Uplynulý mesiac bol bohatý na udalosti, pokiaľ išlo o napĺňanie harmonogramu nadchádzajúcej vlny rozširovania Európskej únie. Najprv Európsky parlament 9. apríla vyslovil súhlas s prijatím 10 nových krajín do únie vrátane Slovenska. A 16. apríla proces zavŕšil ceremoniál podpisovania zmluvy o pristúpení. Pred samotným vstupom do únie, ktorý je naplánovaný na 1. mája 2004, však sa ešte musia v budúcich členských krajinách uskutočniť referendá. V nich sa obyvatelia vyjadria, či súhlasia so začlenením krajiny do únie. V niektorých štátoch sa už referendá uskutočnili -- na Malte, v Slovinsku a Maďarsku. Práve v poslednej spomenutej krajine však jeho výsledok, i keď úspešný, nebol obzvlášť ohromujúci. V krajinách, kde sa plebiscit ešte len chystá, sa pritom vášnivo diskutuje o výhodách a nevýhodách pristúpenia. Diskusia O rizikách tohto najväčšieho rozšírenia v histórii EÚ sa diskutuje aj v členských krajinách.
Preto sme požiadali niektorých poslancov Európskeho parlamentu, ktorí nepodporili 9. apríla pristúpenie nových členov do EÚ, aby vysvetlili svoje postoje.
Predseda Spoločného parlamentného výboru EÚ -- SR Hans-Peter Martin sa zdržal hlasovania v EP o pristúpení desiatich nováčikov do únie. "Pre pokojné svedomie nemôžem v súčasnosti súhlasiť s rozšírením Európskej únie o desať štátov. Nie je to xenofóbne správanie, jednoducho sa bojím o demokratickú Európu," uviedol pre HN Martin. Pri letmom pohľade na geografickú šírku Východu zmizol podľa jeho názoru záujem o kvalitu tzv. prehĺbenia inštitúcií. "Voličom sme však prisľúbili, že EÚ sa bude rozširovať s rozvahou," vysvetlil. Seriózna odpoveď na otázku: Je Západ pripravený pre Východ, znie: Nie je, pretože EÚ si neurobila svoje domáce úlohy," tvrdí Martin. Európa nesmie zaostávať. Pretože potkýnajúca sa únia nemôže ani čeliť Bushovým bojovníkom.
Francúzsky pravicový poslanec Jean-Louis Bourlanges nepodporil pristúpenie desiatich nových štátov. Už viac ako desaťročie bojuje na pôde EP, vo Francúzsku i v celej Európe za to, aby sa rozšírenie únie uskutočnilo v stanovenom termíne a za jasných podmienok. "Podobne ako väčšina členov EP pociťujem zjednotenie Európy ako historickú nevyhnutnosť a vstup desiatich kandidátov pred júnom 2004 ako morálnu a politickú požiadavku pre každého z nás. Nevyjadril som súhlas, pretože som nadobudol istotu, že nesúlad medzi procesom geografického rozšírenia únie a inštitucionálnym prehĺbením nebol výsledkom okolností, ale hanebnej rezignácie terajších i budúcich členov EÚ pred oslabením Európy a paralýzou jej inštitucionálneho systému," uviedol Bourlanges vo svojom stanovisku pre HN. Rozšírená EÚ je totiž odsúdená žiť ešte dlho pod oslabujúcim režimom Zmluvy z Nice. Každý, kto má aspoň minimum intelektuálnej cti, musí priznať, že proces iniciovaný v Konvente o budúcnosti Európy za súčasných podmienok nedospeje k svojmu cieľu. Nikto podľa Bourlangesa nemôže pochybovať, že po tom, ako sa rozšírenie stane hotovou vecou, euroskeptické vlády budú v konvente predkladať množstvo iniciatív a návrhov s cieľom odstrániť z budúcej ústavy všetko, čo by mohlo posilniť EÚ. "Nikto nemôže nevedieť, že ak sa rozšírenie stane hotovou vecou, procedúry ratifikácie budúcej ústavy narazia na odpor viacerých krajín, ktoré si budú myslieť, že prijatím posilnených a vyvážených inštitúcií môžu získať málo, ale veľa stratiť. Nevyjadril som súhlas s pristúpením nových členov, lebo si prajem úspech tohto rozšírenia," odkázal francúzsky poslanec kandidátom.
Proti začleneniu nových krajín do únie sa vyslovil aj grécky komunista Efstratios Korakas. Na jednej strane to odôvodnil proamerickými postojmi budúcich členských krajín v irackej kríze, ale tiež tým, že členstvom v EÚ nové krajiny "nič nezískajú a veľmi veľa stratia". Korakas sa tiež obáva, že rozšírenie tak dostane úniu do područia USA.
StoryEditor