Rozhodovanie v Európskej únii rozšírenej o desať nových krajín nebude podľa Holandska, ktoré zajtra prevezme predsedníctvo v EÚ od Írska, zložitejšie. "Mám skúsenosti s fungovaním šesťčlennej, 12-člennej, 15-člennej a teraz aj 25-člennej únie," povedal holandský minister zahraničných vecí Bernard Bot. Terajší šéf diplomacie pritom zastával rôzne posty v rezorte, a to od roku 1963.
"Urobilo to na mňa dojem, ako hladko a dobre prebiehali diskusie o ústave minulý týždeň medzi 25 členskými krajinami," vysvetlil 67-ročný diplomat. "Tiež som si všimol, že pri predchádzajúcich rozšíreniach si všetci mysleli, že pracovné metódy a nájdenie konsenzu budú problematické, je to však naopak," dodal.
Bot so svojím kolegom pre európske záležitosti Atzom Nicolaiem neskrýval, že ambície Haagu drží na uzde realita: únia sa zatiaľ len učí fungovať v rozšírenej podobe, nový Európsky parlament v júli ešte len čaká prvé zasadanie, na jeseň nastúpi do úradu nová Európska komisia. Nízka účasť v prvých eurovoľbách po rozšírení ukázala, že integrácia potrebuje väčšiu dávku podpory od verejnosti.
Práve preto má byť aj program holandského predsedníctva "realistický" a "ambiciózny".
Haag sa chce zamerať na päť kľúčových oblastí. Pokiaľ ide o ďalšie rozšírenie, na rade je uzavretie prístupových rokovaní s Bulharskom a Rumunskom a na konci roku má padnúť rozhodnutie o tom, či začať rozhovory s Tureckom. "Turecko urobilo výrazný pokrok v relatívne krátkom čase. Som presvedčený, že počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa pokrok ešte zrýchli. Potom uvidíme, či je Turecko pripravené alebo nie," vyhlásil Bot. Také jednoduché to však nebude. Členstvo Turecka v únii je totiž citlivou otázkou najmä v Nemecku a vo Francúzsku. Verdikt sa očakáva aj pokiaľ ide o Chorvátsko, ktoré by mohlo v krátkom čase začať rokovania s úniou.
V oblasti spravodlivosti a vnútra je potrebné zamerať sa na boj proti terorizmu, jeho financovaniu a presadiť užšiu spoluprácu spravodajských služieb. Holanďania sa pokúsia postúpiť v zlaďovaní azylovej a migračnej politiky, zavádzaní biometrických dát či vízového informačného systému.
Treťou prioritou je presadiť väčšiu váhu rozšírenej únie na medzinárodnej scéne. V centre pozornosti majú byť predovšetkým vzťahy s Áziou, riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, kde by Európska únia rada zohrávala väčšiu úlohu, posilnenie mnohostranného prístupu k problémom ako Irak.
Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku čaká výzva v podobe prevzatia mierovej operácie v Bosne a Hercegovine. Na programe sú ďalšie rokovania s dvoma novými veľkými susedmi Európskej únie -- Ruskom a Ukrajinou. Holanďania pomýšľajú aj oživiť riešenie "zmrazených konfliktov" vo východnej Európe a na južnom Kaukaze.
Štvrtú prioritu predstavuje udržateľný hospodársky rast, teda príznaky oživenia je potrebné posilniť štrukturálnymi reformami. "Zásady Paktu stability sa musia rešpektovať a nové členské krajiny by sa do paktu mali zapojiť," povedal Nicolai.
Záverečnú úlohu predstavuje ďalšie pokračovanie v príprave na prijatie nového rozpočtového výhľadu únie. Európa je však podľa ministra aj o ideách, hodnotách a kultúrnej rozmanitosti. Aj preto má Holandsko záujem o zavedenie programu kultúrnych výmen najmä s novými členskými krajinami.
StoryEditor