aj samostatná SR.
CITES chráni 2 500 živočíšnych a 30-tisíc rastlinných druhov rozdelených do troch skupín. Zákon nereguluje len dovoz chránených zvierat a rastlín, ale aj výrobkov z nich. V prvej skupine sú druhy, ktorým bezprostredne hrozí vyhynutie vyhubením a obchod s nimi sa povoľuje len výnimočne. Druhy, ktoré by mohli byť vyhubené, ak by sa obchod s nimi nereguloval, patria do druhej skupiny. V tretej sú tie, ktorým hrozí vyhubenie na území určitého štátu -- ten požiadal o reguláciu obchodu s nimi. Do prvej skupiny museli napríklad nedávno zahrnúť aj jeseterí kaviár, lebo nadmerným lovením hrozí tejto rybe vyhynutie.
Od júla t.r. u nás platí mimoriadne prísny zákon upravujúci vývoz a dovoz chránených druhov zvierat a rastlín, ktorý je v súlade s európskymi právnymi normami a v porovnaní so CITES je zoznam chránených druhov rastlín a živočíchov, na dovoz ktorých je potrebné povolenie, ešte širší. Kým doposiaľ boli sankcie za kupčenie s exotickou zverou takmer smiešne, dnes napríklad za nedbalé vedenie evidencie o zvierati hrozí pokuta pre právnické osoby do pol milióna, podnikatelia môžu zaplatiť až sedemcifernú sumu. Niekomu sa to môže zdať pritvrdé, ale už neobstoja argumenty niektorých slovenských chovateľov, že prísne zákony platia iba v niektorých krajinách. Chovateľ musí viesť evidenciu o nakladaní so živočíchmi. Aj to najmenšie zviera musí mať preukaz pôvodu, do ktorého sa zaznamenávajú všetky zmeny v chove a prírastky. Preukaz je jediný dôkaz, že majiteľ nemá prsty v čiernom obchode. Povinné sú aj testy DNA, ktoré potvrdia alebo vyvrátia, či zviera vyrástlo vo voľnej prírode alebo v zajatí. Predchádza sa tak kupliarom, ktorí by radi jednoducho vybrali hniezdo a tvrdili, že mláďatá vyrástli v zajatí.
Aká je prax? "So zvieraťom bez preukazu pôvodu som sa ešte nestretol," zamyslel sa veterinár Milan Švihran. "Samozrejme, keď k nám donesú napríklad chorého plaza, v prvom rade venujeme pozornosť jemu a po preukaze veľmi nepátrame. Ale zrejme ľudia, ktorí sa chovom nelegálne nadobudnutých exotických zvierat zaoberajú, k veterinárovi nechodia a vedia si to zariadiť ináč."
Cesta z bludného kruhu
Začiatkom júna bola v jednej bratislavskej predajni vykonaná kontrola zo zameraním na dodržiavanie spomínaného zákona 237/2002. Pri kontrole bolo zaistených 37 párov obuvi a dve dámske kabelky vyrobené z koží plazov chránených dohovorom CITES. Tento tovar, samozrejme, Colná spáva SR zadržala.
Neľahkú úlohu majú colníci. Najčastejšie sú živé zvieratá ukryté v batožine alebo na tele, ale našli sa už aj papagáje napchaté do plastových fliaš, pavúky v obaloch od filmov, korytnačky v spodnej bielizni a hady vo vreckách kabáta. Podľa colníkov sa živé zvieratá najčastejšie prevážajú cez hraničný priechod Petržalská cesta -- Berg, poľovnícke trofeje a výrobky z koží chránených zvierat prichádzajú aj poštou.
Zachytené nelegálne dovážané zvieratá prepadajú v prospech štátu. V závislosti od stupňa ochrany sa prostredníctvom Ministerstva životného prostredia SR alebo vracajú do pôvodného prostredia, alebo sa umiestňujú v štátnej zoologickej záhrade v Bojniciach. "Tento rok k nám, našťastie, nepribudlo zatiaľ žiadne pašované zviera. Situácia sa možno zmení v lete, keď mláďatá najmä plazov a vtákov dorastú a chovatelia si budú chcieť doplniť chovy," povedal nám riaditeľ Bojnickej zoo Vladimír Šrank. "Mali sme však zvláštny prípad -- tri tvrdé koraly. Boli veľmi poškodené prepravou a nakoniec uhynuli."
Ak si zoo v Bojniciach zvieratá z nejakého dôvodu nechať nemôže, v prvom rade sa ponúkajú štátnym organizáciám, až potom ostatným, napríklad mestským zoologickým záhradám, a ak by sa zviera nepodarilo ani tak umiestniť, na rad prídu chovatelia. Ako však pripomenul V. Šrank, je to skôr výnimka a určite sa nedostanú do rúk človeka, ktorý je podozrivý z nelegálneho obchodovania s nimi.
Chovať nie je zlá vec
Legálne aj nelegálne sa k nám dováža zo všetkých kútov sveta -- z Afriky slony, slonovina, krokodíly a poľovnícke trofeje z antilop a pakoní. Z Indonézie a Galapág k nám putujú plazy a jaštery, z Južnej Ameriky papagáje, z Austrálie dokonca klokany, z Kanady medvede.
Mohlo by sa zdať, že chovať ohrozené druhy je zločin. Nie je to tak, v istých prípadoch je to dokonca naopak. Niektoré zvieratá majú v zajatí šancu rozmnožiť sa a ak majú veľké šťastie, nakoniec sa dostanú späť do prírody. Každý nádejný chovateľ by mal však od predajcu žiadať preukaz o pôvode zvieraťa. Nielen v záujme ochrany prírody, ale aj vlastnej peňaženky a zdravia. Aj doklady sa však dajú falšovať. Preto treba sledovať stav a zdravie nádejného domáceho miláčika. Dlhé cesty často zanechajú následky a zviera môže po pár týždňoch uhynúť. Okrem toho, nelegálne dovezené zviera s najväčšou pravdepodobnosťou neprešlo povinnou veterinárnou kontrolou a môže prenášať rôzne choroby.
Napriek všetkému nelegálne kšeftovanie s chránenými darmi prírody neprestane, kým po nich bude dopyt.
Počet kontrol vykonaných v oblasti CITES v Colnej správe SR za rok 2001
Exempláre CITES Vykonané kontroly Počet kontrolovaných exemplárov Počet kontrol, pri ktorých boli exempláre zaistené/zhabané Zaistené/zhabané exempláre (ks)
Živé zvieratá
Cicavce 33 54 2 8
Vtáky 43 437 3 49
Plazy 11 1 340 2 27
Obojživelníky -- -- -- --
Ryby 2 400 -- --
Bezstavovce 1 1 -- --
Preparáty zvierat 10 442 -- --
Kože zvierat 5 22 1 1
Iné (fauna) 10 160 1 1
Živé rastliny 4 548 1 1
Iné (flóra) -- -- -- --
Drevo -- -- -- --
CELKOM 119 3 404 10 87
Zdroj CS SR