V projekte rodinného domu máme navrhnuté železobetónové monolitické stropy. Zdá sa nám však, že takýto strop je príliš prácny, náročný na technologický postup a v konečnom dôsledku aj finančne náročný. Preto uvažujeme nad montovanými stropmi. Aké sú výhody, prípadne nevýhody takýchto stropov?
Výber najvhodnejšej stropnej konštrukcie je determinovaný mnohými faktormi, ako je charakter vnútornej dispozície stavby, poloha a typ vertikálnych nosných konštrukcií, výber prevládajúceho nosného stavebného materiálu...
Rozhodovanie o prevedení stropných konštrukcií by malo prebiehať už vo fáze projektu.
Železobetónové stropné konštrukcie ako princíp sú v rámci výstavby rodinných domov v súčasnosti skôr na ústupe.
V prípade zložitých vnútorných dispozičných riešení (najmä pôdorysné riešenia s charakterom organickej architektúry) sú však monolitické železobetónové stropy neraz nevyhnutnosťou. Platí to aj v prípade, ak je samotná stropná doska vo vysokej miere perforovaná (priehľady do spodných podlaží, otvorené schodiská, použitie pochôdznej sklenej podlahy alebo sklobetónových tvárnic či už za účelom presvetlenia alebo ako zámer v rámci interiérového riešenia, alebo ak okolnosti vyžadujú minimálnu hrúbku stropnej dosky).
Železobetónové stropné konštrukcie sú charakteristické pomerne vysokou prácnosťou pri samotnej realizácii. Pod celou budúcou stropnou doskou je nevyhnutné vyhotoviť debnenie (buď klasickým spôsobom -- doskami, alebo s použitím unifikovaných debniacich dielcov, prenájom ktorých je finančne náročný). Debnenie sa musí podoprieť stojkami v rastri cca 1 m x 1 m. Ďalšou zložkou konštrukcie je oceľová výstuž, ktorej naviazanie a inštalácia je tiež prácna. Samotná betonáž vyžaduje mechanizáciu pre veľký objem betónu (napr. pumpa na dopravenie betónu do výšky).
Nevýhodou monolitických železobetónových stropov sú aj zhoršené tepelnoizolačné a akustické vlastnosti vnútorného priestoru, ako je prenos vibrácií a hluku stropnou konštrukciou (skutočnosti známe najmä z panelových bytov -- "dunenie"). Preto podlahové vrstvy kladené na stropnú dosku by mali vždy obsahovať kročajovú izoláciu, ktorá pohlcuje vibrácie a zároveň zlepšuje tepelnoizolačné vlastnosti najmä v prípade, ak je použité podlahové kúrenie. (Sú to napríklad dosky z minerálnej vlny s reflexnou vrstvou.)
Ak to charakter vnútornej dispozície a rozmiestnenie vertikálnych nosných prvkov dovoľuje, je možné monolitické železobetónové stropy kombinovať s montovanými.
Keďže väčšina rodinných domov je z konštrukčného hľadiska stenový systém, najvhodnejším riešením je použitie montovaných alebo polomontovaných stropov. Ich základné rozdelenie z hľadiska materiálovej bázy je:
-- keramické stropy
-- pórobetónové stropy
-- betónové stropy
-- drevené stropy
Výber konkrétneho materiálového typu závisí predovšetkým od výberu stavebného materiálu vertikálnych nosných konštrukcií. (Je logické, že na nosné steny z pórobetónu sa nepoužijú keramické stropy a naopak.)
Medzi hlavné výhody montovaných stropov patrí najmä:
-- nízka hmotnosť a rozmery jednotlivých prvkov stropného systému, čo uľahčuje okrem samotnej montáže aj dopravu a skladovanie počas výstavby
-- odpadá prácne debnenie
-- betonáž tvorí len cca 15 % celkového objemu stropu
Montované stropy na báze pórobetónu
Nosnými prvkami sú betónové nosníky, v ktorých je zabudovaná oceľová výstuž. Hrúbka stropnej konštrukcie je 250 mm, čím rešpektuje horizontálne členenie stavby jednotným riadkovaním muriva. Stropné nosníky sú kladené v osových vzdialenostiach 580 alebo 680 mm v závislosti od typu vložky s dĺžkou uloženia 120 -- 150 mm. Nosníky sa vyrábajú do dĺžky 7,2 m. Medzi nosníky sa kladú stropné vložky, ktoré sa zalievajú betónom hrúbky 50 mm vystuženým oceľovou kari sieťou. Keďže pórobetón je materiál s relatívne nízkou objemovou hmotnosťou, takýto strop sa vyznačuje dobrými akustickými a tepelnoizolačnými vlastnosťami.
Montované stropy na báze keramiky
Základnými konštrukčnými prvkami sú keramické nosníky so zabetónovanou oceľovou výstužou. Celková hrúbka stropnej konštrukcie je 210 mm. Stropné nosníky sa kladú v osových vzdialenostiach 450 alebo 600 mm v závislosti od druhu stropnej vložky s dĺžkou uloženia 120 mm. Nosníky sa vyrábajú do dĺžky 6,75 -- 8,25 m v závislosti od konkrétneho výrobcu. Stropné vložky sa kladú medzi nosníky a zalievajú sa 40 mm hrubou vrstvou betónu vystuženou oceľovou kari sieťou.
Keramický strop vďaka výraznej perforácii stropných vložiek spĺňa náročné požiadavky kladené na zvukovo- a tepelnoizolačné vlastnosti stropných konštrukcií.
Betónové montované stropy pracujú na podobnom princípe ako pórobetónové. Nosníky sú betónové s oceľovou výstužou, stropné vložky z prostého betónu a majú vyľahčený prierez.
Použitie drevených montovaných stropov vo výstavbe RD má význam najmä v prípade ak nosné prvky -- trámy sú pohľadové a zohrávajú úlohu v interiéri ako súčasť dekorácie. Osová vzdialenosť trámov sa pohybuje od 600 do 1000 mm, prierez závisí od rozponu miestnosti, ale aj od estetických požiadaviek na interiér. Drevo však vyžaduje okrem úpravy povrchu aj chemické ošetrenie proti požiaru, škodcom a plesniam. Drevený strop musí byť remeselne prevedený na vysokej úrovni, najmä ak sa v budúcnosti nemajú objaviť negatívne javy ako je, napríklad, vŕzganie podlahy.
Vaše otázky posielajte na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo do redakcie na adresu: HN Reality, Ecopress, a. s.; PO Box 23, Pribinova 25, 810 11 Bratislava